INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Naozaj vám stačí jedno meno?

Naozaj vám stačí jedno meno?

Rozmýšľali ste už niekedy o tom, prečo máte len jedno meno a priezvisko? A stačí vám to? Skúsme sa na túto problematiku pozrieť trochu bližšie, možno zmeníte názor. V čase, keď sa v našich vysokých školách objavili prví zahraniční študenti, najmä farební, koloval takýto vtip: Jednotlivec tohto druhu sa po nočnej poznávacej túre vracia na internát a zvoní pri dverách. Vrátnik sa pýta, kto je tam. Saud Ibn Asiz Al Fajsal Al Saud, znie odpoveď. Dobre, dobre, ten posledný nech zavrie dvere.

Keď som bol ešte celkom malý, otec z tekvice robieval strašiaka a z kukurice pukance. Po polstoročí s tým k nám ako s novinkou prišli Američania. Aby tak obohatili našu kultúru. Skrátka a dobre, jedno i druhé sme tu mali už dávno predtým. Lenže dnes je situácia, napríklad s tými menami, predsa len trochu iná.

U nás na dedine sú to dôvody čisto praktické. Tuším každý druhý sa volá Ovečka alebo Polák. A tak ich treba nejako rozlíšiť. Tak napríklad Paľo Ovečka je Bluk. Jeho sestra, hoci sa už dávno vydala a zmenila meno, je stále Blučka. A istý Polák zasa Búranek. Je totiž z Búrú, čo je Borský Mikuláš. A nemá to slovo veľmi rád, má totiž aj mierny ironický podtón. V časoch, keď som tu bol celkom nový, moje auto potrebovalo akýsi odborný zásah. Na to bol on, teda ten Búranek, ako mi povedali, jediný vhodný kandidát. Už sa tešili, ako to všetko dopadne, keď ho tak oslovím. Aj sa stalo. S fľaškou čírej tekutiny sme však napokon celé nedorozumenie primerane rozriedili.

V meste je to však celkom iné. Aj tam sa však dve priezviská občas zídu. Ešte v čase, keď sme hosťovali na Strečnianskej, na jedenástke sa vyskytovali dve Králové – moja žena a pani o poschodie vyššie. So železnou pravidelnosťou sme preto udržiavali poštový styk aj medzi poschodiami. A veru, dve mená by to hravo vyriešili.

A čo na verejnosti a v umeleckej brandži? Osobne sa so záľubou pozerám na siahodlhé priezviská hovorkýň všetkého možného aj nemožného. Kým ich vylúštim, ani si nestihnem vypočuť tie pôvaby, ktorými sa prezentovali.

Pravda, nájdu sa aj takí a také, čo doteraz vystačili s jediným priezviskom. Napríklad Gabriela Rothmayerová. Výborná spisovateľka, ale aj ona už zrejme pocítila potrebu drobnej inovácie v tomto smere. Asi aj preto nedávno napísala knižku spolu s Milkou Zimkovou. Mimochodom, s takým dlhým menom musí byť problém vypĺňať všelijaké tlačivá. Ich tvorcovia by na to pri terajšm predlžovaní priezvísk mali myslieť.

Presne opačným prípadom je bývalý novinársky kolega Zdeno Cho. Naozaj sa tak volá. Pri vypĺňaní tlačív má výhodu, ako spisovateľ práve naopak. Prečítali by ste si knižku od Choa? Povedzte si to nahlas. Však to nie je ono? Zato svieže dielko od takej Kvetoslavy Mlatislamovej Kikiríkovej, to je iná káva. A navyše, ako Mlatislamová môže medzi obyvateľstvo rozsievať semienka svojho spisovateľského grífu a poznania, zatiaľ čo pod menom Kikiríková chodí nakupovať rožky do samoobsluhy.

Celkom presne si spomínam na nefalšovaný údiv v očiach mojej budúcej ženy, ktorá až pri dohadovaní termínu sobáša na Leškovej v Bratislave zistila, že Hugo je moja prezývka a v skutočnosti sa volám celkom inak.

Dovoľte mi preto, aby som sa dnes hrdo podpísal.

Oskar Hugo Král

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201