INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

O dvoch kňazoch, ministroch a prostitútke

O dvoch kňazoch, ministroch a prostitútke

Marián Kuffa – Ladislav Kaboš: Všetky moje deti. A plné kino Mladosť. (Bol to už druhý pokus – pred týždňom som v kine Lumier už nedostala lístok!) Na konci filmu potlesk. Tak to som už dávno nezažila. Farárovi zo Žakoviec Mariánovi Kuffovi ten potlesk patrí – to je neuveriteľný človek! S tými najchudobnejšími z chudobných žije akoby bol jeden z nich, nad nikoho sa nevyvyšuje, nad nikým sa nepohoršuje, ale k nikomu ani nemá falošný súcit. Bez peňazí, bez dotácií pomáha tým ľuďom len svojím vlastným životom.

„Nemôžeš sem prísť a čakať našu kultúru, to ako by si prišiel k Japoncom a chcel sa rozprávať po slovensky, nerozumeli by ti. Musíš poznať ich reč a musíš ich rečou hovoriť,“ hovorí do kamery. (Tou rečou, samozrejme, nemyslí rómčinu.) Na začiatku filmu sťažka kráča človek zapriahnutý do saní a ťahá fúru dreva, na ktorej sú usadené deti… To je kára, čo tí ľudia vláčia, ach! Nechcela by som sa narodiť v rómskej osade, ale kto by chcel? Akú majú tí ľudia možnosť voľby, akú slobodu? Bude to skôr či neskôr aj u nás, (nielen na Ukrajine), hodnotový spor: čo je sloboda. Taká banálna pravda – inak slobodu vidí manažér s vlastným lietadlom, inak obyvateľ osady v Žakovciach s (ukradnutým) fúrikom. Inscenovať možno hru, ale ak niekto žije dvadsať štyri rokov tak, ako v tom filme vidím, tak je to život, nie pretvárka. Sama by som to nedokázala, priznávam otvorene.

A ako kontrast k životu v špine, a predsa priezračnej čistote film Oľgy Záblackej Aricibiskup Bezák, zbohom. Na plátne sladkastý, až trochu lepkavý príbeh, ktorý asi na Slovensku už každý pozná. Akurát málokto si uvedomí, aké rozdielne osudy majú kňazi, o ktorých sa hovorí. A aká náhoda (alebo zákonitosť?) pretla ich životné cesty. Marián Kuffa, ten farár zo Žakoviec a hrdina filmu Všetky moje deti, odmietol honorár, ktorý mu chcel poukázať arcibiskup Bezáka za svoju knihu. Obával sa, že niekto cez ten dar chce ľudí, cirkev, rozdeľovať. Roznecovať nenávisť. A jeho poslaním je šíriť a žiť lásku. Boli toho vtedy plné noviny. A mne aj vtedy, aj pri premietaní oboch filmov napadlo: peniaze by boli na dobrý účel, pomohli by. Ale prečo to Bezák neurobil diskrétne, bez publicity, možno až anonymne? Veď Boh by o tom vedel…

Zadumaná idem z kina okolo kláštora redemptoristov (R. Bezák patrí do jeho rehole) a vidím bezdomovca, ako čosi v ruke šúľa. Vreckovka? „No, to som ešte nikdy nedostal. Aha, jeden pán mi doniesol ponožky.“ Zvedavo si ich rozbaľuje a zasa húžve. „To je dobre, aspoň nebudem mať nohy naboso v kanadách. Zima je. nie taká ako v Rusku, ale zima.“ Veru, naboso je zima, hoci prší…

A ešte obrázok do kolekcie zážitkov: Jesenné záhrady. Čo v nich? Opadané jablká v hrdzavej tráve? Cibuľky gladiol v novinovom papieri? Alebo čo? V tom francúzsko-taliansko-ruskom filme je minister, ktorého dav pošle ta het: krásna scéna, keď sa prichádzajúci a odchádzajúci minister, inak dvaja starnúci muži, postavia vo dverách proti sebe. Ten prvý vie, že toho druhého čaká ten istý osud. Dav si vyžiada svoje. Ministri sa vymenia, ale ľuďom sa ani o milimeter neskrášli ich život, akurát pri tých cirkusoch niektorí oň prídu. Nie, ani vo filme, ani akože v revolúcii sa tí ľudia nedočkajú ničoho lepšieho. Tak radšej nech chodia do kina (ak môžu).

No a aby sme načreli aj do reálneho, nielen filmového života: idem pozrieť jedného známeho. Minule sa mi vyľakaný zdôveril, že mu našli „čosi“. Chvalabohu, vidím ho za pultom, pri ňom jedna žena. Zvítam sa s tým známym, stisneme si ruku, a hneď mi podáva ruku aj tá žena. „Ja mám také zvláštne schopnosti,“ vycerí na mňa zubnú protézu. „Volajú ma Bytosť.“ A potom sa Bytosť rozhovorí: „Mám teraz voľno, cez sviatky som pracovala,“ informuje nás. „Som spoločníčka pre pánov, v Nemecku…“ Ukazuje nám fotku v tom takom čomsi, akoby oblečená aj neoblečená. Ako v rozprávke. „A ja mám päťdesiat rokov! A zarábam tri tisíc eur mesačne, verili by ste?“ povie pyšne. Koľko noviniek. A potom čítam noviny – a tam do zúfania to isté. Tak aspoň v tých našich nech je niečo iné.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201