INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Hudobné kino – Bratislavská lýra VI.

Hudobné kino – Bratislavská lýra VI.

Už po šiesty raz vás pozývame na stretnutie s tým najlepším z československej populárnej hudby. V piatok 2. februára o 19.hodine sa v Dome kultúry Lúky na Vígľašskej ulici bude konať filmový večer s dokumentom Bratislavská lýra.

V rokoch 1966 až 1989 to bol najpopulárnejší a najobľúbenejší festival populárnych piesní v Česko-Slovensku, ktorý sa konal každoročne v Bratislave. Na Lýre vyrástlo niekoľko generácií interpretov a autorov a dodnes je pre nich nezabudnuteľným odrazovým mostíkom v ich kariére. Ovplyvnil nielen dianie na tejto festivalovej scéne, ale aj vývoj populárnej hudby v ČSR od 1966 až po Nežnú revolúciu.  Dramaturgia Domu kultúry Lúky zaradila od septembra 2017 filmový cyklus Zlatá lýra do svojho programu. Pravidelne v mesačnej periodicite prináša divákom výpovede viac ako 200 jej účastníkov, ktoré sa podarilo zachytiť v unikátnom 10-dielnom dokumentárnom cykle. Podujatie je realizované s láskavým zvolením Trigon production a Slovenského filmového ústavu.

Hosťom januárového večera Hudobné kino – Bratislavská lýra VI. bude hudobník ĽUBO BELÁK, ktorý pred samotným premietaním osobne priblíži divákom hudobný, kultúrny aj spoločenský život vtedajšej doby v konfrontácii so súčasnosťou. Nás, okrem iného, zaujímalo, ako hodnotí dokument o dobe a udalostiach ktorých bol svedkom:

Čo bolo dôvodom, že ste sa stali súčasťou dokumentu o Lýre?  Bolo pre vás príjemné vrátiť sa takýmto spôsobom do tých čias, prípadne ste mali pocit, že k tomu treba niečo dopovedať pre súčasných divákov?

Keď človeku pribúdajú roky, a ide to stále rýchlejšie, rád sa vracia späť do minulosti a vyberá si zážitky, ktoré sa hlbšie zaryli do pamäti. Aj festival Bratislavská Lýra patril k tým, ktorý vo mne kriesi spomienky nielen na hudbu, ktorú som hrával, ale najmä na tváre priateľov, hudobníkov, spevákov, ale aj úradníkov, zvukárov, či osvetľovačov. V tých časoch kraľovali speváci a speváčky. Kocianová, Vondráčková, Duchoň, neskôr skupiny Modus, Elán…..slovenská hudba žila naplno.

Ako sa vám páčil hotový dokument, myslíte si, že vystihol atmosféru a najdôležitejšie momenty festivalu a jeho doby?

Dokumentárny cyklus o festivale Bratislavská Lýra je v slovenskej dokumentárnej tvorbe ojedinelý a plným právom si zasluhuje to najlepšie oznámkovanie. Určite mnohí, ktorí zažili festival a dobu, v ktorej sa jeho príbeh odohrával, by mohli namietať tvorcom všeličo. Ja osobne sa vždy pokúšam pochopiť zámer vzniku diela a jeho dramaturgiu a nesnažím sa pristupovať k sledovaniu s cieľom porovnávať to s tým „ako by som to nakrútil ja a čím by mal byť obsah dokumentu jedinečný“. Preto pri hodnotení zostávam na úrovni diváka, ktorý sa chce niečo dozvedieť a niečo zažiť. Oba parametre desaťdielne dielo spĺňa. Rad autentických výpovedí ,ilustrovaný politickou atmosférou doby socializmu a normalizácie, ponúka dostatočný obraz o vtedajšej spoločnosti. Keďže poznám pozadie slovenskej televíznej a filmovej tvorby, som presvedčený, že nakrútenie tohto diela je takmer hrdinstvom. Keby Patrik Pašš a jeho Trigon nezačali na dokumentárnom cykle pracovať, asi by osud Bratislavskej Lýry zostal len v osobných spomienkach jej aktérov. Podobne to bolo aj s dokumentom Slovenský bigbít, na ktorom som tiež tak trochu spolupracoval. Ako generácia bigbíťákov, tak aj slovenské „lýrové“ hviezdy, ale najmä ich diváci a poslucháči si to zaslúžia.

Ak by ste mali porovnať súčasnosť a minulosť ,čo sa týka kultúry a kultúrnosti a to nielen v hudbe, myslíte si, že je dnes situácia lepšia alebo horšia oproti časom minulým?

Téma kultúry je, aj z môjho odborného hľadiska, keďže som vyštudoval teóriu kultúry, nesmierne obsiahla a zložitá. Zväčša sa kultúra zamieňa za umenie, alebo etiketu, správanie ľudí, prípadne historické pamiatky. Moje chápanie kultúry je podstatne širšie. Kultúra je akýsi základný balík hodnôt, ktorý sa realizuje v tvorivej činnosti. Viem, je to príliš filozofické a neurčité tvrdenie, ale u mňa platí. Napríklad v balíku kultúrnych hodnôt sa nachádzajú ľudské práva, ktoré nám nikto nedaroval. Dnes ich máme priamo v Ústave.  V dejinách ľudstva muselo pretiecť veľa vody a zomrieť veľa ľudí, aby sme si uvedomili hodnotu ľudského života, ktorý nemá žiadny hodnotový ekvivalent. Napríklad peniaze. Ak mám hodnotiť, či porovnávať kultúru, či kultúrnosť vtedy a teraz, aj napriek kritickým hlasom, že kultúra a kultúrnosť sa zo súčasného života vytratili, som optimista. Žijeme v čase, kedy sme zahltení informáciami a žijeme v akomsi virtuálnom svete, s ktorým si zatiaľ nevieme rady. Verím však mladým ľuďom a nasledujúcim generáciám, že aj túto ľudskú slabosť prekonajú. Tomu, čomu sme kedysi hovorili kultúra davu, teraz už nazývame kultúrou spotreby. O trochu sme zmúdreli a vieme pomenovať veci a činy, ktoré s kultúrou nemajú nič spoločné, naopak pôsobia negatívne. Keď tých, ktorí budú nosiť takéto okuliare bude väčšina, máme vyhraté aj napriek tvrdeniu, že peniaze a konzumný život definitívne tento zápas vyhrali. Všetkého sa raz preje.

Ľubomír Belák je slovenský hudobník, skladateľ a televízny producent. Syn moderátora, speváka, kabaretiéra a príležitostného herca Michala Beláka a Pavly, rod. Adámkovej, členky zboru SND v Bratislave, mladší brat speváčky Jany Belákovej a módnej návrhárky Daniely Luthovej. Začínal ako hudobník, skladateľ, spevák a inštrumentalista na voľnej nohe. V 60. rokoch hral v bigbítovej kapele The Players, neskôr s vlastným orchestrom sprevádzal Evu Kostolányiovú a Karola Duchoňa. So sestrou Janou tvoril duo súrodencov Belákovcov, ktoré od roku 1980 sprevádzala jeho skupina LBT. Pôsobil ako hudobník, skladateľ a aranžér Radošinského naivného divadla. V roku 1981 sa podieľal na nahrávaní albumu Bolo nás jedenásť z autorskej dielne Milan Lasica, Július Satinský a Jaroslav Filip. Ľubo Belák býval hudobným režisérom Bratislavskej lýry, Bratislavských Jazzových dní a festivalov politických piesní. Od roku 1984 bol hudobným dramaturgom redakcie zábavy STV, spolupracoval na výrobe televíznej hitparády Triangel, ktorá patrila medzi priekopníkov v produkcii pôvodných slovenských videoklipov. Medzi rokmi 1988 – 1992 bol šéfom dramaturgie v redakcii zábavnej tvorby Slovenskej televízii. Od roku 1992 je nezávislým televíznym producentom, produkoval relácie Čo dokáže ulica, Rhytmick, Život zvaný droga, Music klub a iné.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201