INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Malé zázraky v kvapke rosy

Malé zázraky v kvapke rosy

Na káve – s generálnym riaditeľom SND Mariánom Chudovským

Po predpremiére Bratov Karamazovovcov v SND som si na blogu Adriany Markovičovej prečítala: N ako Národné divadlo – jedným z dôvodom, prečo som sa tešila na bývanie v hlavnom meste, bolo divadlo. Som odchovaná na Martinskom divadle a Radošincoch, ktorí boli ochotní aspoň raz do roka naštartovať autobus a odjachať kdesi na Oravu, aby v miestnom kulturáku urobili radosť miestnym obyvateľom. Vidieť živého herca je pre vidiečana sviatkom a je mu jedno, čo hrajú. Až vo veľkej Bratislave som zistila, že existujú trápne hry, že národné nehrá len kvalitné kúsky, ale aj brak. Priznám sa, že pri niektorých bláznivých komédiách som zaspávala , takže keď na ne prišla v spoločnosti reč, radšej som čušala. Nebudem ich menovať, ale poznávacím znamením je, že sú vypredané medzi prvými. Teraz vyzerám ako snob, čo? No dobre, ani vážna klasika nie je kritériom kvality – taký Faust bol pre mňa utrpením – chcem tým však povedať, že si vážim čokoľvek, za čím je práca ľudí, ktorí to nemysleli zle. Ak sa však stane, že vydržím s chuťou sedieť na zadku tak dlho ako pri Karamazovcov, tak viem, že sa stal malý zázrak (a musím to vytrúbiť do sveta). Áno, stal sa.

Bratia Karamazovci
Bratia Karamazovci

Podľa čoho spozná generálny riaditeľ, či hra bude malým zázrakom alebo trápnym kúskom?

– Keďže moja pôvodná profesia je operný režisér, čítam mnoho literárnych predlôh či scenárov, počúvam hudobné nahrávky a robím si vlastný úsudok. Sú diela, ktoré ma zaujmú a inšpirujú, viem si predstaviť ich zinscenovanie, a sú aj tituly, ktoré odložím, alebo ani nedočítam… Ako generálny riaditeľ Slovenského národného divadla mám právo vybrať si spolupracovníkov, ktorým dôverujem. V prvom rade sú to riaditelia jednotlivých umeleckých súborov, ktorých dobre poznám, verím im, a teda spolieham sa a rešpektujem aj ich umelecký názor, pohľad, vízie. Oni sú garantmi, že činohra, opera a balet bude ponúkať hodnotný repertoár a zaujímavú inscenačnú tvorbu, čo majú v pracovnej náplni najmä dramaturgovia, režiséri celé inscenačné tímy. Zjednodušene povedané: mojou úlohou je vytvoriť im na tvorbu a prácu vhodné podmienky tak po ekonomickej, ako aj prevádzkovej stránke. A ako divák som na predstavení spolu s ostatnými návštevníkmi SND buď svedkom „malého zázraku“, alebo nepodarenej inscenácie, ktorú čaká krátky život.

Viete to zo svojho postu dopredu ovplyvniť? Honorármi, hosťujúcimi režisérmi, hosťujúcimi hercami…?

– To je predovšetkým záležitosť jednotlivých súborov. Majú autonómiu vo výbere a pozývaní spolupracovníkov, hosťujúcich umelcov a tvorcov. Samozrejme, že to spolu konzultujeme, snaha je vždy nájsť najlepšie riešenie. Nakoniec, ja podpisujem zmluvy s hosťami, čiže mám právo „veta“, ale zároveň sa ani nezriekam spoluzodpovednosti. To, že mám záujem, aby SND napredovalo v inscenačnej tvorbe minimálne v európskom kontexte, môžem demonštrovať na jednom príklade – pričinil som sa o to, aby v Opere SND opäť hosťoval nemecký režisér Peter Konwitschny. Už tu realizoval úspešné inscenácie Eugen Onegin a Madama Butterfly, teraz chceme, aby v najbližších sezónach pripravil Pucciniho Bohému a Janáčkovu Vec Makropulos.

Ktoré dielo z tejto sezóny je pre vás osobne malým zázrakom?

– Nechcem, aby to vyznelo, že preferujem niektorú z inscenácií, ale zaiste aj mnohí diváci mi dajú za pravdu, že určite sa oplatí vidieť v činohre tanečný maratón Aj kone sa strieľajú, Matkinu guráž, Antigonu v New Yorku, Bratov Jurgovcov aj Bratov Karamazovovcov. Taktiež baletného Romea a Júliu v choreografii a réžii Massima Moriconeho z Talianska, operného Barbiera zo Sevilly či najnovšie Lohengrina, ktorý je koprodukčným projektom Opery SND a Litovského národného divadla opery a baletu vo Vilniuse.

Ksicht
Ksicht

Jeden z ohlasov v internetovej diskusii: „Po návšteve niektorých predstavení činohry som sa kedysi zaprisahal, že na činohru už nepôjdem, pretože mi niektoré hry pomaly prídu ako seriály v istých komerčných TV staniciach (vulgarizmy, sexuálny podtón a pod.)“. Viem, že takéto diskusie čítate – ale prijímate na ich základe aj nejaké konzekvencie?

– Divadlo je zrkadlom spoločnosti – a to nie je len fráza. Inscenáciu tvoria ľudia, ktorí do svojej tvorby a interpretácie často premietnu svoje zážitky, poznania, odraz reality… Musia byť určité hranice, no existujú rôzne poetiky, neraz aj veľmi drsné, ale zastávam názor, že miera vkusu má byť zachovaná. Náznak v divadle neraz zohrá väčšiu rolu ako priamočiarosť.

Internetový ľud mohutne riešil Brechtovu Malomeštiakovu svadbu. Brecht by sa možno potešil, rád provokoval. A vy?

– Táto inscenácia uznávaného slovinského režiséra Diega de Breu naozaj vyvolala množstvo polemík, priam až pobúrení a odsúdení. Ale má aj zástancov. Režisér do Brea v Činohre SND už zinscenoval veľmi zaujímavého a zároveň drsného Shakespearovho Coriolana, tentoraz rozvíril pokojné hladiny miestami možno až obscénnou Malomeštiakovou svadbou. Ale nebuďme povrchní, skúsme premýšľať, prečo si zvolil takúto inscenačnú poetiku. Dokonca mám ohlasy od divákov, že Malomeštiakovu svadbu si treba s odstupom pozrieť ešte raz. Potom je už optika trochu iná a divák si lepšie rozkrýva podstatu, o čom a o kom to vlastne celé je.

Za posledný rok uviedlo SND 13 premiér do konca sezóny pribudnú ešte dve v činohre. Na čo by ste divákov určite pozvali?

– Veľmi rád by som pozval deti na od 1. júna obnovenú baletnú inscenáciu Narodil sa chrobáčik s hudbou Tibora Freša či na operu Veľká doktorská rozprávka skladateľa Milana Dubovského. A dospelí sa môžu zabaviť na známej Shakespearovej komédii Veľa kriku pre nič, odkrývať tragiku antiky v inscenácii Oresteia od Aischyla, alebo spoznávať krutú, nie tak dávnu minulosť v inscenácii hry rakúskej nositeľky Nobelovej ceny za literatúru Elfriede Jelinek: Rechnitz – Anjel skazy.

Ksicht
Ksicht

Slovenské národné divadlo žije z príspevkov všetkých občanov. Ako sa tvorí repertoár?

– Jednotlivé umelecké súbory si zostavia dramaturgický plán, ktorý sa po schválení realizuje. V SND interne pôsobí aj repertoárová rada, jej úlohou je zabezpečiť umeleckú prevádzku na našich štyroch hlavných scénach, teda systematické uvádzanie všetkých titulov, ktoré sú v repertoári. Zostaviť repertoár je zložitá vec, predovšetkým dramaturgovia súborov musia prísť s ponukou zaujímavých titulov, ktoré zohľadňujú umelecké ambície, interpretačné možnosti súborov, významné výročia a v neposlednom rade aj prezentáciu novej svetovej a pôvodnej dramatickej, tanečnej a hudobnej tvorby – dôkazom je napríklad pripravovaná novembrová svetová premiéra opery Dorian Gray od mladej slovenskej skladateľky Lucie Čekovskej. A tiež rešpektovanie určitých špecifík vrátane akceptovania požiadaviek publika.

Vstupenky do divadla sú dosť drahé, neuvažujete o nejakej spolupráci s mestskými časťami – napríklad pre obyvateľov Petržalky – aby aj tí menej solventní mohli vidieť niečo z vašej ponuky?

– Aj vďaka štátnemu príspevku sa snažíme, aby cenotvorba vstupného na predstavenia do SND bola dostupná pre široké vrstvy publika, ale zadarmo hrať nemôžeme. Máme preto aj rôzne typy zliav – pre seniorov, študentov, hromadné objednávky, školy využívajú kultúrne poukazy. Skôr je to hodená rukavica smerom k samosprávam. Niektoré napríklad organizujú pre seniorov alebo matky s deťmi návštevy predstavení v SND. Sme prístupní takýmto aktivitám, treba sa skontaktovať a rokovať s Centrom marketingu SND.

Nová budova SND sa stavala tak dlho, až sa stala trošku starou – počuli ste už od návštevníkov, že v sále činohry je zlá akustika?

– Akustika je dobrá, no nie práve za najšťastnejšie považujem celkové pôdorysne–architektonické riešenie sály. Portál je umiestnený príliš hlboko v scéne, tento fakt núti inscenátorov hľadať také riešenia, aby hercov dostali čo najbližšie k divákovi. Aby im bolo rozumieť. Za zásadný problém však považujem to, že táto sála s kapacitou 640 divákov je na činohru príliš veľká.

V novom divadle sa dobre dýcha – je vzdušné, priestorné. Ale aj dosť rozšafne navrhnuté, priestoru je veľa, no nie vždy funkčného. Toalety napríklad… Zžili sa s novým priestorom diváci? Aké máte ohlasy?

– Rád by som vyzdvihol jeden fakt – nová budova SND na Pribinovej ulici je prvá budova národného divadla, ktorú si navrhli a postavili sami Slováci. Máme historickú budovu, dielo slávnych divadelných architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera, otvorená bola v roku 1886. Ale projekt novej budovy, ktorá má sedem podlaží, vyše dvetisíc miestností a tri hlavné sály, vypracovali architekti Martin Kusý, Pavol Paňák a Peter Bauer. Ich návrh zvíťazil v konkurencii 53 projektov. Áno, je to obrovský priestor, ale darí sa nám zapĺňať ho. Ľudia si už aj sem našli cestu, dovolím si povedať, že sem chodia radi. Veď okrem divadelných produkcií je nová budova SND azda najnavštevovanejšou galériou v našej metropole. Pravidelne tu usporadúvane početné výstavy slovenských výtvarníkov, fotografov či sochárov, ktoré si môžu návštevníci pozrieť pred predstavením alebo počas prestávok. Ideálne by bolo oživiť priestory foyeru počas celého dňa napríklad prevádzkou kníhkupectva a predajne s hudobninami, reštaurácie či divadelného bistra, lenže hneď v susedstve nám „konkuruje“ Eurovea. Na jednej strane sme radi, že obrovské nákupné centrum do tejto lokality denne láka množstvo ľudí, na druhej nám to však zužuje možnosti na „mimoumelecké a komerčné aktivity“. Ale stále hľadáme a skúšame možnosti ako plnohodnotne využiť a oživiť tento priestor.

Mnohí riaditelia pred vami uvažovali o rozšírení repertoáru o publicistiku – až vám sa to podarilo. Raz mesačne si pozýva moderátorka Adela Banášová hostí do svojej talk šou, v máji sa otvoril Modrý salón pre divadelníkov, ktorí sa venujú aj inej umeleckej činnosti. Kto je dramaturgom týchto podujatí?

– Program Adely Banášovej nazvaný Trochu inak dramaturgicky pripravuje Daniel Rabina, riaditeľ Centra marketingu SND. Modrý salón pripravuje a zabezpečuje Činohra SND, hlavne naša mladá lektorka dramaturgie Miriam Kičiňová. Je to nový tvorivý a hrací priestor, kde môže byť recitál, divadlo poézie, diskusný večer či prednáška. Modrý salón má svoje tri línie zastrešované tromi garantmi – TVORÍME pripravuje Daniel Hevier, PREZENTUJEME vedie Ľubica Krénová a DISKUTUJEME moderuje Michal Havran. O všetkých podujatiach pravidelne informujeme na webovej stránke SND aj na plagáte.

A čo si od nich sľubujete?

– Chceme byť otvoreným „priateľským divadlom“, ktoré to s divákom myslí vážne. Chceme osloviť a zaujať aj na netradičnom mieste, v júni odohrá Činohra SND svoju inscenáciu Ksicht v hlavnej úlohe s Tomášom Maštalírom priamo na mestskej pláži na Tyršovom nábreží v Petržalke. V júni po prvý raz v histórii bude Činohra SND hosťovať aj na festivale Bažant Pohoda s inscenáciami Hollyroth a Mechúrik Koščúrik. Verím, že týmto činom naštartujeme novú tradíciu.

 

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201