INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Máme radi stromy

Máme radi stromy

Rovnako ako je možné recyklovať kov a plasty, možno recyklovať aj drevo. Všetok drevný odpad – starý nábytok, okná, trámy, drevené obklady a dlážky – je možné opätovne spracovať a vyrobiť z neho drevotrieskovú dosku na výrobu nábytku či stavebných komponentov. Na západe to tak funguje už desiatky rokov. Pred piatimi rokmi sa traja mladí muži rozhodli, že je čas začať s tým aj na Slovensku. Dnes ich firma Bučina Eko zachráni až 15-tisíc stromov ročne. O tom, ako, sme sa rozprávali s jedným z nich – Stanislavom Kubíkom:

Stanislav Kubík

„Vďaka recyklácii je menší dopyt po ťažbe dreva v lesoch. V tom je celá ekologická pointa nášho podnikania. Pred piatimi rokmi sa recyklácia dreva stala odpoveďou na našu otázku, ako si zarobiť na živobytie a zároveň robiť niečo, čoho pozitívny výsledok bude jasne viditeľný.“

Keď začínali, vyzbierali cca 100 ton dreva mesačne, dnes je to desaťnásobne viac. Ročne spracuje Bučina Eko cca 20-tisíc ton drevného odpadu. Ak prirátame i ďalšie firmy, ktoré sa zaoberajú triedením odpadu a spracúvajú v menšej miere aj drevo, dostaneme sa na Slovensku k cifre 40-tisíc ton. Nie je to veľa, pretože recyklácia dreva sa u nás ešte len rozbieha.

„Recyklácii škodí lacný výkup netriedeného odpadu, ktorý nemotivuje k triedeniu,“ hovorí S. Kubík. „Ak je jednoduchšie odviezť odpad na skládku na 30 eur za tonu, prečo sa obťažovať s triedením? V západnej Európe sú ceny za netriedený odpad okolo 100 aj 200 eur za tonu. Za vytriedený odpad však zaplatia oveľa menej. Táto motivácia u nás zatiaľ chýba.

Napriek tomu optimisticky dodáva, že v Bratislave sa mnohé firmy, ale aj obyvatelia, vydali cestou ekológie a odpad triedia. Chváli Petržalku za veľmi dobre organizovaný zberný dvor na Čapajevovej ulici, ktorý prevádzkuje Miestny podnik verejnoprospešných služieb. S ním Bučina Eko spolupracuje od počiatku, takže, ak Petržalčania svoj drevný odpad odvezú tam, je veľká šanca, že ho čaká ďalší život v podobe nábytku, ktorý vyrába napríklad IKEA či Decodom.

Z čoho sa vyrába drevotriesková doska, ak sa nepoužíva recyklovaný drevný odpad? „Bežne sa vyrába z vlákniny – teda vyťaženého dreva, ktoré nebolo vhodné na pílenie, či už pre menší priemer, horšiu kvalitu a pod. Na západe už bežne firmy vyrábajú drevotrieskové dosky z materiálu, ktorý je sčasti z takejto vlákniny a  sčasti z recyklovaného odpadu. Pričom ich pomer závisí od firmy a ďalšieho použitia produktu. Na Slovensku sú dve fabriky vyrábajúce drevotrieskový materiál – zvolenská Bučina DDD a IKEA Industry v Malackách. Obe už pridávajú recyklát do dosiek, pričom jeho podiel pomaly zvyšujú na európsku úroveň. Systém triedenia a spracovania dopadu sa nedá vybudovať za deň. Ako však rastie počet firiem, ktoré sa na ňom podieľajú tak zároveň klesá potreba ťažby dreva.

V Bratislave je Bučina Eko jediná firma vyslovene zameraná len na spracovanie drevného odpadu Potom sú firmy ako napríklad mestské OLO, ktoré robia iné druhy odpadov a v rámci nich aj drevo. Podľa slov S. Kubíka s nimi aktívne spolupracujú a pomáhajú im ak treba, keďže sa na drevo vyslovene špecializujú a majú s ním najviac skúseností. V iných mestách – Žiline, Trenčíne a Nitre, riešia zber v spolupráci s miestnymi „odpadármi“, keďže tam drevného odpadu nie je toľko. Spracovaný materiál dodávajú okrem firiem na Slovensku i k susedom do Čiech a Rakúska.

Možno drevný odpad spracúvať na drevotriesku aj opakovane?Určite áno, hoci, samozrejme, nie do nekonečna. Vo fabrikách, kam náš spracovaný odpad vozíme, majú technológie ako vytriediť , čo sa ešte použiť dá a čo už nie. Takže, keď napríklad doslúži stôl, ktorý máme v kancelárii a ktorý je vyrobený z recyklátu, bude opätovne spracovaný a možno sa k nám vráti ako skrinka či polica.“

Bučina Eko sa angažuje aj v medzinárodnom filmovom festivale  Ekotopfilm a tento rok podporili aj podujatie petržalského OZ Presadíme. Už z toho, čo robíme a aký je výsledok našej práce, je zrejmé, že máme radi stromy. Takže keď nás Mário Bošanský oslovil s tým, že výsledkom projektu má byť vysádzanie stromov a celkovo podpora zelene v Petržalke a starostlivosti o ňu, zaujalo nás to.  Páčilo sa nám, že sa do projektu zapojil  Daniel Hevier, že zainteresované boli aj deti a že šlo o podujatie na miestnej úrovni. Je nám to sympatickejšie ako megalomanské akcie typu „zasadíme, urobíme PR akciu a ideme preč“.  Radšej podporíme menšiu komunitu, ktorá si stromy zasadí s tým, že sa o ne chce aj starať, pretože sú súčasťou jej životného priestoru. Bol by som rád, aby ľudia mysleli na to, že sa drevo dá recyklovať, pri tom, keď budú  napríklad prerábať či vypratávať byt. Aby dali staré okná, skrine, zárubne či nečalúnené postele bokom a nezmiešali ich s ostatným odpadom, keď ho budú viesť do zberného dvora. Aj to je spôsob ako aktívne pomôcť chrániť stromy.

Akademický sochár Richard Seneši pri práci

Nie všetko drevo, ktoré skončí na dvore Bučina Eko, je vhodné na ďalšie spracovanie. Medzi 30% menej kvalitného drevo, ktoré sa spracúva na štiepku na kúrenie, patrí napríklad aj bratislavská zeleň, ktorá bola z nejakého dôvodu vyrúbaná (zlý zdravotný stav, výstavba a pod). „Keďže ide o celé kusy stromov, škrelo nás to a tak vznikol projekt material basic (viac na www.materialbasic.com). Jeho dušou je akademický sochár Richard Seneši, ktorý si priamo na našom dvore z odpadu postavil dielňu a vyrába z tohto dreva jednoduchý nábytok a doplnky do interiéru aj exteriéru domácností aj firiem. Snaží sa ukázať krásu dreva v čistých tvaroch a geometrických líniách.

Lavička s rodným listom

Drevo nijako nenatiera ani nelakuje, necháva ho v jeho základnej prirodzenej podobe. Samozrejme, je to len menšia časť a nevieme takto vyriešiť všetok takýto odpad. Chceme ale aspoň časti dať šancu pokračovať ako kus nielen krásnej, ale aj užitočnej súčasti ľudského života, keďže drevo je materiál, ktorý dokáže v miestnosti napríklad regulovať vlhkosť, do určitej miery aj teplo a zlepšiť akustiku. Zaujímavosťou je že, každý jeden kus ma na sebe GPS súradnicu a jeho majitelia sa môžu ísť pozrieť kde ten strom rástol. Teda má akýsi rodný list a napríklad rodičia sa s deťmi môžu ísť pozrieť odkaľ pochádza ich lavička na obúvanie.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201