INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Keď sa povie – bajk

Keď sa povie – bajk

„I want to ride my bicycle… I want to ride it where I like / Chcem jazdiť na svojom bicykli… Chcem ísť tam, kde to mám rád“ … špurtoval éterom hit skupiny Queen. Bolo to pred 35 rokmi, keď sa autor a zároveň interpret piesne Bicycle Race, legendárny Freddie Mercury, inšpiroval pretekmi Tour de France 1978.

Hit však neupútal len cingajúcimi bicyklovými zvončekmi, ale klipom vyvolal škandál. Klip, totiž, bol dovtedy i odvtedy najkrajším cyklistickým pelotónom na svete. Cyklistkami bolo 65 nahých modeliek, ktoré, akože, pretekali, čuduj sa svete – na posvätnom londýnskom štadióne Wimbledon. Toľko hriechu a prehrešení pre mravokárcov. Ale nie o nahote má byť reč, i keď to bolo v čase, keď ani v našej (nie na našej) Petržalke tiež nič nebolo. Veď sa iba začali stavať a kolaudovať prvé paneláky. Potom sťahovanie do nich. Takže hit Bicycle Race nám nielen chytľavou melodikou nepripadal až tak cudzí, „nenáš“.

Foto 2

Už vtedy dopravný prostriedok

Veď sa pamätáme… Na druhú stranu Dunaja prichádzali autobusy skôr sporadicky ako pravidelne, cesty sa len nazývali cestami (tak ako tie súčasné s výtlkmi), chodníky boli slalomom medzi rozbitými panelmi, jamami, pokrútenými železami, drôtmi. Najspoľahlivejšie a najbezpečnejšie prepravovanie z jedného miesta na druhé zabezpečovali – vlastné nohy. A – bicykel. Áno, práve on, bajk. Obyčajný, nefajnový, „s rúrou“ či „bez rúry“. Eska, Ukraina, ba vzácne aj Favorit. Preto ak dnes chce niekto pre Petržalčanov – mediálne ale aj i petične – objavovať bicykel, vypisovať traktáty o jeho užitočnosti, či nebodaj ho zmeniť y prostriedku dopravy na prostriedok nátlaku za niečo či proti niečomu, potom tí skôr „prišlí“ do Petržalky sa môžu iba ľahko a povznesene pousmiať, lebo vedia o bicykli a bicykloch svoje a dosť. Z prvej ruky, z vlastných nôh. – o jeho potrebe, nevyhnutnosti, význame. Ako poslúžil so sedačkou pre dieťa i bez nej na hrboľaté cesty na netescové nákupy do provizórnych obchodíkov, náhliac sa s teplotou či horúčkou do ešte provizórnejších lekárskych ambulancií a ordinácií, ráno čo ráno do vtedy novučičkých a ešte vzhľadných jaslí, škôlok i škôl, ba i na kultúru vtedy ešte kultúre slúžiacich zariadení či hľadajúc poštu na tom či onom konci Petržalky. Ale bolo aj záujmové „to ride my bicycle… to ride it where I like – jazdiť, ísť tam, kde sme to mali radi. Miestne, turistické. Na opekačky k Dunaju a jeho ramenám, na vychádzky s deťmi do Sadu Janka Kráľa, do Rusoviec, do parku, ku kaštieľu, na životom kypiacu plaváreň Matadorku, ba i na druhý breh, cez mosty „do mesta“. Lebo my sme boli len to – sídlisko. Preto kočikárne boli tiež „bicyklárne“. Keďže tých druhých, dvojkolesových vecí bolo viac, ak sa už nemali kde natesnať, nuž sa spolu so saňami (lebo v Petržalke vtedy ešte zima nebola zimou len podľa kalendára, ale čo zimu to zimu naozaj padal sneh) vešali na kadejaké rúry pod plafónmi ako kusiská slaniny či šunky na povaly v gazdovských domoch. Rovnica kočikárne-bicyklárne bola tiež jednoduchá: počet bicyklov zvyčajne vyjadroval aj počet členov domácnosti. Niektoré deti vedeli skôr bicyklovať ako chodiť. To už potom boli tisíce ba snáď desaťtisíce bicyklov. (Tie lepšie a drahšie sa kradli. Vylámané kočikárne-bicyklárne, všakže..). Neboli menšinovou a drahou imidžovkou, neboli boomom ani módnym „in“, neboli okamihovými záujmovými teplotami á la tenisová raketa či súčasnosti veliace golfové palice, ale boli pre mnohých, premnohých Petržalčanov skutočným dopravným prostriedkom. Až dovtedy, kým vlastnú energiu srdca, pľúc a nôh na dvoch kolesách nevytlačila cudzia energia z ropy, tá už však točiaca štyri kolesá. Čo spôsobila a spôsobuje táto zmena vidíme okolo seba. Po chodníkoch sa nebicyklujú dospelí a deti, ale ich ničia jazdiace a parkujúce autá.

Foto 1 - titulok

A zasa dopravný prostriedok ?

Zdá sa, že po dvoch desaťročiach nastáva renesancia bicyklov ako opätovného dopravného prostriedku. Pred tromi týždňami schválila slovenská vláda Národnú stratégiu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v SR. Víziou cyklostratégie je uznanie cyklistickej dopravy ako rovnocenného druhu dopravy a jej integrácia s ostatnými druhmi dopravy, zlepšenie vnímania cyklistov ako plnohodnotných účastníkov cestnej premávky v súlade so záujmom o trvalo udržateľný rozvoj mobility a o zvyšovanie celkovej kvality života obyvateľstva.

Citujme z dokumentu: Krajiny západnej Európy majú svoje národné cyklostratégie spracované už niekoľko desaťročí. Najvyšší podiel cyklodopravy na mobilite mestského obyvateľstva majú v krajine bicyklov – Holandsku 27 %, no viaceré jeho mestá majú tento podiel až 40 %. Dánsko má 19 % podiel, Nemecko 10 %. Česko 6 % . A Slovensko? Biedna bieda: s 1,5 % na európskom chvoste… Vláda SR si však dala cieľ či – skôr sen? Do roku 2020 má mať cyklistika až 10 % podiel na celkovej doprave v slovenských mestách. Ako na to – prečo a najmä za čo a od koho, to v nasledujúcom čísle PN.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201