INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Hlásenie miestneho (a nemiestneho?) rozhlasu

Hlásenie miestneho (a nemiestneho?) rozhlasu

Kedysi, a nebolo to až tak dávno, sa v našich končinách veľa hovorilo a písalo o postupnom vyrovnávaní rozdielov medzi mestom a dedinou. Slovo postupný však bolo bez obáv možné nahradiť slovom pomalý.Na niektorých dedinách to v tých časoch a našich končinách dotiahli po poštu, hostinec, obchod a niekde aj kino. Vodovod a telefón – bohapustá fantázia. Prípadne aj splachovací záchod, samozrejme, so žumpou. Dedinskí ľudia mohli tým mestským niektoré veci akurát tak závidieť. Možno aj preto sa im na Záhorí, aspoň akademicky, mstili. Nazývali ich paštékarmi, čo malo symbolizovať, že ich schopnosti stačia akurát na to, aby si niečo natreli na rožok. Mimochodom, niekedy je naozaj ťažké vysvetliť obsah slova paštéta. Aj ja som tu preto kedysi bol paštékar.
A čo dnes? Konkrétne u nás vám až domov prídu urobiť manikúru, pedikúru, vlasy a dokonca aj masáž. Lekárska služba a lekáreň patrí k štandardu. V dedine sú nielen dve prosperujúce krčmy, ale aj kaviareň, vináreň a cukráreň. A tiež tri obchody. Latrína, to je rarita.
Čo však máme my a Petržalčania nie, to je miestny rozhlas. Na rovinu, ako médium je značne podvyživený. Oznamy, výzvy, gratulácie s pesničkou. A tiež informácie o tom, kto umrel a kedy bude pohreb. Žánrová chudoba. O žánrovú pestrosť sa však s plným nasadením starajú asi štyri nevyštudované žurnalistky-klebetnice. V repertoári majú nielen to spravodajsky klasické – čo, kde, kedy, kto a ako – ale zvládajú aj náročnejšie útvary: komentár, glosu, poznámku, dokonca i rozbor. Je to akási paralelná (nemiestna?) informácia. Investigatívna (pátracia) žurnalistika bez využitia technických prostriedkov.
Možno by stálo za úvahu pozvať aspoň na krátke konzultácie poslucháčov Katedry žurnalistiky FFUK z Bratislavy. Určite by sa o zdrojoch, zháňaní a šírení informácií dozvedeli veľa zaujímavého a inšpiratívneho.
Tak by dopadol aj náš starosta, keby sa s nimi poradil. Lenže on v akomsi záchvate lásky k blížnemu dal v miestnom rozhlase vyhlásiť niečo, čo potom trpko oľutoval. Vraj, kto na hodovú nedeľu príde o tretej popoludní ku kultúrnemu domu, v stánkoch zadarmo (?!?) dostane všakovaké pochutiny a čapovanú kofolu. Ako sa ukázalo, očividne nedocenil silu a počúvanosť jemu podriadeného média. Už pol hodiny pred uvedeným termínom sa prakticky do nohy na tvár miesta dostavili príslušníci istého menšinového obyvateľstva a stánky začali obliehať a neskôr aj dobýjať. O chvíľu bolo po všetkom. Stánky zostali prázdne, zutekali aj obsluhujúce tety.
Starosta následne svoje zmýšľanie prehodnotil a rozhodol sa, že už nikdy a nič nebude zadarmo. Aj tohtoročná obecná zakáľačka mala svoj pevný cenník. Čo za jaterničku, pečené mäso, guláš a tak. A pretože za maškrty bolo treba vycáľovať eurolóve, žiadny nátresk sa nekonal.
Pozrime sa teraz do Petržalky, kde zázrak v podobe miestneho rozhlasu nie je. Čo si myslíte vy, mal by byť? Podľa mňa nie. Mám s tým určitú skúsenosť. Už je to pekných pár rokov dozadu, čo pred veľkopredajnu istého obchodného reťazca dotrepali akúsi otvorenú maringotku a veľké reproduktory. Dva dni sme ešte aj na takmer sto metrov vzdialenej Strečnianskej od rána do večera počúvali, ktorí kandidáti a prečo sú vo voľbách tí najlepší. Naozaj, stačilo. A teraz si predstavte, že by v Petržalke, ktorá je takmer stonásobne väčšia ako naša obec, deň čo deň z reproduktorov na uliciach zneli trebárs len gratulácie a pesničky k meninám a narodeninám. Predstava na mŕtvicu.
U nás v paneláku na treťom poschodí bývala pani Paulína a tá teda vedela prakticky všetko. O blízkom okolí i šírom svete. Azda s výnimkou presného termínu začiatku tretej svetovej. Určite takú poznáte aj vy. Načo teda miestny rozhlas? Pozdravuje vás paštékar externista.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201