INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Zápisky z prechádzok

Pri mojich denných desaťtisíc krokoch stretla som dnes – tak ako vždy – samých dobrých ľudí. Pozdravili sme sa, usmiali na seba, vyhli sa na zľadovatenom chodníku. A pomyslela som si – kde sa berú tí zlostní, zlomyseľní, nenávistní? V normálnom živote ich – až na výnimky – nevidím. Ale musia niekde byť – veď ich žlčovité výlevy čítam denne v novinách…

A spomenula som si na jednu Remarqeovu poviedku: chlapci boli na vojne, strieľali, zabíjali sa, a keď sa vyhlásilo prímerie, odrazu na seba videli, spoznávali, že sú rovnakí: robotníci z fabriky, remeselníci… A rozprávač sa pýta: kto nám kázal strieľať na seba? Prečo? Nálada tej poviedky sa mi veľmi páči. Zlosti nerozumiem a nemám ju rada ani u seba.

Eliška Coolidge Hašková, bývalá asistentka amerických prezidentov, v súčasnosti lektorka kurzov etikety v Českej republike hovorí: „Keď niekoho urážate, tak k nemu nenájdete cestu. Navzájom sa všetci potrebujeme. A ak tu má niečo fungovať, tak si musí každý z nás trošku zahryznúť do jazyka a uvedomiť si, že to pôjde jedine tak, ak sa budeme počúvať a rešpektovať jeden druhého. Myslím, že je skutočne hrozné, ako sme si zvykli na ľudí šliapať a urážať ich. A to ide naprieč celou spoločnosťou.“

Pri nedávnych voľbách českého prezidenta som si všimla, ako veľmi urazili a pošliapali vyznávači noblesy a dobrých spôsobov aj v našich médiách – práve tú noblesu a dobré mravy. Ktovie, či tí ikononosiči poznajú esej Václava Havla o tom, ako sa na prechádzke so psom stretol s vtedajším vládcom veľkej ríše Michailom Gorbačovom. Václav Havel si v eseji zapísal štyri prekvapenia:

1. Cynickí a ironickí vtipálkovia, ktorí si ešte pred niekoľkými sekundami uťahovali z mocipánov, sa náhle premieňajú na nadšený dav. Václavovi Havlovi z toho bolo smutno: tento národ je nepoučiteľný – toľkokrát už upol svoje nádeje k nejakej vonkajšej sile, od ktorej si sľuboval, že vyrieši jeho problémy… a znova tá ilúzia!

2. Cár – reformátor máva davu, pôsobí trochu placho a bezbranne. Václavovi Havlovi ho prišlo ľúto, ale vyhrešil sa, – nebuď ako tí pobláznení ľudia zo Západu, ktorí sa roztopia ako snehuliak v peci, sotva sa na nich nejaký východný vladár šarmantne usmeje.

3. Gorbačov prechádza kúsok od Václava Havla, ktorý je so psom na prechádzke a máva, priateľsky sa usmieva. Václav Havel placho zdvíha ruku a zamáva mužovi, ktorý chválil – podľa neho – jednu z najhorších vlád, aké táto krajina vo svojej modernej histórii mala.

4. Václav Havel ide domov a premýšľa o sebe: to svoje plaché zamávanie si vôbec nevyčíta. ,,Veď ja vskutku nemám dôvod neodpovedať osvietenému cárovi na pozdrav! Niečo iné je totiž odpovedať na pozdrav a niečo iné je vyhovárať sa zo svojej zodpovednosti tým, že ju presuniem na neho.“

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201