INZERCIA  +421 905 273 414,  +421 905 273 416

Hľadať ľudí a v nich nachádzať seba

Hľadať ľudí a v nich nachádzať seba

Zoznámil som sa s ňou pred niekoľkými rokmi. Okamžite ma upútala skromnosťou a osobitým prístupom k ľuďom, čo bolo aj zárukou jej mravnej hodnoty a ľudskosti, lásky ku kultúre a deťom. A čas – ako prísny a nekompromisný sudca – najlepšie zhodnotil jej odborné schopnosti a metaforické vzrušenie z každej vydarenej akcie v M-klube . Čítajte Pri káve s Máriou Kovačikovou, Osobnosťou Petržalky 2013

Vari pre každého je rodisko najkrajším miestom na svete. V tvojom prípade je to Fiľakovo, mesto, v ktorom si vyrastala, kde sa formovali tvoje názory a upevňovala láska ku kultúre. Možno povedať, že tvoje dotyky s ľuďmi a kultúrou predznamenali tvoj postoj a životné rozhodnutie?

– Nielen moje životné rozhodnutie, ale predovšetkým rodičovská výchova, domov, kde som sa stretávala s hudbou, ktorú mi vštepovali rodičia, ale hlavne o dvanásť rokov starší brat Lacko. Ako hudobník, skladateľ, ma zasvätil do tajov kultúrneho života. Veľmi sme si rozumeli – pred rokmi sa vytratil z tohto sveta a dosiaľ mi chýba. Nielen jeho bratská láska, dobrota srdca, ale aj jeho oddanosť k hudbe a kultúrnemu žitiu.

Tvoja robota a záujmy boli rôznorodé, ale aj náročné na čas. Ako si to všetko dokázala zladiť a prečo ťa téma kultúry, téma človečenstva túžiaceho po nej, tak silno chytila za srdce?

– V roku l97l ma prijali na nadstavbové štúdium na knihovnícku školu – odbor kultúrno-odborná práca. Po štúdiu som pracovala na Okresnom osvetovom stredisku Bratislava–vidiek ako metodik pre foto, film a výtvarníctvo. Tam som sa prvýkrát zoznámila dôkladnejšie s pojmom kultúra, nadobudla skúsenosti a môžem povedať, že práca ma nielen bavila, ale sa stala aj mojím koníčkom. Zásluhu na tom mal nielen vynikajúci vedúci, ale aj kolektív spolupracovníkov. Navzájom sme si pomáhali, radi chodili do práce a na čas nehľadeli. Hoci práca bola náročná, bez ústretovosti rodiny – mala som dve deti – by som to nezvládla. A možno aj preto ma robota silno chytila za srdce, nachádzala som v nej tvorivú istotu, sebadôveru, lásku k ľuďom a kultúre. Ďakujem za všetko, čo mi bolo dané a čo sa začalo v niekdajšom Osvetovom stredisku Bratislava– vidiek. V roku l985 som sa zamestnala, ako kultúrno–osvetová pracovníčka v Dome kultúry Zrkadlový háj v Petržalke a trvá to až doteraz.

Mária Kováčiková s Vladimírom Bajanom pri odovzdávaní ocenenie Osobnosť Petržalky 2013
Mária Kováčiková s Vladimírom Bajanom pri odovzdávaní ocenenie Osobnosť Petržalky 2013

Úcta ku kultúre, ruka podaná ľuďom, charakter pri každej príležitosti. Tri pojmy, ktoré boli a ostali pre teba najdôležitejšie. Bolo to tvoje životné krédo?

Áno – pomáhať ľuďom, veriť im, mať ich rada, v nich spoznávať aj sama seba, vidieť sa ako v zrkadle a byť schopná riešiť svoj život aj prostredníctvom ľudí. Byť tak trochu „ lekárom duše“ a prostredníctvom kultúry, spevu a hudby im vliať do života lásku a vzájomnú úctu. To je a bude naďalej moja životná cesta a filozofia.

Hovorí sa o tebe, že si emocionálny typ. Máš rada ľudí, chápeš ich starosti, si k nim priateľská, vedela si ich posúdiť, podržať, ale i odsúdiť, ak pochybili. Čo je na tom pravdy?

– Ľudí mám veľmi rada. Viem im uveriť, pomôcť im a hľadať aj kompromis. Neznášam aroganciu, povýšenectvo a pätolízačstvo. Možno práve kultúra a moja práca podriadiť sa kolektívu ma naučili láske k nim, k pokore v živote i poznaniu, že nie sme pánmi svojich krokov, aj keď máme slobodu rozhodovania.

Myslíš si, že dnes, keď je celá slovenská kultúra pod tlakom západnej komercie, má šancu prežiť?

– Dnešná kultúra je viac-menej komerčná. Je to na škodu veci, pretože kultúra formuje ľudí a zvlášť mladého človeka. Vidíme to na mládeži, je odlišná – iná – pretechnizovaná. Ale aj napriek tomu musí ísť človek dopredu, snažiť sa žiť naplno, pretože ľudia zabúdajú, čo ste povedali, zabudnú, čo ste urobili, ale nikdy nezabudnú, ako sa vedľa vás cítili.

Hľadaním seba si sa vypracovala na uznávanú odborníčku. Dokázala si spojiť ľudí túžiacich po kultúre, po príťažlivých akciách, ktoré ste organizovali v M-klube. Necítiš po rokoch nostalgiu za týmto obdobím?

– Cítim nostalgiu, ale treba dať priestor aj mladším. Ku1ltúra je ušľachtilou výzvou pre mladú generáciu, materiálne i duchovne treba podporovať všetkých, ktorí sa tejto činnosti a záslužnej práci venujú. Aby sme sa v budúcnosti nemuseli cítiť dlžníkmi našich detí. V M–klube sme vytvorili, zorganizovali stovky akcií, programov pre deti i dospelých, kurzov, akadémií, klubových činností, ktoré si našli cestu k návštevníkovi. Samozrejme, do kultúry treba aj niečo investovať. Ak štát a mladí ľudia budú dbať o to, aby nezanikla, budú si ju udržiavať, verím že pretrvá. Nestačí sa chváliť iba tým, že máme fujaru, píšťalu a dávať ju za vzor slovenskej kultúre. Máme omnoho viac. Múdrych ľudí, krásne výšivky, pesničky a prírodu. A to všetko sme sa usilovali ponúkať návštevníkom na kultúrnych podujatiach, aby poznali, v čom je podstata a zmysel našej práce. Ako sa nám to darilo a v budúcnosti bude dariť, musia posúdiť návštevníci.

Zaslúžene si si z rúk starostu Bajana prevzala na Dňoch Petržalky ocenenie Osobnosť Petržalky 2013. Aký to bol pocit?

– Moje pocity boli zmiešané, bola som prekvapená a poctená. Myslím si však, že v Petržalke žijú a pracujú ľudia , ktorí by si toto ocenenie zaslúžili viac ako ja.

 

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414 ,0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201