INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Čo už bolo a čo ešte bude (vianočne i novoročne)

Čo už bolo a čo ešte bude (vianočne i novoročne)

Býva zvykom, že v tom, čo odchádza, čo končí, hľadáme viac to krajšie, príjemnejšie ako to nepekné a nemilé. Napokon, aj spisovateľ Gore Vidal napísal, že minulosť je jediným miestom na svete, kde sa cítime dobre, lebo už bola, už sa nič nemôže stať…

Práve pre túto istotu vyberáme z koša prežitého zväčša to, čo teší a odhŕňame bokom, čo zabolelo. Na to druhé sa usilujeme čo najskôr zabudnúť, vytrieť z mysle zlé chvíle, konfliktné strety s blízkymi i cudzími ľuďmi, ktoré nám nadelila náhoda, alebo sme boli do nich vtiahnutí či sme ich vyvolali. Potláčame v sebe, čo nám v konaní, vecne či vzťahovo nevyšlo, čo sme však v istom okamihu považovali za najdôležitejšiu vec, udalosť, rozhodnutie. Pre seba i pre svet – teraz alebo nikdy!
S odstupom času dostalo to veľké, zlé a neprekonateľné len nálepku nevýznamnej, bezvýznamnej epizódy, ktorá sa stala a odstala. A my sa ocitáme v chvíľkovom zahanbení, ako nás zaskočila, zmohla, akí sme boli vtedy slabí. Ale aj takáto „nesila“ patrí do nášho života. Preto si skôr a radšej premietam zo vzdialenej i blízkej minulosti a v rôznych situáciách stretnutia s úžasnými ľuďmi – prajnými, múdrymi a činnými. A Petržalka takých má. A nemálo. Ako zabrali, čo a koľko toho dali za seba celej mestskej časti, keď sme plánovali, rozhodovali, robili aj sa preli. Ako nezutekali, vydržali, stáli po boku, konali. Teraz bez delenia, či výsledkom malo byť petržalské áno alebo nie. Či to bola reč slov a činov o električke, plavárni, zatepľovaní panelákov, parkoviskách, detských ihriskách, kvetinových záhonoch, ale aj o tých obyčajných lavičkách a najobyčajnejšom kosení trávy či odhŕňaní snehu, všeobecne každodennej čistote. Takých ľudí a v takých situáciách vidím… Prečo však o tom takto a teraz?
Keď nastal čas adventu, naša mama akoby mimochodom poznamenala: A zasa budú Vianoce. A my, deti, sme si až v tej chvíli naplno uvedomili celoročnú samozrejmosť ako hodnotu výročnej výnimočnosti. Že i nám, tak ako mnohým iným, je Bohom, osudom i šťastím zasa dopriate, že sme spolu. Rodina, partneri, priatelia. Za jedným stolom, cítiac ľahkosť, príjemnosť, spoločnú prajnosť, dobrotu. Nielen pre tie darčeky pod stromčekom. Na tú chvíľu sme čakali, na ňu sa tešili. Na tradíciu, rituál, generačnú zvyklosť, čo si nesieme so sebou. Čo sme prebrali od rodičov, aby sme odovzdali raz svojim deťom. Ako skutočnosť prijímanú s pokorou, vďakou. S mysľou však na tých, čo neprišli, či od nás dočasne, ale aj natrvalo odišli. S neobsadenou stoličkou a prázdnym tanierom na stole, s medom a oblátkou pre toho, kto by zaklopal na dvere ako hosť – v čase núdze. Tak je to v nás, tak máme mnohí Vianoce v sebe. Ako v rozprávke: že aj zlé sa na dobré obráti, kameň ožije a ľad sa roztopí. Vianoce a to, čo k nim patrí, sú akumulátorom, ktorý nás na ďalší a celý rok dobíja energiou, citom, ľudskosťou.
Gore Vidal sa nemýli v tom, že minulosť už bola a v nej sa už nič nemôže stať, ale nesúhlasím, že iba v nej by sa mal človek cítiť dobre. Nemožno ju meniť, možno ju len rôzne pomenovať. Napr. čo je pre jedného víťazstvo vo finále Wimbledonu, pre druhého to je prehra. Napriek tomu sa istejšie cítim v neistote budúcnosti. Tá sa má stať. Aj sa stane. Na rozdiel od minulosti ju však možno tvoriť. A keď môžeme, tak musíme. Hoci každý niekde inde, každý v inom. No predsa s neodmysliteľnými dávkami a stupňami svojej ľudskej energie. Aj preto, či práve preto sú každé Vianoce, že sme a chceme byť a žiť pre to čo bude, pre každý nasledujúci rok – úžasné. Nuž si vianočné sviatky navzájom prajne všetci užime.

Vladimír Bajan

starosta

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201