INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Korbáč, vodu, kraslíc moc, nech prinesie Veľká noc

Korbáč, vodu, kraslíc moc, nech prinesie Veľká noc

Zázrak vzkriesenia a zrodu nového života. Jar spolu so svojou neopakovateľnou nádherou, kvitnúcimi kvetmi a omamnými vôňami má a odjakživa mala svoje sviatky, ktorým nedokážeme určiť pevný dátum, pretože sme len maličkí tvorovia v ohromnom objatí nekonečného vesmíru.    

Symboly a plodnosť

Výpočet dátumu Veľkej noci sa v jednotlivých cirkvách odlišuje. Je to jediný z cirkevných sviatkov, ktorý sa riadi podľa prírodných zákonov. Presnejšie, podľa splnu mesiaca. Kresťanské cirkvi ju slávia v prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Táto nedeľa bola ustanovená na nicejskom koncile v roku 325.

Veľkonočné sviatky sa zhruba prekrývajú s pohanskými solárnymi oslavami, ktorými kedysi vyjadrovali úctu k Slnku, predznamenávajúcemu koniec zimy. Naše ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho krásnych zvykov, ktoré sú spolu s jedinečným slovenským folklórom oslavou nového života. Veľká noc nepochybne patrí medzi najkrajšie sviatky v roku, tešíme sa na ne, prinášajú nám očakávanú jar, obklopujeme sa typickými symbolmi, opakujeme kroky naučené ešte od našich prarodičov a pochutnávame si na dobrotách, ktoré sú charakteristické pre náš kraj. Osviežme si spomienky, skúsme sa priblížiť k zvyklostiam, na ktoré v tomto hektickom svete akosi stále viac zabúdame.

Baranček, bahniatka, kraslice, zajačik a kríž. Symboly, ktoré nezameniteľne reprezentujú sviatky Veľkej noci sú známe všetkým veriacim i neznabohom. Kraslice poznajú hádam na celom svete. Človek by možno neuveril, ale v podstate ide o pohanský znak, ktorý sprevádzal vítanie jari spojené s rituálnymi obradmi. Farbenie vajíčok je späté najmä so Slovanmi, ktoré ich kedysi farbili väčšinou na červeno, aby tak pripomínali Ježišovu krv, bahniatka patria medzi symboly iba v okolitých krajinách, po ich posvätení ochraňujú rodinu. Kríž sa stal symbolom z pochopiteľných dôvodov – kvôli ukrižovaniu Krista, baranček je symbolom Ježiša a upomienkou na jeho obetu. Zajačiky a iné mláďatká odkazujú na prichádzajúcu jar.

Bodkou za sviatkovaním je pondelok, ktorý vďaka prívlastku Veľkonočný, dáva šuhajcom bez ohľadu na vek právo, v iné dni roka nemysliteľné, vyobšívať žubrienky, juniorky, ženy, paničky aj babičky. Čas jarného šibania a polievania vodou prežil z predkresťanského obdobia, kedy Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti. Od polovice dvadsiateho storočia však polievači čoraz častejšie menili kýbeľ plný vody za flakón s lacnou voňavkou, čo sa vraj malo prejaviť na poklese pôrodnosti. Oblievanie a kúpanie dievčat mládencami sa považovalo za očistné, plodonosné a malo im na celý rok zabezpečiť zdravie. Oblievanie studenou vodou nevďačnice nepotešilo, no nadšené neboli ani keď ich oblievači obišli.

Pôst a potom mňam

Pôstne obdobie pred Veľkou nocou, ktoré uzatvára Veľký piatok, trvá štyridsať dní. Prísne pôstne sú najmä Popolcová streda a Veľký piatok, keď je prikázané zdržať sa mäsitých pokrmov a je dovolené iba raz za deň sa dosýta najesť.

Zelený štvrtok azda netreba extra predstavovať. Tento deň je neodmysliteľne spojený so špenátom, ktorý je predzvesťou príchodu väčších dobrôt s menším zdrojom antioxidantov a iných zdraviu prospešných látok. Čo už. Také post pôstne hodovanie nie je možné priblížiť  slovom ani písmom bez toho, aby sa človeku pôstnemu i menej rigoróznemu neaktivovali slastné predstavy. Je pravda, čo región to iný jedálniček, ale voňavá šunka, údené mäso, klobásky, vajíčka, chren sa len tak nedajú obísť v paneláku, ani hen, na valale. K tradičným pokrmom patrí aj jahňacina, baranina, kozľacina či králičie mäso. Medzi sladkosťami, okrem pletencov a iných dobrôt, by nemal chýbať ani baranček (prinajhoršom taký hypermarketový) bohato zdobený cukrom a zelenou vetvičkou. Po ataku na chuťové bunky pre amatérskych kuchtíkov a menej pokročilé gazdinky prinášame niekoľko nápadov, ako si spestriť chvíle sviatočné aj pri rodinnom stole. Ale striedmo, pretože ako sa vraví, na Veľkú noc najem sa moc, a na Jána v bruchu jama.

Jahňacie kotlety

Potrebujeme: 4 jahňacie kotlety (1 ks asi 100 g), 2 PL oleja, soľ, čierne korenie, 40 g cesnakového masla

Postup: Kotlety potrieme olejom, položíme na rošt, podsunieme plech na odkvapkanie a pripravujeme pod rozohriatym grilom (pri 275°C) alebo horúcim vzduchom (pri 220°C), 5 minút z každej strany, okoreníme soľou i korením a podávame s cesnakovým maslom.

Pečený králik

Potrebujeme: králika, jednu veľkú cibuľu, dva strúčky cesnaku, slaninu, rascu, soľ, majorán, olej

Postup: králika naporciujeme, nasolíme, uložíme do pekáča, posypeme rascou. Na porcie dáme nadrobno nakrájaný cesnak, plátky cibule a slaniny. Ostatnú cibuľu a slaninu dáme naokolo. Keď je králik väčší, alebo starší, je dobré ho slaninou prešpikovať. Podlejeme trochou oleja a vodou. Prikryté dáme piecť. Králika počas pečenia 1-2 razy otočíme. V pekáči by malo byť vždy trochu vody. Polejeme výpekom. Keď je králik mäkký, jemnučko ho posypeme v prstoch rozdrveným majoránom a odkrytého ho zapečieme do červena.

Šunková roláda

Potrebujeme: 400 g šunky, 50 g masla, soľ, mleté čierne korenie, 5 vajec, 150 g strúhaného tvrdého syra, 1 dl 12% sladkej smotany, petržlenová vňať, 400 g lístkového cesta (vypomôže hypermarket).

Postup: Na rozpustenom masle opražíme pokrájanú šunku, osolíme a okoreníme. Vajcia, syr a smotanu zmiešame a pridáme k šunkovej mase, upečieme omeletu, posypeme petržlenovou vňaťou a necháme vychladnúť. Lístkové cesto vyvaľkáme na hrúbku pol centimetra, potrieme šunkovou omeletou, zvinieme a vrch potrieme vajíčkom. Šunkovú roládu pečieme asi 15 minút v horúcej rúre.

Veľkonočný baranček

Potrebujeme: 160 g práškového cukru, 3 vajcia, 1 citrón, 180 g múky, 60 g masla, 1 balenie vanilkového cukru.

Postup: Vajcia vymiešame s cukrom. Citrón umyjeme a kôru nastrúhame najemno, polovicu šťavy si odložíme. Kôru a šťavu pridáme k vajciam s cukrom. Maslo roztopíme, vmiešame k múke, prilejeme vajcovú zmes a vypracujeme cesto. Formu na barančeka vymastíme maslom, vysypeme múkou a cesto vlejeme do nej. Pečieme pri teplote 160 stupňov dozlata. Keď je baranček hotový, necháme ho vychladnúť, vyklopíme z formy a obe polovice spojíme krémovou plnkou, prípadne ho ozdobíme polevou.

Bláznovstva na záver

Dátum, na ktorý pripadá blížiaca sa veľkonočná nedeľa, údajne oslavovali už starovekí Rimania. Nazývali ho Hilaria a bol zasvätený bohovi Attisovi. Bol to sviatok smiechu, ktorý sa začal 25. marca a vrcholil práve 1. apríla. Na Slovensku sa aprílové vtipkovanie rozšírilo až v minulom storočí. Každý vie, že v tento deň môže kdekoho prekabátiť, či len tak si z neho vystreliť. Aprílovými žartíkmi sa dnes bavíme vo veľkom, často aj novinári, ktorí radi využívajú  prvý apríl na rôzne výmysly, nepravdy, alebo prekrútené pravdy, adresované svojim čitateľom. Neverte im. Namiesto dlhého úvodu krátka otázka: Viete, prečo sa naši politici tešia na Veľkú noc? No preto, lebo nešibe iba im. Do dňa bláznov a bláznovstiev vstúpme s politickou celebritou.

Počas návštevy blázinca sa pýta minister zdravotníctva riaditeľa, podľa akých kritérií bude rozhodnuté, či niekoho do blázinca zatvoria, alebo nie. Riaditeľ vysvetľuje:

– No, my napustíme vaňu vodou, dáme kandidátovi lyžičku, hrnček a vedro a požiadame ho, aby vaňu vyprázdnil.

Minister hovorí:

– Aha, rozumiem. Normálny človek použije vedro, aby to šlo rýchlejšie, však?

Riaditeľ:

– Nie, normálny človek vytiahne z vane zátku. Chcete izbu s balkónom, alebo bez, pán minister?

 

Do ordinácie psychiatra sa priplazí pacient. Doktor ho víta:

– Ktože to k nám ide? Jašterička? Korytnačka? Alebo snáď zmija?

– Doktor, nie som blázon, iba mám obrovský strach z výšok!

 

Hovorí psychiater zúfalému pacientovi:

– Určite vám budem vedieť pomôcť, ale najprv mi musíte porozprávať všetko veľmi podrobne, aby som pochopil vaše problémy. Preto vás prosím, buďte konkrétny.  

– Dobre, pán doktor. Tak najprv som stvoril nebo a zem…

Šťastné a veselé. S úsmevom, ale bez vážnych bláznovstiev. Na prvého apríla i po celý rok.

 

Spracoval: J. Gründler

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: +421 905 273 414, +421 905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201