INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Totálny zákaz hazardu v Bratislave. Krok správnym smerom?

Totálny zákaz hazardu v Bratislave. Krok správnym smerom?

Výsledok hlasovania mestských poslancov o zákaze hazardu v hlavnom meste Slovenska Bratislave vyvolal ani nie polemiky, ale skôr vášne, útočné reakcie medzi volenými – a hádky medzi pospolitým ľudom. Ale priniesol aj podanie trestných oznámení, s podozrením, že niekto zobral úplatky, resp. že niekto šíri lživé správy o tom, že niekto úplatky zobral. Tak či tak – nechajme konať orgány činné v trestnom konaní a vyvarujme sa predčasných súdov. Pre bežného občana je otázka jasná: Úplne zakázať hazardné hry, prísne ich regulovať alebo ponechať súčasný stav?

Volení zástupcovia s mandátom od bežných občanov by mali dať odpoveď – a vybrať reálne riešenie problému. A nehandrkovať sa, kto má väčšiu pravdu, čistejšie svedomie či väčšiu dávku súcitu s ľuďmi, ktorí prepadajú cez sociálnu sieť. Názory mestských poslancov za Petržalku, ktoré uveřejňujeme, odštartoval názor miestnej poslankyne, ktorý uverejňujeme ako prvý. Popravde, redakcia PN by takýto postup nezvolila, pokiaľ by si ho nevyžadovali členovia mediálnej rady. Tí boli toho názoru (nie priamo k tejto téme), že ak niekto napíše článok, v ktorom komentuje kolegov poslancov, tí by mali dostať priestor v tom istom čísle, pretože ich reakcia v nasledujúcom čísle novín stráca kontext. Nie je to o umývaní rúk – len vysvetlenie postupu. Najdôležitejšie – a pre redakciu “chlebové” – však je, aby sme si ctili názor každého, aj keď s ním nesúhlasíme a aby sme si uvedomili podstatu toho, čo je zastupiteľská demokracia. Nielen pri prejavoch z tribún, ale aj v praxi.

Vox populi dostal po papuli…

Miroslava Makovníková Mosná, petržalská poslankyňa: „Starí Rimania mali porekadlo – Vox populi, vox dei. Hlas ľudí, hlas bohov. Ak sa občania Ríma na niečom masovo zhodli a žiadali to od senátu a cisára, nemali ani títo vôľu odporovať. Petícia s podpismi 136 000 Bratislavčanov sa za taký vox populi dá považovať. Je to totiž viac ako 30% všetkých voličov a toľko ľudí v Bratislave už veľmi dávno nedošlo na voľby primátora a mestských poslancov. Že petíciu podpísalo všetkých 45 mestských poslancov a v petičnom výbore sedel primátor a všetci starostovia mestských častí? Len čerešnička na torte. Hlas ľudu však 16. februára 2017 dostal od podstatnej časti mestských poslancov nakladačku.

Jar 2015. Zbieranie podpisov v Petržalke? Oznam v Petržalských novinách, na webe, na infopulte v Technopole vyložené hárky. S kolegami sme počas Dni Petržalky na Dostihovej dráhe zbierali podpisy. Niektorí tam stáli dosť hodín, mala som ísť večer striedať. Nechcelo sa mi, bola som tehotná, ale šla som, pár hárkov vyzbierala. Niektorí ľudia boli úžasní. Partia mladých chalanov sa zamiešala medzi dav a po polhodinke priniesli tri hárky plné. Spolupatričnosť poteší. Najviac som si cenila podpisy tých, ktorých by niekto nazval „socky“ – ľudia poznačení chudobou, opustení. V živote sa potkli o hazard a dopadli veľmi tvrdo. Vďační, že tam stojíme s petíciou, neváhali ani sekundu.

Zber šiel pomaly. Fáza dva. Hľadali sa dobrovoľníci, čo by vo svojich vchodoch ponúkali petíciu na podpis susedom. Takto sa získalo asi 30 000 podpisov. A čo ďalších 90 000? Ten pocit, keď ste malým Dávidom…

Parlamentné voľby, marec 2016. Účasť býva vyššia ako počas komunálnych volieb. Keby v ten chladný deň, od rána do tmy, existovalo dosť obetavcov, čo by stáli pred školami, je nádej, že pokoríme prevysokú latku nastavenú zákonom. Dávid nájde kameň do praku… A tak približne 700 (!) dobrovoľníkov vyšlo pred školy a zbierali. Starí, mladí, uzimení – no hlavne – odhodlaní! Ráno pred „našu“ školu zaspal dobrovoľník, tak už s bábätkom v nosiči pod kabátom som hodinku suplovala. Bol aj taký nával, že sme nestíhali rozdávať perá a hárky na podpis. Ráno šok z volieb, ale aj veľká radosť – petícia úspešná!

Čas plynul, dobrovoľníci kontrovali podpisy a našťastie si urobili aj kópie hárkov. Leto 2016 – petícia odovzdaná na magistrát. Na dovolenke telefonát, že z magistrátu „zmizlo“ 8 000 hárkov – čiže 50 000 podpisov! Náhoda, že sa stala táto „nehoda“? Dávidovi oslabli ruky, kameň mu vypadáva…

Zasiahol parlament a novelou zákona znížil petičné kvórum z 30% na 15% pre Bratislavu a Košice. Avšak novela priniesla aj ďalšie zmeny a tie budú mať dohru aj v Bratislave.

Január 2017 – mestskí poslanci jednomyseľne žiadajú primátora, aby im predložil VZN v súlade s petíciou. 16. februára je petícia predložená. Začína nekonečný deň.

Obmedzenie hazardu podľa petície sa však nekoná. Keď budete počuť či čítať, že on/ona chce regulovať hazard, ale… tak rozmýšľajte so mnou: náhodou nebol členom petičného výboru? Náhodou nepodpísal petíciu? Náhodou nechcela petícia obmedzenie hazardu prísnejšie, a nie nechať ho v hoteloch či penziónoch? Náhodou nezabudli poslanci na 136 000 ľudí? Prosím, my, vox populi, nezabudnime na týchto poslancov. V podmienkach Petržalky sú to – Vladimír Bajan, Oliver Kríž, Ľudmila Farkašovská a Marián Greksa. Dobre si rozmyslime, či im ešte niekedy dáme možnosť zastupovať nás, lebo v tomto veľmi závažnom prípade boli voči voličom hluchí. Nehoda. Ale Dávidov vystrelený kameň ešte nedoletel, uvidíme, či vyškereného Goliáša niekedy trafí.“

Prohibícia nič nevyrieši

Vladimír Bajan, starosta a mestský poslanec: „Pani poslankyňa by si možno skôr, než publikuje svoje jedovaté myšlienky, mala zvážiť čo a ako napíše. Len preto, že ona zmýšľa jednostranne a zjednodušene, tak nemusia robiť všetci. Stojím si za všetkým, čo som doteraz vo veci zákazu hazardu urobil a povedal. Postupoval som a naďalej postupujem plne v súlade s petíciou proti hazardu, aj ja som za jeho zákaz, rozdiel je len v tom, akým spôsobom. Som členom petičného výboru, petíciu som podpísal a rovnako som zohnal ďalšie desiatky, možno stovky podpisov. Na rozdiel od pani poslankyne však zmýšľam pragmaticky a s plnou vážnosťou zvažujem aj dôsledky svojich krokov a rozhodnutí. Zdôrazňujem, že v mestskom zastupiteľstve pri hlasovaní v tejto veci nebol proti ani jeden jediný hlas. Ani ten môj. V čase, kedy sa petícia podpisovala, zákon umožňoval len plošný zákaz alebo ponechanie herní. Vtedy sme sa všetci rozhodovali medzi týmito dvoma možnosťami. Po tom, ako parlament prijal novelu zákona o hazarde, dal mestám a obciam právomoc hazard aj regulovať. Takže sa teraz rozhodujeme medzi troma možnosťami a každú musíme riadne a s plnou zodpovednosťou zvážiť. Stretávam sa so stovkami názorov, či už odborníkov alebo aj tých, ktorí podpísali predmetnú petíciu, že chcú hazard skôr regulovať ako úplne zakázať, pretože sa obávajú, že prohibícia ešte v žiadnom segmente a v žiadnej krajine vec nevyriešila – skôr naopak – preniesla problém na čierny trh, ktorý nie je možné kontrolovať vôbec. To chce pani poslankyňa? Práve zjednodušené a čiernobiele (v niektorých prípadoch dokonca len čierne alebo len biele) videnie totiž k takýmto následkom môže viesť! A na čierny, nekontrolovaný hazard, môžu v konečnom dôsledku doplatiť aj naše deti, vnúčatá.

Podľa mňa rozhodovanie v takejto citlivej veci nie je otázkou populizmu a zaslepeného fanatizmu, ale otázkou zodpovednosti. Je totiž veľmi jednoduché takúto tému spolitizovať, vytĺcť z nej predvolebný kapitál. My, mestskí poslanci, ale nezastupujeme len tých, ktorí petíciu podpísali, ale ďalších 300-tisíc Bratislavčanov. Spýtajte sa možno aj tých, ktorí petíciu podpísali, ako by sa vyjadrili, keby mali možnosť zahlasovať v nej aj za prísnu reguláciu hazardu. Napokon, prvé vyjadrenia člena petičného výboru Jána Mrvu a primátora Iva Nesrovnala tiež hovorili len o regulácii, nie o totálnom zákaze. A rozhodujeme napríklad aj o následnom výpadku cca 3 – 4 miliónov eur z mestskej kasy.

Zaujímavé na celej veci je, že radi a bez akejkoľvek pochybnosti akceptujeme, že novela zákona o hazarde znížila kvórum, ktoré je potrebné v petícii k zákazu hazardu (lebo pri pôvodnej zákonnej úprave by právoplatných cca 98-tisíc podpisov z tejto konkrétnej bratislavskej petície na prijatie VZN nestačilo) ale poniektorí sa zdráhajú akceptovať aj ďalšiu zmenu, ktorú novela priniesla – a to možnosť regulácie hazardu zo strany miest a obcí.

My, ktorí sme žiadali na mestskom zastupiteľstve hlasovať o jednotlivých kategóriách osobitne, sme nechceli nič iné. Po manipulácii zo strany primátora za asistencie niektorých mestských poslancov nám to však bolo znemožnené, čo považujeme za obmedzenie našich práv, za oklieštenie nášho poslaneckého výkonu a za hrubý zásah do nášho rozhodovania. Hneď po zastupiteľstve som ja osobne vyzval pána primátora, aby hlasovanie o zákaze hazardu predložil späť na pôdu zastupiteľstva, tento krát korektne a bez manipulácie. Klub, ktorého som členom, následne vyhlásil, že ak by v mestskom zastupiteľstve prešla prísna regulácia a nie prohibícia, a do roka by sa tento postup neosvedčil, sme pripravení vrátiť sa k svojmu hlasovaniu a prehodnotiť ho. Napokon sme primátorovi navrhli, aby dal s súlade so zákonom hlasovať síce o pôvodnom VZN, ale s možnosťou hlasovať samostatne o štyroch kategóriách budov, v ktorých je možné prevádzkovať herne, tak, ako to predpokladá zákon. V prípade, ak bude väčšina poslancov za zákaz vo všetkých kategóriách, budeme hlasovať za VZN ako celok a teda za plošný zákaz. To bude ale hlasovanie slobodné, demokratické, zákonné a korektné. Aj teraz je to teda na ňom, ako sa k veci postaví. Aj keď po tom, ako stratil 30-tisíc podpisov, neplnil mesiace základné termíny prerokovania petície, nebol schopný overiť podpisy, museli to robiť starostovia, je otázne, aký bude jeho ďalší postup. VZN o zákaze hazardu už mohlo byť dávno v Bratislave prijaté  a verejnosť nemusela byť týmito neférovými, klamlivými, ohováračskými a bezduchými diskusiami frustrovaná.

Čoho sa boja tí, ktorí nás kriminalizujú, vyzývajú ostatných takmer na lynčovanie? Je toto v súlade s mravným princípom? Nerešpektovať druhých, nebyť ochotný diskutovať o rozdielnom názore? Takých ľudí, čo presadzovali jednu pravdu, sme tu už mali. Zase platí – kto nejde s nami, ide proti nám?

Ja by som si nikdy netrúfol nabádať ľudí, prečo by nemali voliť poslancov, ktorí stoja na druhej strane. Aj oni totiž zastupujú ľudí s podobným názorom. Ja som presvedčený, že volič nie je hlúpy, nepotrebuje žiadne nápovedy. Sám sa rozhodne, či zvolí zdravý rozum, alebo demagógiu.“

Plošný zákaz nevyrieši problém

Oliver Kríž, mestský a petržalský poslanec: „V Bratislave nedávno zarezonovala veľká petícia, ktorá požadovala reguláciu, sprísnenie alebo obmedzenie hazardu na celom území mesta. Iniciátorom a aktivistom sa každopádne treba poďakovať, lebo sa úprimne snažia bojovať proti gamblerstvu ako spoločenskému neduhu. Upozornili zároveň na dlhodobý problém, ktorý sa nám tu rozmohol v posledných rokoch: zafajčené herne, ktoré ako „kvázi podnikanie“ stabilne prežívajú na našich sídliskách (spolu s krčmami a záložňami). Pôsobia ako negatívny príklad pre bratislavské deti a oteckovia zo slabších sociálnych rodín v nich doslova ruinujú už aj ta skormné rodinné rozpočty.

Túto petíciu som podpísal, lebo herne považujem za dlhdoobý problém a veľmi intenzívne vnímam spoločenskú objednávku na ich obmedzenie. Tiež som za zákaz herní na sídliskách a v obytných domoch, ale sú miesta kde by stačilo hazard dôsledne regulovať. Domnievam sa, že hotelové kasína sú súčasťou mestskej kultúry v každom európskom meste, prinášajú turistov a s nimi aj financie.

Nechcem sa tu rozpisovať o slobodnom podnikaní a ani o slobodnej vôli jednotlivca, krorý sa môže rozhodnúť kde minie svoje peniaze. Ale možno je vhodné spomenúť  prijem cca 3 milióný euro ročne o ktoré príde hlavné mesto po úplnom zákaze hazardu.

Plošný zákaz nevyrieši problém a gamblerstvo nezanikne. Je tu riziko vzniku ilegálnych herní a presunu gamblerov do sveta virtuálneho hazardu na internete. Navyše nám stálne zostane na trhu k dispozícií legálny „štátny hazard“ na poštách a stávkových kanceláriách vo forme športky a stieracích losov.  Argument, ktorý využívajú niektorí signatári petície, že plošný zákaz herní vyrieši celý problém hazardu, je buď výsledkom lacného politického marketingu, alebo prosté zakrývanie si očí pred realitou. Ide o naivnú ilúziu, že jednouchý administratívny úkon poľahky vyrieši zložitý spoločenský problém,

Skúsenosť z minulosti nám hovorí, že totálny zákaz (čohokoľvek) nikdy nepriniesol nič dobré. Napríklad zákaz potratov vždy zapríčinil rozmach nestreilnych a nebezpečne neodborných zákrokov v pivniciach (monohokrát zo smrtelnými následkami). Rovnako prohibícia predaja alkoholu v USA pred zhruba 100 rokmi mala za následok vznik ilegálnych nalievární a ekonomický vzostup mafie.

Preto spolu s ďalšími poslancami žiadame nové hasovanie, tentoraz rozdelené na jednotlivé kategórie tak, ako nám tu umožňuje zákon. Lebo v opačnom prípade nám hrozí, že sa v rámci všeobecného populizmu dostaneme do špirály falošnej morálky a svätuškárstva.“

P.S.: Ešte by som rád uviedol kolegynku Makovníkovú (ktorú si vážim za jej aktivizmus) do historického a filozofického kontextu. Heslo „Vox populi“ je často vytrhávané z kontextu a voľne prekladané ako „ľudia majú vždy pravdu“, a tak ho uvediem na pravú mieru. Toto kvázi porekadlo v pôvodnom znení (aj s prekladom) znamená: „Nec audiendi qui solent dicere, Vox populi, vox Dei, quum tumultuositas vulgi semper insaniae proxima sit. Český překlad- Alcuin v dopise Karolovi Veľkému: Nenaslouchejte těm, kdož tvrdí, že hlas lidu je hlasem Božím; vždyť zběsilost davu je vždy velmi blízka šílenství.”

Nevylejme s vaničkou aj dieťa

Ľudmila Farkašovská, námestníčka primátora: „Chápem, že téma zákazu hazardu v Bratislave je pre ľudí, ktorí sa podieľali na petícii, veľmi citlivá. Nemali by sme však zabúdať na to, že len v diskusii a vzájomnej úcte a rešpekte, môžeme nájsť riešenie, ktoré bude dobré a prinesie taký výsledok, aký všetci očakávame. A to, že zo sídlisk zmiznú herne, hracie automaty, ľahko prístupný hazard. Ten, ktorý prináša závislosť, ožobračovanie rodín, rodinné tragédie. Chcem zdôrazniť, že všetci poslanci, ktorí sú dnes terčom kritiky zo strany petičného výboru, aj ja, sme za prísnu reguláciu hazardu a vždy tak budeme aj hlasovať. Nie je pravda, že ignorujeme vôľu 130 tisíc Bratislavčanov. Ak voláme po diskusii a férovom hlasovaní, tak len preto, aby sme prijali naozaj dobré riešenie, aby sme, ako sa hovorí, s vaničkou nevyliali aj dieťa. Rozprávala som sa s mnohými občanmi, aj tými, ktorí podpísali petíciu a viem, že mnohí z nich uznávajú, že absolútne vylúčenie hazardu, je príliš radikálne a môže priniesť viac problémov ako úžitku. Naozaj neviem, čo je zlé na tom, že necháme možnosť prevádzkovať kasína v hoteloch a zariadeniach turistického ruchu. Z ich prevádzky plynú do rozpočtu mesta nemalé financie, o ktoré nemusíme prísť. Navyše k zákazu kasín sa môžeme kedykoľvek vrátiť, ak to bude nevyhnutné.

Za všetky tie roky, čo pôsobím v komunálnej politike v Bratislave, sme hlasovali a rozhodovali o mnohých citlivých témach. A nie vždy dopadlo hlasovanie, tak, ako som to ja považovala za správne. No dokázali sme udržať normálne vzťahy a diskusiu, veď demokracia je o tom, že názor iného musím rešpektovať a výsledky demokratického hlasovania takisto. Situácia, ktorá nastala voči poslancom, ktorí si dovolili vyjdriť svoj názor na reguláciu hazardu, je však skutočne za hranicami všetkého. Výhražné maily, zverejňovanie adries na nenávistné komentáre, až po krádež identity na sociálnych sieťach, ktorú som musela riešiť trestoprávnym postupom. To všetko zažívam v týchto dňoch a nestačím sa čudovať. A pýtam sa, akým záujmom sme stúpili na otlak?

Predstava, že my v zastupiteľstve zahlasujeme a Bratislava, naše rodiny a naše deti, budú uchránené od hazardu, je bohužiaľ zjednodušená. Hovoria o tom príklady z miest, ktoré absolútny zákaz prijali. Hazard sa veľmi rýchlo presunul do nelegálnych herní, do herní v blízkych mestách, na internet…… je to dlhá cesta a my chceme o probléme diskutovať a prijať to najlepšie riešenie, aké je v našich silách. Osočovanie, nenávisť, neférové obviňovanie ešte nikdy nič dobré neprinieslo. V marci budeme znovu rozhodovať, verím, že sa dohodneme a ja budem môcť hlasovaním prejaviť svoj postoj k hazardu, ktorý som nikdy nezmenila. Som za prísnu reguláciu hazardu v Bratislave.“

Odsúdenie bez argumentov

Marián Greksa, mestský poslanec: „Dovoľte mi, aby som zareagoval na Váš článok, pani Makovníková Mosná a ešte raz sa Vám pokúsil vysvetliť svoj názor a konanie v prípade Celoplošného, alebo ešte lepšie povedané Absolútneho zákazu hazardu na území Bratislavy. Ešte raz hovorím preto, lebo som Vám už raz odpovedal na mail, ktorý ste mi napísali. Viem, že je to asi zbytočné, lebo Vy ste nás už odsúdili a to bez toho, aby ste si vypočuli naše argumenty. Čiže túto odpoveď píšem v podstate ani nie Vám, ale čitateľom Petržalských novín a ostáva mi len dúfať, že budú čítať s chladnou hlavou a zvažovať bez krvavých očí a pod nátlakom falošných informácií a klamstiev, ktorých je v tomto prípade požehnane.

Ja osobne som nebol nikdy zástancom absolútneho zákazu hazardu. Myslím si, že ten môže veci len zhoršiť. Som za veľmi prísnu reguláciu, čo znamená zrušiť automaty v krčmách a kaviarňach, kde sa k nim môžu veľmi ľahko dostať bežní ľudia, zrušiť herne v panelákoch a bytových domoch, ale ponechať kasína a herne  napr. v hoteloch, kde nepustia aj tak hocikoho a už dnes majú zavedené veľmi prísne pravidlá. Argumenty, prečo si to myslím, uviedli už moji traja kolegovia pani Farkašovská, pán Bajan a pán Kríž. Nemá zmysel, aby som písal to isté. Skôr by som sa zmienil o hrubom nátlaku, ktorý bol na nás vyvíjaný pred a hlavne po hlasovaní. Dostal som stovky mailov a desiatky facebookových správ, kde boli nadávky najhrubšieho zrna, vyhrážky, čo sa stane mne a mojej rodine, ak pri opakovanom hlasovaní nezmením názor a nezahlasujem za  Absolútny zákaz hazardu. Kolegyni Farkašovskej  zrušili facebookový profil a vytvorili falošný, kde šírili falošné a dehonestujúce správy, mne sa o to pokúsili tiež a keď sa im nepodarilo zrušiť môj profil, tak aspoň vytvorili postupne dva falošné,  ktoré ale museli s hanbou veľmi rýchlo stiahnuť, lebo ich ľudia odhalili. Dostávam ale aj maily a hlavne sa osobne rozprávam s ľuďmi, ktorí si nemyslia, že absolútny zákaz je v poriadku. A sú medzi nimi aj tí , ktorí petíciu podpísali. Tvrdia, že boli zavedení. Ono, keď sa vás niekto opýta, či ste proti hazardu, alebo za hazard, tak drvivá väčšina odpovie samozrejme nie.

A ešte skúsim vysvetliť to, čo Vás poburuje asi najviac. Že sme si dovolili odignorovať  vôľu ľudu.136- tisíc podpisov. Nebudem polemizovať, či ich bolo 136- tisíc, alebo 96- tisíc platných a podobne. Je to jedno. Myslím si, že ľudia, ktorí ma zvolili za poslanca, ma zvolili preto, pretože poznajú moje názory a hlavne činy. Predpokladám, že tam nechceli tupú  nerozmýšľajúcu bábku bez vlastného názoru,  ktorá bude vykonávať svoju prácu iba podľa nejakých pokynov. To potom netreba človeka a stačilo by, ak by všetci voliči stlačili niekde doma gombík pre, alebo proti a na mieste poslanca sa rozsvieti červené, alebo zelené svetlo. Ale takto to nefunguje. My nezastupujeme iba petičiarov, ale aj ostatných obyvateľov Bratislavy. A dovoľte mi, aby som uviedol príklad jednej zlej petržalskej  petície. Petícia proti petržalskej plavárni. Ako sa proti nej bojovalo a dnes sa všetci tešia, že tu je a nemusíme chodiť cez Dunaj do mesta, keď si chceme zaplávať. A ešte by som Vám nasimuloval nejakú situáciu. Predstavte si, že by na území Petržalky vznikla petícia, ktorú by podpísalo aspoň 50- tisíc Petržalčanov a kde by žiadali, aby sa kostoly v Petržalke prebudovali na kultúrne centrá pre všetkých Petržalčanov. Ako by ste hlasovali? Veď predsa 50 000 podpisov je obrovská sila. Či? Viete fanatizmus je vždy veľmi nebezpečný. Či už ideologický ako napr. komunizmus, či náboženský, ako v súčasnosti  moslimský  (ISIZ), či kresťanský, ako napr. krížové výpravy. Vždy sa to začína zákazmi a končí masovým vyvražďovaním.

A posledná poznámka. Vyzývate Petržalčanov, aby nás štyroch už nevolili. Tak ja sám za seba ich  vyzvem tiež. Prosím Vás, obyvateľov a voličov Petržalky. Ak chcete mať za poslanca človeka, ktorý bez rozmýšľania  vyhovie akémukoľvek názoru a príkazu, tak ma, prosím, NEVOĽTE. Ak budete chcieť poslanca, ktorého si  budete vážiť za to, čo robí a ako uvažuje a väčšina jeho názorov Vám bude blízka, tak ma VOĽTE.“

 

A ešte jeden názor na záver:

Občianske združenie Aliancia za čistú hru – Clarify vo svojom stanovisku uvádza, že prohibícia v oblasti hazardu len posilní on-line hazardné hry a podporí vznik nelegálnych herní. Mesto podľa združenia stratí financie, kontrolu nad legálnym hazardom a závislých hráčov neubudne. „Očakávame, že mestské zastupiteľstvo na svojom najbližšom zasadnutí dostane na stôl VZN, ktoré nechá luxusné herne a kasína v hoteloch a v obchodných centrách, ktoré takmer vôbec nenavštevujú sociálne odkázaní občania. Bolo by to v záujme všetkých obyvateľov Bratislavy, ktorá tak nepríde o finančné prostriedky, ktoré prostredníctvom hazardu prinášajú turisti. Zároveň očakávame od prevádzkovateľov herní a kasín, aj na základe ich verejného prísľubu, že nebudú zvyšovať počet herní v Bratislave, ktorá si zaslúži spravodlivú, racionálnu a adresnú reguláciu hazardu, a to aj iných typov hazardných hier, nielen herní a kasín,“ upozorňuje zástupca riaditeľa aliancie Tomáš Szmrecsányi.

 

 

Redakcia PN

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201