INZERCIA  +421 905 273 414,  +421 905 273 416

Aký požičaj, taký vráť

Už vám niekedy niekto jednu poriadnu strelil, struhol, vypálil? Ak áno, určite ste čo najrýchlejšie túžili naplniť príslovie z titulku. Prečo o tom píšem? Jednoducho preto, lebo v televízii som práve videl istú mimoriadne kúzelnú reklamu na požičiavanie peňazí. Bude vás zaujímať tiež. Ale o tom neskôr. Možností požičiavania všetkého možného je totiž neúrekom.

Osobne nemám bohvieakú túžbu po požičiavaní, táto však bola priamo mučivá. Týkala sa košele môjho internátneho spolubývajúceho Fera B. Doviezli mu ju z Ameriky a v časoch, keď sme všetci nosili sivasté košele kvality jemnejšie vyvalcovaného plechu, na svoje okolie pôsobila priamo magicky. Bola jemná a zázračne farebná. Aspoň vtedy. Všetci sme túžili požičať si ju čo i len na jedno rande, Fero však bol v tomto smere neoblomný. A tak sme miestne dievčiny museli prakticky z donútenia oslňovať svojou noblesou a prirodzeným šarmom. Čo sa nám napokon v ďalšom živote náramne zišlo.

Zo súčasných dedinských skúseností aspoň dve. Jedna sa týka suseda, druhá mňa. Sused raz, asi v dobrom rozmare, požičal vzdialenejšiemu susedovi strunovú kosačku na trávu. Asi tak po týždni sa od susedovho vnuka dozvedel milú správu. Znela takto: ,,Ujo, pokazila sa vám kosačka.“ Už nikdy sa nedozvedel, ako sa „mu“ kosačka pokazila, už nikdy ju nevidel. Kúpil si novú. A, bohvieprečo, komukoľvek ju odmieta požičať.

Ja som zasa, asi tiež v dobrom rozmare, požičal istému známemu päťdesiat eur. Bezúročne. Po čase prišla jeho žena, vrátila príslušnú sumu a ako úrok priniesla koláč, vlastnoručne upečený. Ešte šťastie, že v tom návale radosti z úspešnej finančnej operácie ma neprinútila svoj produkt aj ochutnať. Asi sa spoľahla na to, že tak urobím neskôr. Aj som urobil. Po niekoľkých ďalších neúspešných pokusoch, ktoré vykonal môj pes, koláče skončili na smetisku. Našťastie, nie dejín, na to máme iných vypečených.

Bezúročne, a vlastne aj nenávratne, svojho času pravidelne požičiavala moja žena istému vtedajšiemu študentovi Vysokej školy múzických umení jednu československú korunu. Presne toľko mu totiž vždy chýbalo na kúpu bryndzových halušiek vo vtedajšom Mliečnom bare neďaleko starej budovy SND. Verím, že aj vďaka tomu to vysoko dotiahol ako herec a ešte oveľa vyššie ako režisér. A pretože vrátenia tých korún sa nikdy nedočkala, išlo, ako sa dnes hovorí, o akýsi sponzoring. Ibaže, vtedy ani nevedela, akú veľkú vec robí.

V našej dedine, aby časom nedošlo k omylu, majú v každom obchode písanku, v ktorej je čierne na bielom, nie biele na čiernom, ako nedávno povedal jeden náš vysokopostavený verejný činiteľ, kto, kedy a koľko zostal dlžný. Jeden miestny občan raz na otázku, kedy konečne už svoj dávny dlh vyrovná odpovedal: „Čakajte, ste v poradí.“ V tej chvíli mu to pripadalo vtipné, odvtedy však už na dlh vtipne nikde nič nedostane.

Treba povedať, že požičiava sa naozaj všeličo. Podaktorí si, samozrejme, bez vedomia autora, často požičiavajú aj myšlienky. A vydávajú ich za svoje. A pretože za to zvyčajne berú aj nemalý plat, ide vlastne tiež o akýsi druh nenávratnej pôžičky.

A teraz už konečne k tej spomínanej reklame. Videl som ju v televízii a očarila ma okamžite. Všetko je to vlastne úplne jednoduché. Vo veľkom vestibule stojí stôl a na ňom kôpky peňazí. Stačí si vziať požadovanú sumu, a to hneď. Peniaze na drevo. Celú túto dojímavú situáciu, ale naozaj len miniatúrne, ruší ceduľka pripevnená na stolíku. Je na nej nápis: Len za 30 eur mesačne. Ak som to dobre pochopil, zoberiete si pôžičku a kým ju nesplatíte, mesačne za to zaplatíte 30 eur. Takže si s ľahkým srdcom zoberiete 1 000 eur, budete ich splácať povedzme desať mesiacov a za ten čas tej obetavej firme vycálujete 300 eur. Len. Dobre som to pochopil? Ak áno, ani nie tretinu z požičanej sumy. Nebeský altruizmus.

Zo svojej doterajšej životnej praxe neviem nič o tom, že by sa medzi mužmi, tak ako trebárs peniaze, požičiavali aj ženy. Ak by však niečo také predsa len bolo vo výhľade, navrhujem zadávateľovi aj autorovi uvedenej reklamy, reklamne ženu požičať. Strááášne škaredú, hlúpu a ufrfľanú. Na istý čas. A dúfať, že mu z vreciek vyťahá hrču peňazí a už nikdy od neho neodíde.

Skrátka: Aký požičaj, taký vráť!

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414 ,0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201