INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Výstava, ktorá kladie množstvo otázok

Výstava, ktorá kladie množstvo otázok

Motívom k usporiadaniu výstavy „Industriál očami odborníkov/pamätníkov“ bola predovšetkým snaha o rozšírenie pohľadu na priemyselné dedičstvo v Bratislave. Nešlo len o osvetu verejnosti odborníkmi, ktorých v tomto prípade zastupovali kurátorky výstavy, architektka Nina Bartošová z Fakulty architektúry STU a historička architektúry Kataríny Haberlandová z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV, ale aj o spätnú väzbu, ktorú organizátori dostávali jednak vďaka pamätníkom, ale aj kontaktom s odborníkmi zo spoločenských vied (napríklad s etnologičkou Hanou Hlôškovou z Katedry etnológie a kultúrnej antropológie FiF UK a jej bývalej diplomantky Michaely Úradníčkovej, ktorej výskum je na výstave prezentovaný).

Návštevníkom výstava ponúka pohľad na históriu areálov Matadorky, Cvernovky a Dynamitky v Bratislave, ukážky z dobových materiálov, predovšetkým plánov z Archívu hl. mesta SR Bratislavy, ale aj dobových publikácií. Ďalej sú tu prezentované projekty študentov Fakulty architektúry – konverzie priemyselných objektov na nové účely. V prípade Dynamitky sú uverejnené práve výňatky zo spomenutej práce M. Úradníčkovej – spomienky bývalých pracovníkov závodu. Na vystavených plagátoch sa objavujú tiež výkresy vybraných objektov, ktoré predstavujú časť výstupov pokračujúceho projektu orientovaného na priemyselnú architektúru, ktorý podporil formou štipendia z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

O výstave sme sa rozprávali s Ninou Bartošovou.

  • Ktorý z „industriálov“ Matador, Dynamitka, Cvernovka, mal najzaujímavejší osud? A čím?

V projekte šlo do veľkej miery o vyzdvihnutie „všedného“ dedičstva. Stále sme v procese identifikovania toho, s čím sa skutočne obyvatelia mesta stotožňujú a prečo to tak je. Ak by sme zdôrazňovali to, čo sa dá vnímať ako „naj“ , mohli by sme prehliadnuť iné dôležité súvislosti, takže sme sa touto cestou neuberali. Kontrast Dynamitky, závodu založeného Alfredom Nobelom, známym vynálezcom, a stav dnešného areálu Istrochem stojí však nepochybne za pozornosť. Ale rovnako Cvernovka, ešte pred niekoľkými rokmi objektovo kompletne dochovaný areál, je zaujímavá svojím osudom. Pri nej je výnimočné, že to bola skupina ľudí z kreatívneho priemyslu, ktorá  výrazne prispela k verejnej osvete tým, že oživila jej históriu vlastnými aktivitami a posilnila tým nedostatočne viditeľnú prácu pamiatkarov.

  • Cieľom projektu je zdôrazniť potrebu akceptovania a legitimizovania existencie rôznych – niekedy protichodných – pohľadov na tému priemyselného dedičstva. Čo konkrétne tým máte na mysli?

Priemyselné dedičstvo nie je len o pamiatkovo, architektonicky, stavebne, či technicky cenných objektoch. To, ako ho vnímame, je ovplyvnené širšími kultúrno-spoločenskými okolnosťami, ale aj historickým, politickým a ekonomickým kontextom. To všetko má vplyv na to, ako niečo dokážeme oceniť. Legislatívna ochrana má svoje obmedzenia, nič nedokáže nahradiť to, keď si spoločnosť váži niečo z vlastnej vôle – a to je aj najudržateľnejšia forma ochrany. Priemyselné dedičstvo však zaznamenalo u nás mnohé rozporuplné historické momenty: znárodnenie, skutočnosť, že robotnícka trieda sa stala symbolom komunistického režimu, teda s časťou histórie, od ktorej sa, prirodzene, chceme dištancovať. Architektúra aj pamiatky je dobré skúmať v širších súvislostiach, je dobré nevynechať spoločnosť, ktorá sa s nimi spája. Zároveň však potrebujeme od minulosti určitý odstup, aby sme ju vedeli správne vyhodnotiť.  Hoci priemyselná architektúra získava na obľúbenosti, predovšetkým z vizuálneho hľadiska, priemyselná estetika sa využíva v architektúre a dizajne,  zároveň je tu množstvo pamätníkov, ktorých si takmer nikto nevšíma, napriek tomu, že oplývajú životnou skúsenosťou a poznajú industriál „zvnútra“. Históriu potrebujeme poznať komplexne, len vizuálna stránka je povrchná a prchavá.

  • K akému názoru sa prikláňate vy, napríklad v prípade petržalského Matadoru? Je v jeho areáli niečo čo stojí za záchranu a akým spôsobom?

V areáli Matador sa nachádza niekoľko historických objektov. Na výstave sme opätovne upozornili na dvojhalie od architekta Heinricha Ziegera zo začiatku 20. storočia. Ponúka úžasný priestor, ide o toho času pokrokovú železobetónovú konštrukciu. Takisto objekt bývalého mlyna, ktorý bol zrekonštruovaný a je využitý, by nemalo byť problém zachovať. Mesto sa musí rozvíjať, vždy je treba diskutovať o tom, čo zachovať a za akú cenu. Dôležité je, aby sa to robilo transparentne a aby za rozhodnutím búrať nestála pohodlnosť, a aby súkromné záujmy rešpektovali záujmy verejné.

  • Na príprave sa podieľali odborníci, študenti, ale aj pamätníci. Ako ste ich hľadali? Boli vôbec ochotní spomínať?

Na samotnej príprave výstavy sa študenti ani pamätníci nepodieľali. Ako kurátorky sme vybrali niekoľko zaujímavých študentských projektov konverzií objektov Cvernovky a Matadorky. Pri Dynamitke sme zase citovali z práce M. Úradníčkovej. Na rozdiel od predchádzajúcej výstavy („Stein a Ludwigov mlyn…“) sme sa rozhodli odprezentovať len prácu, ktorú vytvoril odborník – etnológ. Zbieranie výpovedí, spomienok metódou orálnej histórie je náročná a zdĺhavá práca. Je dobré, ak sa tomu venuje človek na to odborne školený, ktorý pozná etické pravidlá a vie si poradiť s citlivými situáciami. Výstava bola tak trochu hodenou rukavicou pre etnológov, antropológov a budeme rady, ak sa témy ujme niekto ďalší. My ako architektky, historičky architektúry sa chceme ďalej venovať viac architektúre, prípadne teoretickým otázkam ochrany.

  • Je nejaký príbeh pamätníka, ktorý vo vás nejakým spôsobom zarezonoval, vyčnieva spomedzi ostatných?

Mnohé osudy boli zaujímavé, čo sme si však z toho odniesli, bolo prekvapivé poznanie, ako všetci, s ktorými sme boli v kontakte, rozprávali s pozitívnou pýchou a hrdosťou o svojej práci v továrni, akokoľvek bola ťažká. Zároveň mnohí smutne skonštatovali, že odbornosť sa v mnohých odvetviach na Slovensku stráca, keďže závody mávali svoje odborné učilištia ktoré špecializovali budúcich zamestnancov. Toto je vklad na zamyslenie nielen pre tých, ktorých zaujíma priemyselná architektúra.

Výstava je prístupná verejnosti v Slovenskom technickom múzeu – Múzeum dopravy v Bratislave na Šancovej ulici   1/A až do 31, marca 2017. Otváracie hodiny STM – Múzea dopravy Bratislava: 10:00 – 17:00, okrem pondelka (posledný vstup o 16:30.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201