INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414 

Štvrté miesto je odzrkadlením schopností

Štvrté miesto je odzrkadlením schopností

Hokejistky HC Petržalka 2010 vo svojej premiérovej sezóne v extralige žien si urobili dobré meno. Po poslednom domácom zápase play-off s Prešovom im síce ostala iba ,,zemiaková“ medaila, ale aj tak si za predvedené výkony zaslúžia uznanie. O uplynulej sezóne, ale aj o ďalšej perspektíve tohto družstva sme sa porozprávali s Petrom Jonákom (na snímke), asistentom trénera a známym extraligovým rozhodcom. Mimochodom, tento 45-ročný Bratislavčan, ktorý v minulosti aktívne hrával hokej na pozícii stredného útočníka, sa stal najlepším rozhodcom Slovnaft extraligy v sezóne 2011/2012.

Ako by ste v globále zhodnotili celú sezónu?

– Keďže sme boli nováčikom súťaže, dávali sme si čiastkové ciele. Treba si totiž uvedomiť, že sme nevedeli do akej súťaže ideme, nepoznali sme jej kvalitu. My sme budovali tím na zelenej lúke, lebo do družstva prišli aj také dievčatá, ktoré sa predtým v živote vôbec nevideli a nepoznali sa. Takže nevedeli sme, ako sa hráčky správajú v krízových situáciách, ako reagujú na niektoré veci, ako zložiť dobré päťky. Poznali sme zhruba iba výkonnosť niektorých dievčat, ktoré sa zúčastnili na OH 2010 vo Vancouveri a rýchlo sa stali skutočnými líderkami tímu. Preto sme si dali ako prvý cieľ vyhrať základnú skupinu, čo sa nám aj bez väčších problémov podarilo, lebo Zvolen a Topoľčany nemali väčšiu silu. Počas tejto fázy dostali šancu aj hráčky, ktoré predtým hokej nikdy nehrali. Mali viaceré nedostatky, ale aj tak sme hrávali na tri útoky.

Nemyslíte si, že hrať v jednej skupine iba s tromi mužstvami je dosť nešťastný model súťaže?

– Presne tak, medzi sebou hrali iba tri kluby a každý druhý týždeň sme mali voľno, s takým niečím som sa ešte v hokeji nestretol. Neustále boli nejaké prestávky, či už reprezentačné alebo výluky z iných dôvodov. S týmto modelom ligy nikto nemôže byť spokojný, bolo to však ovplyvnené počtom družstiev a s ekonomickými otázkami. Našu západnú A skupinu sme síce vyhrali, ale nedostali sme sa do konfrontácie s východnou skupinou. Preto sme zasa do nadstavbovej časti vstúpili s tým, že sme nevedeli, čo nás čaká. Papierovo sme vedeli proti komu budeme hrať, lenže na ľade bola realita iná. Zodpovedne sme sa pripravovali na Spišskú Novú Ves, Prešov a Poprad. Lenže až v týchto zápasoch sme sa na vlastnej koži presvedčili o tom, že tieto tímy produkujú rýchlejší a kvalitnejší hokej. Do play-off sme chceli ísť z najlepšej pozície, ale už v nadstavbe sme mali problémy, a preto sme museli okresať náš káder. Nedalo sa už hrať neustále na tri päťky, vyselektovali sa nám hráčky, s ktorými sme už rátali pre play-off, do ktorého sme postúpili z tretieho miesta.

Lenže už v nadstavbovej časti ste odohrali kvalitné a dramatické stretnutia…

– Je to tak, platilo to hlavne o súboji v Poprade, kde sme vyhrávali ešte tesne pred koncom o dva góly. Vo výbornom svetle sme sa ukázali aj v Spišskej Novej Vsi, na jej ľade sme za tri minúty otočili nepriaznivý stav z 0:2 na 3:2. Hoci sme zakaždým prehrali, presvedčili sme sa, že sa dá hrať aj s týmito kvalitnými družstvami dobrá partia.

V play-off ste síce ani raz neuspeli, ale určite vám priniesol celý rad zaujímavých poznatkov…

– V semifinále play-off sme podľahli Popradu 1:2 na zápasy, ale už v prvom sme na domácom ľade dosiahli mimoriadne cenné víťazstvo. Bolo to veľké prekvapenie, žiaľ, v tomto súboji došlo k takým nepríjemným udalostiam, ktoré potom mali vplyv na ďalšie dve merania síl pod Tatrami. Koncentrácia našich hráčok na hokej nebola taká, aká by mala byť, treba tiež priznať, že Poprad doma k obidvom zápasom pristúpil maximálne zodpovedne. V boji o tretie miesto sme s Prešovom zohrali maximálny počet stretnutí, päť. Už v nadstavbe sme videli, že Šarišanky sú hlavne vekovo úplne niekde inde ako my. Tiež si treba uvedomiť, že Poprad aj Prešov hrali na tri kompletné a vyrovnané päťky. Proti Prešovu sme doma v úvodných dvoch zápasoch boli lepším tímom, žiaľ, v prvom sme zbytočne prehrali. Nedali sme gól, navyše sme inkasovali v oslabení 3:5 a druhý gól sme dostali počas našej power-play. Nezvládnutie tohto zápasu považujem za hlavnú príčinu toho, že sme napokon nezískali bronzové medaily. Druhý zápas sme s prehľadom vyhrali, potom sme v Prešove v ďalších dvoch súbojoch boli raz úspešní. Naše dievčatá vo štvrtom súboji pre úspech urobili maximum, hrali s neskutočným nasadením. Takže o treťom mieste sa rozhodovalo v piatom súboji u nás, v Petržalke. Žiaľ, na našom výkone sa už prejavila únava, lebo odtiahnuť celé play-off s dvoma útokmi sa nedá, ďalšie dievčatá totiž výkonnostne na to nemali. Prehrali sme so súperom, ktorý má mladé mužstvo a päť-šesť reprezentantiek do 18 rokov. Určite z nich raz vyrastú výborné hráčky. Takisto musím zdôrazniť, že celé play-off sme odohrali na plný počet zápasov, takže dievčatá nám už v poslednom zápase proti Prešovu fyzicky odpadli. Treba športovo priznať, že štvrté miesto je reálnym odzrkadlením našej športovej výkonnosti.

Ktoré hráčky boli najväčšími oporami?

– Sú to dievčatá, ktoré v Slovane odohrali veľa ťažkých stretnutí, kde bol projekt podporovaný SZĽH a prišli z vlastnej vôle do nášho tímu. Stali sa nositeľmi kvality tímu, reprezentantky Andrea Lettrichová, Edita Raková, kapitánka Zuzana Moravčíková boli skutočnými oporami. Takisto nás ťahala Mária Herichová, žiaľ, pre zdravotné problémy vypadla na pol sezóny. Výrazne nám pomohla aj Barbora Kežmarská, ktorú sme získali počas sezóny na hosťovanie zo Spišskej Novej Vsi, ale na play-off sa vrátila do klubu. Z Plzne prišla šikovná stredná útočníčka Martina Vonková, vytrhla nám tŕň z päty a zo Vsetína sa vrátila Monika Veliká. Nemôžem zabudnúť ani na Nikoletu Celarovú, po pôrode sa rýchlo vrátila medzi nás, je to fantastická zakončovateľka a bojovníčka. Pravda, treba si uvedomiť, že tieto dievčatá majú už svoj vek, takže z rôznych dôvodov už nepodávali top výkony. Možno sme vzbudzovali rešpekt menami, ale realita na ľade bola trocha iná.

Čo budete robiť po sezóne, kedy začnete s letnou prípravou?

– Po skončení sezóny sme trénovali do 14. apríla, prípravu sme skvalitnili aj tým, že s nami na ľade boli aj dorastenci, takže sa pracovalo tvrdšie a dynamickejšie. Dievčatá dostali tri týždne voľna a začiatkom mája sa stretneme na prvej fáze letnej prípravy, ktorá potrvá osem až desať týždňov na suchu. Po ďalšej dvoj- až trojtýždňovej dovolenke by sme mali na ľad vykorčuľovať koncom júla. Súťaž sa začne začiatkom septembra, verím však, že už s novým modelom.

Aké má perspektívy slovenský ženský hokej?

– Na Slovensku máme zhruba 200 hokejistiek a keď nás reprezentuje 25 hráčok, tak každá desiata je reprezentantkou, čo je dosť bieda. Potrebujeme teda systematicky pracovať s mládežou a hlavne zvýšiť výkonnosť jednotlivých tímov. Musí sa urobiť kvalitná súťaž – aspoň s ôsmimi družstvami v rámci celého Slovenska. Druhou možnosťou, ktorá sa veľmi osvedčila, je, že najlepšie hráčky by sa sústredili do jedného mužstva, s ktorým sa dlhšie pracuje a ktoré sa zúčastňuje na nadnárodných súťažiach. V minulosti takto fungoval Slovan Bratislava a z takej malej základne sme postúpili na ZOH 2010 vo Vancouveri, čo bola svetová rarita! Bolo to nákladné, ale prinieslo to ovocie. Keď po Vancouveri projekt zanikol, tak Slovensko padlo počas dvoch rokov do II. divízie.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 416,  0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201