INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Právo na sny

V Slovenskom národnom divadle hrajú hru poľského autora žijúceho v Amerike Janusza Glowackého. Volá sa Antigona v New Yorku.

Hlavní hrdinovia sú bezdomovci, žijúci v parku. Zbierka národností: Rus, Portoričanka, Poliak. (B. Bystriansky, T. Pauhofová, R. Roth, hliadkuje A. Bárta.) Rus je pôvodom hudobník, na ulici sa ocitol po tom, ako ho opustila žena a on zapálil byt. Portoričanka Anita túžila s mamou po obchode, preto si prišli do Ameriky zarobiť. Na ulici sa ocitla po maminej smrti. Osamelá, sama v tom veľkom meste. Poliak má sen priviesť milovanú Poľku do Ameriky, a tu jej ukázať, kto on je! Ako sa zmohol. Štvrtým hlavným hrdinom je mŕtvy Američan. Anitina láska. Zastal sa jej, keď ju ponížil policajt. Pobil sa a šiel do väzenia. Po rokoch sa z basy vrátil, ona na neho čakala, a bol nejaký iný. Bol to vôbec on? Ona ho však stále rovnako ľúbila. Ľúbila, lebo hľadá ľudské teplo. A teraz umrel. Majú ho pochovať kamsi do spoločného hrobu. Ale on má meno, je Američan – „aristokrat“ – hovorí Anita. Ona sama je Nikto, veď je iba hispánka… a on „aristokrat“ si ju zamiloval, dokonca sa za ňu pobil. Teraz mu potrebuje vzdať úctu. Ako Sofoklova Antigona v antickej dráme svojmu mŕtvemu bratovi. Anita iste netuší, kto bola Antigona, ale ten ušľachtilý cit žije aj v nej, úbohej, najposlednejšej z posledných. Preto hľadá spojencov, ktorí by jej pomohli pochovať jej milého. Teda najprv ukradnúť jeho mŕtvolu.

Celá hra sa odohráva na lavičke v ošarpanom parku, kde nie je nič, iba hliadkujúci policajt. Nesympatický, moc mu dodáva uniforma, ale je Autorita. A traja úbohí ľudia. Predstaviteľ ruského hudobníka Sašu pre noviny rozpovedal, aké bolo pre neho ťažké predstaviť si situáciu bezdomovca. Zahrať ho presvedčivo a odovzdať divákovi silnú emóciu. Sám takú skúsenosť, prirodzene, nemá. Branislav Bystriansky ruského emigranta zahral znamenite – hoci viac ako o svoju skúsenosť s bezdomovcom sa oprel o jeho príbeh: vyrastal v byte susediacom s celou KGB. (Nemohlo mi nenapadnúť, ako si vedel predstaviť túto situáciu – na rozdiel od bezdomovca, ktorého môže stretnúť na každom kroku. S tým zjavne nemal problém, ale to je na inú úvahu.)

Do divadla som išla v autobuse, z ktorého práve vystúpil človek obťažkaný celým svojím majetkom. Bol neoholený, neostrihaný, spod čiapky vytŕčali škuty. Páchol močom. Špinavými rukami so smútkom za nechtami obchytal držadlá sedadiel. Vystúpil, ale smrad v autobuse po ňom zostal. Všetci sme si chytali nos a odvracali sa od neho. Bolo to nepríjemné.

A tu som na scéne SND videla ľudí veľmi podobných. Poznám nás: ak by sme ich stretli živých v živom parku, vyhli by sme sa im oblúkom. Sympatickejší by nám bol policajt, ktorý ich drží v šachu a oni majú pred ním rešpekt. Kašlali by sme na to, že siaha na ich slobodu, hlavne aby ochránil tú našu. A nenapadlo by nám zamýšľať sa, aký príbeh má každá z týchto ľudských trosiek. Dlhý zápach po bezdomovcoch nám po vzhliadnutí tejto hry iste nezačne voňať. Ale možno v nás zobudí pocit niečo s tým robiť. Aby aj oni mali právo uskutočniť svoje sny a neboli so svojím ťažkým údelom sami.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201