INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Predstierať prácu, to je drina!

Predstierať prácu, to je drina!

Telefonoval mi bývalý spolužiak ešte zo základnej školy. Najskôr som si myslel, že na obzore je nejaké stretko, on však na mňa hodnú chvíľu chrlil informácie o tom, kde všade s rodinou tohto roku bol a čo neuveriteľné absolvoval. K slovu som sa napokon dostal aj ja. Mal som za úlohu odpovedať na otázku, čo mimoriadne som v lete zažil. Neviem, či ho odpoveď uspokojila. Načrtnem ju aj vám.

Keby to bola napríklad správa v novinách, možno by som jej dal titulok Ako Pinďo natieral detskú preliezačku. Pinďo je miestny exot pracujúci pre obecný úrad v rámci verejnoprospešných prác.

Celé to vyzeralo zhruba takto: Pinďo najskôr vykonal celkovú rekognoskáciu terénu. Preliezačku obišiel tri razy, zrejme za účelom získania lepšieho prehľadu. Ubehlo pätnásť minút. Potom si sadol a zrakom dlho premeriaval dve tyče, ktoré mal natrieť. Ubehlo ďalších pätnásť. Skontroloval štetku a obsah fermeže v piksli dôkladne zamiešal. Desať. Potom rovnaký čas odpočíval. Zrejme, aby sa na duel dôkladne pripravil. Z ničoho nič vyrazil. Bezbranné stĺpy natrel tekutinou. To bola chvíľka, možno päť minút. Potom opäť oddychoval a hodnotil. Dlho, zodpovedne. Vyrazil ešte raz, aby odstránil prípadné nedostatky. Vysilený odpočíval asi dvadsať minút. Dva stĺpiky však boli nenávratne natreté. Keď sa pobral na odchod, z terasy hostinca, kde sme sedeli, sa ozval búrlivý potlesk. Čo by zaň dali renomovaní umelci v ktoromkoľvek teátri. Namiesto honoráru však dostal od nás len dobre vychladené pivo. A to za nezabudnuteľný zážitok.

Na niečom, čo sa podobá na predstieranie práce, som sa zúčastnil aj ja. Udialo sa to v časoch, keď sa k práci pridávali najrôznejšie prívlastky. Musela byť zodpovedná, poctivá, statočná. Aby si ju osvojili aj študenti, cez prázdniny na istý čas chodili na takzvanú prax. Nikto nevie prax čoho, možno celého života. Budúci lekári do strojárskej firmy a podobne. Tak sa stalo, že aj ja som sa z ničoho nič ocitol v istej fabrike, kde ženy okrem iného navíjali cievky. Mali na to normu, minútu a päť sekúnd. Na jednu. Mňa vyslali zmerať, či je to tak v poriadku. Nikoho nezaujímalo, že o celej veci viem akurát tak… Na tvári miesta ma privítali dve ženštiny. Jedna strašne prsnatá a druhá celkom naopak. Tá naopak z voleja zabehla do bufetu, kde ako úplatok zakúpila dva banány. Bez ohľadu na spomínaný fakt, som navíjanie zmeral. Skoro minúta dvadsať. Tú hore skoro bez som zasa ja vyslal do bufetu kúpiť malú čokoládu. A tú vyvinutejšiu rýchlo požiadal, aby navíjala naozaj. Hlboko pod minútu. Dnes, keď je všetko už premlčané, priznávam, že napokon sme sa bez merania dohodli na čase tri sekundy nad minútu. Vedúci bol spokojný, baby a ja tiež. Na každej cievke som nášmu národnému hospodárstvu predsa ušetril celé dve sekundy. Dodnes je však pre mňa záhadou, ako to navíjanie merali skutoční odborníci.

Určite ste si tiež všimli, že takých Pinďovcov je u nás habadej. Napríklad mnohí futbalisti či hokejisti občas len predstierajú, že hrajú naplno, v reštaurácii sa zvyčajne tvária, že to, čo vám priniesli na stôl, varili naozaj a je to vhodné dokonca na jedenie v parlamente… Ale to radšej nechajme. Napríklad takí speváci celkom verejne akože spievajú. Na playback. Len tak otvárajú hubu. Niekedy to vyzerá, akoby nezištne zadarmo a naživo spievali už iba opilci. No, zadarmo… Však, milostivá pani! Mimochodom, skúste aj vy pracovať len tak, na playback. Dajte vedieť, ako to celé dopadlo.

Nedávno sa u nás stala celkom nepochopiteľná vec. Na už spomínanom obecnom úrade si istý vraj, ako ho nazvali, truhlík, pýtal poriadnu robotu. Aby mu rýchlejšie ubehol čas. Neuveriteľné.

Predstierať prácu, to je fuška. Drina. Čo takto, uľahčiť si život? Pracovať celkom normálne.

Oskar Král

Vydavateľ: NIVEL PLUS s.r.o., Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava
Redakcia: Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, email: petrzalskenoviny@gmail.com, tel.: 02/62801182
Šéfredaktorka: Ingrid Jarunková
Inzercia: 0905/273 414, 0905/273 416

Ochrana osobných údajov: kliknite SEM.