INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Ahoj Petržalka !

Ahoj Petržalka !

Spomienky sa nedajú vyzuť ako topánky. Putujú naším životom a prichádzajú do našej mysle pri rozličných príležitostiach. Vyvolávajú v nás pocity občas trpké, ale aj veselé. Výnimkou nie je  ani Petržalka. Prežila som tu 40 rokov a tak sa hrdo priznávam k nej. Áno, som Petržalčanka.

Milá moja Petržalka, blíži sa tvoje jubileum – 40 rokov, kedy sa zo skromnej prímestskej dedinky začalo budovať sídlisko. A ja som patrila medzi jeho prvých obyvateľov. Nasťahovali sme sa do Ovsišťa s manželom a 5-mesačným synom. Boli sme šťastní, že sme dostali po mnohých trápeniach, núdzového bývania v malej podnikovej garzónke konečne pekný družstevný trojizbový byt. Vôbec nám neprekážala šedá gumená podlaha,  poloprázdne izby, pretože na splácanie bytu sme si museli vziať pôžičku,  a teda trvalo dlhšie, kým sme si kúpili podľa nášho vkusu „krásny“ kovral. Na objednaný nábytok sa čakalo v tom lepšom prípade aj 2 – 3 mesiace.

Všade okolo činžiakov sa rozprestierali obrovské lány blata. Nuž a my sme ho udatne tlačili každý deň cestou z práce. Autobusy boli každé ráno naplnené do prasknutia.  Pri vystupovaní sme si vždy museli držať vpredu kabát, aby sme neprišli o gombíky keď sme sa tlačili k dverám. Ale aj tak nám vydržali na kabáte asi tak mesiac. Zablatené topánky, čižmy, kočíky sme si nechávali pred dverami bytu. Vchodové dvere sa nezamykali a predstavte si, že nikomu ani nenapadlo niečo ukradnúť.

Spočiatku chodieval každý piatok tzv. potravinový autobus. Uvítali ho najmä mamičky na materskej dovolenke. Boli v ňom základné potraviny – chlieb, pečivo, mlieko (už v igelitových vreckách),kurence, dokonca „polotovar“, ktorý mal medzi nami názov: polievka pre malé deti. Bol to  vlastne balíček pozostávajúci z ½ menšieho kuraťa a trochou polievkovej zeleniny.

Pribúdali roky a s nimi aj občianska vybavenosť. Jasle, škôlky, školy, obchody vyrastali ako z vody a postupne sa strácalo aj spomínané blato . Najmä základné školy „praskali vo švíkoch“ od množstva detí. Neskôr pribudli aj kultúrne domy. Dalo sa ísť  do kina, na koncert, aj na prvé diskotéky. Obzvlášť  dobré boli koncerty. Speváci a kapely, ktoré nevyhovovali vtedajšiemu socialistickému režimu, boli „odsunuté“ z centra mesta do okrajových častí – sídlisk. A tak sa aj do Petržalky  dostali  speváci a umelci, ktorí si dnes  s nostalgiou spomínajú na skvelú náladu a dobré publikum.

Zvláštnu atmosféru mali Vianoce a Silvester. Zábavná pyrotechnika ešte nebola, tak z okien a balkónov svietili prskavky a sem-tam aj po domácky vyrobené „delobuchy“. Pod oknami sa zišla hŕstka susedov s fľašami šampanského a spievali ľudovky, ktoré sa podobali skôr  na zavíjanie vlkov v lese a trvali do druhej až tretej hodiny rannej.

Pribúdali roky, nastúpil nový režim, ktorému sa prispôsobila aj Petržalka. Šedé paneláky vystriedali zateplené pestrofarebné domy, vybudované parky, vznikli detské ihriská s všakovakými atrakciami od výmyslu sveta.  Nakupujeme v moderných nákupných centrách a vynovených samoobslužných predajniach plných tovaru. Pribudli  kasína a herne.

Medziľudské vzťahy sa hodne zmenili. Vchodové dvere fungujú na čipy a do bytov si dávame bezpečnostné dvere.  V trochu tmavších miestach postávajú mladí ľudia konzumujúci drogy. Krádeže sú na dennom poriadku, pridružili sa aj vraždy.  Na sídliskách pribúda anonymita, každý z nás má plnú hlavu starostí, ako zvládnuť dnešnú zložitú dobu. My, starší, nadobúdame dojem, že zlo, ktoré sme kedysi vyhnali dvermi, sa k nám vracia oknom.

Veselšiu atmosféru vyvolávali a dodnes vyvolávajú tradičné Dni Petržalky, ktoré sa konali každý rok v júni na dostihovej dráhe. V príslušnú sobotu sa ozývala sídliskom hudba, pre deti bolo množstvo programov, súťaží a skoro každé dieťa si hrdo nieslo malý darček a spokojné s pomaľovanou tváričkou odchádzalo domov. Pri tejto príležitosti starosta Petržalky každý rok dával (a dá aj tento rok) ocenenia Osobnosť Petržalky občanom, ktorí sa svojou činnosťou zaslúžili o jej rozvoj. Slávnosť sa končila polnočným ohňostrojom, ktorý bol každý rok krajší, dokonalejší  a my sme si s nostalgiou uvedomovali, že sme zase o rok starší.

Jasle a škôlky vystriedali seniorské centrá.  Petržalka dospela. Žije svoj život s radosťami aj starosťami. Aj keď ju mnohí na začiatku častovali  škaredými prirovnaniami ako: geto či králikáreň, my, ktorí tu žijeme, nedáme na ňu dopustiť. Stalo sa z nej sídlisko, v ktorom pulzuje život, pokrokový a splňujúci  požiadavky súčasnej doby. Kto chce, nájde  tu všetko, čo k svojmu životu a ku každodenným aj malým radostiam potrebuje. Prechádzky na hrádzi pešo, na bicykli či na kolieskových korčuliach, ale aj pestrú ponuku kultúrnych podujatí.

Tak AHOJ PETRŽALKA! Zdravím ťa pri príležitosti tvojho 40-ročného jubilea. Želám ti všetko dobré, aby tvoji obyvatelia, ale aj návštevníci zažili v ďalších rokoch mnoho radosti a spokojnosti.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201