INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

 Každý chce kúsok dobra!

 Každý chce kúsok dobra!

Koncom minulého a začiatkom tohto roka sme do mailovej pošty Petržalských novín dostali niekoľko tipov od našich čitateľov ako spestriť či vylepšiť obsah novín. Ďakujeme všetkým za inšpiráciu a v týchto dňoch pracujeme na tom, aby sme ju aj reálne zužitkovali. Za všetkých citujem z mailu Tomáša Kováčika.

„Rád čítam Petržalské noviny, ktoré ma ako Petržalčana informujú o dianí v našej mestskej časti. Ďakujem za vašu prácu. Dlhšie však uvažujem, že by som v nich privítal hodnotnú rubriku napĺňajúcu potreby človeka a túžbu po dobre. Nazvime ju Duchovné okienko. Poznám viacerých petržalských kňazov a myslím, že by sa na písanie takejto rubriky dali nahovoriť, čím by mohli pomáhať našej polarizovanej a často nepriateľskej, ironickej či ľahostajnej spoločnosti nachádzať dobro a pokoj. Čo vy na to?“

Pán Kováčik nám naozaj poslal aj niekoľko tipov na ľudí, ktorí majú chuť písať a predovšetkým vedia naplniť očakávania čitateľov. Ďakujeme a navrhovanú rubriku odštartujeme čoskoro.

Volanie po tom dobrom, čo napĺňa náš život, ku mne nedávno vyslala aj moja kamarátka (mimochodom aj Osobnosť Petržalky) Janka Hažírová. Má takú ideu – uviesť do života kurzy o tom, ako nebyť jedným z mnohých, ktorí nevedia, ale jedným z mála, ktorí to vedia – Slušnosť a základy etikety. Obsah tréningových blokov, ktoré navrhla, mnohé napovie: Všetko je o tom, ako komunikujeme, Sebadôvera, sebaúcta, poznanie samého seba, Morálna inteligencia, Vzťahy a správanie sa v rodinách, Vyjdime si do spoločnosti, Potrebujeme ešte 10 Božích prikázaní? O čom sme ešte nehovorili a je treba. Popravde, nedávala som jej nadšeniu šancu na úspech, ale postupom času som si uvedomila, že ak rezignujeme na slušnosť, (seba)dôveru, (seba)úctu, morálku a budovanie či udržanie vzťahov, prestane byť život tým najlepším miestom, kde sa narodiť. Aj preto chcem čitateľom PN ponúknuť príbehy, ktoré Janka uviedla ako príklad, prečo by kurzy o morálke a etikete mali absolvovať predovšetkým mladí ľudia.

  1. 1.Príbeh

Po skončení predstavenia v divadle som sedela v autobuse. Bol poloplný, ale aj tak bolo jasne počuť telefonické rozhovory aspoň dvoch účastníkov súčasne. Najbližšie pri mne telefonovala dievčina a jej kľúčovými slovami boli stále sa opakujúce sa „ty kokso“  a „v pohode“, či  „Tebe ….“   Trvalo to minimálne päť minút. Na najbližšej zastávke nastúpil do autobusu dobre oblečený muž v strednom veku, a ja som si v duchu priala, aby si prisadol. Stalo sa. Vtom zazvonil mobil jemu: asi som prevrátila oči  a čakala som, čo si budem musieť vypočuť: či bude na diaľku manažovať rodinu, alebo… Veľmi rýchlo vybral mobil, odpovedal asi v tom zmysle – dobre , zavolám keď vystúpim z autobusu – a skončil. A to najlepšie prišlo potom. Obrátil sa ku mne a pokojne povedal: Prepáčte pani, viem, že to nie je slušné, ale ten hovor som musel zobrať. A ja som sa nezmohla na nič iné, len som mu povedala – nech sa páči. Dnes by som mu rada povedala „Ďakujem vám pane, že ste mi ukázali, ako môžeme byť slušní.

  1. 2.Príbeh

Vychádzajúc z kancelárie sa na mňa obrátila jedna moja kolegyňa  s poznámkou:  ja vám tak závidím! K vám sa všetci muži chovajú tak pekne a mne sa doteraz ešte nikdy nestalo, aby mi aspoň pridržali dvere, keď niekam vchádzam, či odniekiaľ vychádzam. Zaskočila ma a chcela som to zľahčiť, preto som povedala, že to je asi mojím vekom, keďže som od nej o generáciu staršia. Nepomohlo to. Nepresvedčila som. Ani ju a sama som tomu tiež vôbec neverila. Bude to inak.

  1. 3.Príbeh

Rada chodím do opery. Ľudia si už zvykli vypínať alebo aspoň stíšiť svoje mobily na minimum. To je naozaj dobré. Pred časom niekoľko kresiel ďalej odo mňa sedela s priateľkami pekná pani, ktorá na pohľad vyzerala byť plná sebadôvery. Predstavenie sa začalo. Pani vedľa nás začala v pravidelných intervaloch kontrolovať svoj mobil, či nemá správu, alebo zmeškaný hovor…. Jej mobil sa pravidelne rozsvecoval, pričom intenzita jeho svetla  rušila všetkých napravo i naľavo. Diváci pri mne sa začali  mrviť a pošepkávali si, že tej babe cez prestávku tak vynadáme, že… Nedalo mi a skúsila som to vybaviť počas prestávky ja. Nie vynadať jej, ale požiadať o to, aby so svojím mobilom už nemanipulovala, pretože prinajmenšom mňa to veľmi ruší. Pani nechcela veriť vlastným ušiam, že si ju niekto vôbec dovolí upozorňovať na jej správanie. Argumentovala tým, že svetlo z mobilu nemôže nikoho rušiť  a že všade na svete je to akceptované (čo nie je ani náhodou pravda). Ja som však trvala na svojom. Bez zvýšenia hlasu. Po prestávke okolo sediaci diváci s potešením konštatovali:  ako dobre, že tá baba s tým svojim mobilom odišla! Konečne nás nebude vyrušovať! My sme to zvládli. Ona nie. Aj to je o slušnosti.

Toľko na úvod k morálke a dobru na každý deň. Obe si budeme v PN všímať aj naďalej – a veríme, že svojimi príbehmi, skúsenosťami a radami nám v tom pomôžete aj vy, milí Petržalčania.

 

Želám pekný deň!

Možno ste si všimli, že čoraz častejšie sa lúčime s predavačkou, úradníkom, susedou či kamarátom slovami – želám pekný deň. A potom si počas celého „toho pekného dňa“  nevšimne nič, čo by človeka potešilo. A nie je to len tým, že z médií a úst politikov (a následne aj predavačky, úradníka, suseda…) znie pretlak kritiky, podozrievaní, zlých predpovedí a katastrof. Smiech, spokojná tvár a objatie prestávajú byť predajným artiklom – z rôznych príčin.

Dnes som pred vchodom do Technopolu som stála vedľa cudzieho starého pána, ktorý, tak ako ja, na niekoho čakal. Podupkávali sme v zime a žmúrili cez kostrbaté lúče slnka na zamrznuté Chorvátske rameno. Po chodníku kráčala dvojica mladých ľudí. Držali sa za ruky, pred nimi poskakoval chlapček. Keď odbehol zo päť metrov, otočil sa a behom skočil do náručia muža. Smiali sa a vrteli…

Pán sa otočil ku mne, usmial sa a povedal: Taký pekný deň! Ako chleba!

Jeho prirovnanie sa mi páčilo. Bolo jednoduché a úprimné. Nájdete aj vy niečo pekné, čo vám spríjemnilo deň a urobilo ho pekným? Ak áno, napíšte nám na petrzalskenoviny@gmail.com, aby si  aj iní mohli odhryznúť z toho krajca dobrého chleba.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201