INZERCIA +421 905 273 416, +421 905 273 414

Retro 30 – 1. máj 1984

Retro 30 – 1. máj 1984

Deň pred prvým májom tohto roka som do zeme na dvore zatĺkol latu a na ňu umiestnil nápis. Aký, to vám prezradím neskôr. Ľudia, čo išli okolo, sa však čudovali. Bola to akási spomienka na bratislavské oslavy Sviatku práce. Spúšťam retro z tých čias. Je 1. máj 1984. Ubehlo tridsať rokov.

V noci trochu spŕchlo, deň sa však ukazoval celkom pekne. Už ráno okolo siedmej sa po Štúrovej začali trúsiť prví manifestanti – nedočkavci. Po nich sa cez ulicu s rámusom prevalili dve dychovky. Ja som však mal ešte dosť času.

Na Námestí SNP už stála vyzdobená tribúna, celá nedočkavá niesť na svojom chrbte váhu zodpovedných zástupcov nášho ľudu, teda aj mňa. Zhlobili ju preverení majstri svojho remesla a potom strážili uniformovaní, rovnako majstri svojho remesla. Aby tam náhodou niekto nepovolaný neumiestnil niečo, čo tam nemá byť.

My, obyčajní ľudkovia z jednej redakcie, sme mali zraz o deviatej, pri Pionierskom (dnes Prezidentskom) paláci. Trochu som meškal, nie však sám. Cestou na zhromaždisko som totiž postretal peknú kôpku známych, hodili sme reč. Mimochodom, oslavný prvomájový alkohol bol prísne, a možno ešte prísnejšie, zakázaný. V stánkoch však predávali desinu pivo, nenápadne víno. Jednotlivé skupinky preto mali presne rozdelené povinnosti. Konkrétne ja som mal za domácu úlohu zabezpečiť ploskačku borovičky, teda dohromady dva deci. Čo som bez odvrávania aj splnil. Ďalšie požiavavky zneli na biele víno a pivo. Istá mladšia kolegyňa Nataša N. vyvinula mimoriadnu iniciatívu a spáchala niečo, čo sa nápadne podobalo na rezne. Aby bolo čo zahryznúť.

Bola tu však aj spoločensky závažnejšia požiadavka. Jej naplnenie si vyžadovalo došikovať na tvár miesta mávadlá a dve vyblednuté zástavy – jednu československú a jednu sovietsku. Tak zazneli aj hymny. Mávadlá sme vyfasovali všetci, veľké zástavy vybratí jednotlivci, ktorí mali smolu.

Hymny dozneli, dav sa pohol. Rýchlosťou auta, ktoré má pokazenú prevodovku. Cesta, akú človek normálne prejde za desať minút, trvala viac ako dve hodiny. Bolo však veselo. Keď sme sa blížili k tribúne, čoraz častejšie začali medzi nami pobehovať dievčatá v bielych plášťoch, vyzbrojené taštičkami, na ktorých sa skvel červený kríž. Zrejme sledovali, či niekto neomdlel. Asi od šťastia alebo čo. My sme však žiadny zdravotnícky zásah nepotrebovali. Mali sme predsa kvapku vína, piva a borovičky – všetko tekutiny prvej pomoci.

Po celý čas nás obšťastňoval nadšený hlas z ampliónov, oznamujúci kto všetko a prečo nech žije. Dokonca aj prvý máj, čo je deň, a teda niečo neživotné. Ale dobre. Pred tribúnou sme si oficiálne trochu zahulákali a zhruba na úrovni Manderláka sa začal hromadný únik. Podaktorí priamo domov, naša štvorica však tento slávnostný deň zavŕšila štýlovo v pivárni Ponorka. Devy ani kolegyne pod rozkvitnutou čerešňou sme nepobozkali.

Viacerí však čakali na nočný čas – pri kolotočoch a iných radovánkach na druhom brehu Dunaja. Škoda, že sa o tom neviedli štatistiky, určite by bolo zaujímavé dozvedieť sa, koľko detí toho večera počali v Petržalke.

Mimochodom, z recesie v susednej dedine Dojč na Záhorí doteraz pravidelne usporadúvajú prvomájový sprievod. So všetkým, čo k nemu kedysi patrilo. Akurát najvyšší predstavitelia chýbajú. Komu áno, komu nie …

P. S. To heslo znie: Nech žije 1. máj dlho – a my ešte dlhšie.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 416,  0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201