INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Solidarita, alebo život na infúziách?

Solidarita, alebo život na infúziách?

Solidarita je pomoc slabším zo strany silnejších. Je zmysluplná vtedy, ak pomáha a nie vtedy, keď sa jedným berie preto, aby si ďalší prilepšili. Presne tak to vyzerá v bratislavských mestských častiach. Jedna vec je solidarita hlavného mesta so slabšími mestskými časťami a niečo úplne iné je odovzdávať peniaze tam, kde sa premenia napríklad na poslanecké notebooky, na bujaré ohňostroje alebo zámkovú dlažbu.
Potom už nejde o solidaritu, ale o slepý sponzoring, ktorým štyri mestské časti dotujú ostatné. Absolútne to nemá nič spoločné s konkurenciou samospráv v poskytovaní služieb. Tiež to znižuje objem výdavkov na potreby vlastných obyvateľov. Inými slovami Petržalka, Staré Mesto, Nové Mesto a Ružinov posielajú časť peňazí iným mestským častiam a pritom ich potrebujú na vlastné školy, parkoviská, sociálne služby či opravu chodníkov.
Čo na to hlavné mesto?
Veľmi dobre viem, že solidarita je o pomoci a partnerstve. Presne tak vnímam model finančnej spoluúčasti mestských častí na živote hlavného mesta. Je to férové a rozumné. Sme súčasťou Bratislavy, sme domovom hlavného mesta a partnersky si upravujeme kompetencie. Preto si musíme rozložiť sily a niesť finančnú spoluúčasť, tak, aby sa mesto rozvíjalo, aby bolo skutočnou metropolou, ktorá je ústretová voči svojim obyvateľom aj návštevníkom. Treba povedať, že solidarita s Bratislavou je výrazom partnerstva. Napríklad v tom, že riešenie územného plánu je riešením pre celé územie. Alebo v tom, že otázka bilbordov je otázkou pre všetky naše ulice. Partnerstvo je aj v tom, ako budeme spoločne postupovať v otázke dopravy a parkovania, zimnej údržbe a letnom kosení alebo pri vysporiadaní majetkových vzťahov k terasám pri budovách. Existujú ale hranice medzi solidaritou, na ktorú sa viažu služby aj s terajším sponzoringom, ktorý sa skrýva pod rúškom solidarity veľkých mestských častí voči malým. A čo na to mesto? Ak mu záleží na existencii malých mestských častí, prečo na ich činnosť neprispieva z vlastného rozpočtu? Ono len schvaľuje princíp a určuje pravidlá, akurát to musí platiť niekto iný.
Život na infúziách
Zdravie závislé od infúzií asi človeku nepridá na výkonoch, ani dobrej nálade. To isté platí aj o malých mestských častiach, ktoré dnes žijú na infúziách skrytých pod pojem solidarita.
Dostávajú peniaze na to, aby prežili. Nič viac a nič menej. Stále im je málo, stále im chýbajú peniaze a niet ani takého optimistu, ktorý by v dohľadnej budúcnosti videl šancu na zmenu. Na radikálny rozvoj, lepšiu ekonomickú kondíciu, zvyšovanie počtu obyvateľov, viac vlastných peňazí, či nárast investícií vo svojom teritóriu.
Rozhodnutiu o takto nastavenej solidarite chýbala hlbšia myšlienka a následná skúška správnosti. Nikto nemôže povedať, že peniaze, ktoré malým prichádzajú od štyroch najsilnejších sú reálnymi impulzmi na rozvoj. Sú to infúzie na krátkodobé prežitie. Nič viac a nič menej. Dokonca skúška správnosti, ktorá by mala hovoriť o tom, že táto solidarita nebude potrebná o 5 či 10 rokov, lebo sa tieto mestské časti dokážu postaviť na vlastné nohy, ani neexistuje. Lebo nemôže. Máme však aj ďalšie argumenty, ktoré odkrývajú slabiny terajšieho systému.
Skláňam sa pred dedinami
Pozrime sa na kompetenčnú výbavu. Malé mestské časti sú počtom obyvateľov na úrovni malých obcí a niektoré na úrovni okresných miest. Teda ani nie na úrovni krajských miest. Napriek tomu obce a okresné mestá majú rovnaký rozsah právomocí, aký ani zďaleka nemajú naše mestské časti. Lebo všetky sa o časť oprávnení delia s hlavným mestom.
Ak sa pozrieme detailnejšie, zistíme, že 6 mestských častí má toľko obyvateľov, že v zmysle zákona o obecnom zriadení by nemohli uvažovať o štatúte mesta. V režime ako tisíce slovenských samospráv by boli klasifikované ako obce. Ďalších 7 mestských častí má v priemere toľko obyvateľov, ako bežné slovenské mesto. V tom lepšom prípade okresné, ale nie krajské. Pre konkrétnosť treba uviesť, že niektoré bratislavské mestské časti sú počtom obyvateľov na úrovni Orechovej Potône, Nového života, Čane, Vištuka, prípadne Popudinských Močidlian, Hrhova, alebo Varhaňoviec. V ďalších, ktoré sa približujú v lepšom prípade okresným mestám žije toľko obyvateľov ako v Gelnici, Trebišove, Smižanoch, Veľkom Krtíši, Rimavskej Sobote a Žiari nad Hronom.
Nakoľko „klasické“ mestá a obce majú omnoho viac kompetencií ako naše mestské časti a nemôžu sa spoliehať na bratislavský model „solidarity“, gazdujú s tým, čo majú a najlepšie, ako vedia. Preto sa pred dedinami a malými mestami skláňam. Ukázali, že vedia lepšie hospodáriť ako viaceré naše mestské časti. Ďaleko od hlavného mesta, ďaleko od vymožeností typu bratislavskej „solidarity“. Žiadna z nich pritom nemá menej kompetencií ako mestské časti Bratislavy a nemôže od nikoho očakávať finančnú infúziu, na ktorú sa spoliehajú u nás v Bratislave.
Chceme silu alebo počet?
Terajší počet bratislavských mestských častí je z hľadiska ich ekonomickej kondície a počtu obyvateľov totálne zbytočný. Je ich cítiť, ale nie silou. Iba počtom a tým, že veľká časť verejných zdrojov ide na personálne a prevádzkové výdavky a nie na to, čo ľudia reálne potrebujú. Teda kvalitné chodníky, bezpečné cesty, čisté ulice, moderné školy či atraktívne služby pre seniorov.
Dokonca terajší systém bratislavskej „solidarity“ v skutočnosti bráni zlučovaniu a spájaniu mestských častí. Nikto a nič ich k tomu nenúti. Ani ekonomické ukazovatele, lebo im silnejší prispievajú, a ani vlastné svedomie, lebo miestnym úradníkom sa v rámci možností žije dobre. Preto ponechanie terajších parametrov konzervuje zlý stav. Slabí zostávajú malými namiesto toho, aby spájali sily a zvyšovali svoj potenciál integráciou so susedmi. Bratislava sa už musí zodpovedne postaviť k tomu, ako má vyzerať nový model dynamického hlavného mesta.
Bratislava má zlý finančný manažment. Tvrdím to aj preto, že Petržalka dá ročne viac ako 700 000 eur na solidaritu a za tieto peniaze sme mohli vyriešiť nové triedy v našich materských školách, ale tie musíme riešiť úvermi. Plátame naše chodníky, ale odovzdávame peniaze mestským častiam, ktoré si môžu dovoliť zámkovú dlažbu. Apropó, takmer 380 poslancom v celom meste odchádza na odmenách 1, 5 milióna eur a namiesto verejných služieb sa skladáme na byrokratov.
Niet pochýb, že treba mať silu pomáhať a schopnosť rozlíšiť, či ide o solidaritu alebo slepý sponzoring. Medzi nimi je niekoľko zásadných rozdielov, ktoré nás doviedli do situácie, kedy zo štyroch mestských častí odchádzajú milióny a príjemcovia majú skutočne dôvod na radosť, ohňostroje, nákupy notebookov… Hoci sú podobné stovkám iných samospráv, ktoré o takomto sponzoringu môžu len snívať. V skutočnosti však nesnívajú, ale tvrdo makajú na tom, aby čo najlepšie hospodárili.

 

  • lucia

    Pekny clanok, pan starosta, ale toto vsetko my petrzalcania vieme, je to iba clanok o sucasnom stave, ale ako s tym nalozit, nejake rady co robit, uz tam nenajdeme. Preco to nasa mestska cast plati? Preco o nas hlasovali poslanci zvysnych mestskych casti, ktore nemusia platit vobev nic? Preco, ked mame platit my, neplati aj dubravka, karlovka ci podunajske byskupice? Dobre sa zije „prachacom“ v devine v tichom kludnom prostredi svojich rodinnych domov , v dedine s nizkym poctom obyvatelov, je im tam fajn a my im to este aj platime. Kde ziju najbohatsi ludia? Na sidliskach ako je petrzalka ci ruzinov alebo v luxusnych malych mestskych castiach? Proste ked nevedia prezit, tak nech pustia moc z ruk a pridaju s k inej mestskej casti, alebo im zakazte aparat, proste ked ich uz platime, nech nieco sstrpia aj oni, nech starosta uraduje z bytu alebo nech nema sekratarku, alebo proste neviem, ale nemozu len brat a nic nedavat, nijak sa neuskromnit, je to katastrofa.

  • Jozi

    TOTO je cisty populizmus Baajana, aby zakryl nehospodarenie na svojom urade.
    Vratte sa do minulosti preco tento model vznikol. pri novom zakone o Bratislave. Lebo tak
    vychadzali cisla a uz sa to nechcelo menit v navrhu zakona tak sa vzmzslel tento paskvil solidarity. Aky luxus maju male MC co nemate vy? Oni nemaju x sekretarok a osobneho vodica a ani ohnostroj o ktorom pisete. Porovnajte kludne naklady na chod vasho uradu. Nezabudajte, ze to boli vsetko samostatne obce, ktore si Bratislava podmanila zlucovanim a zobrala im aj majetok. Lepsie by bolo malzm MC, keby ich neokradal magistrat a aj napr o uz. plane bz si rozhodovali same male MC. A somozrejme je nezmysel, ze rovnaku vysku solidaritu dostavaju vsetky MC. Rovnako penazi dostane maly Devin s 1000 obyvatelmi , ako Rusovce so 4tis obyvatelmi.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201