INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Električka zvaná túžba (petržalská)

Električka zvaná túžba (petržalská)

Nebola to Bratislava, ani v nej Petržalka, ale železničná stanica v americkom meste New Orleans.  „Povedali mi, že mám nastúpiť do električky zvanej Túžba,“ žiada osamelá žena námorníka o správne nasmerovanie. Touto vetou začína jedna z najslávnejších adaptácií románu Tennesseeho Williamsa Električka zvaná Túžba. Autor ním získal Pulitzerovu cenu a filmové spracovanie diela štyroch Oscarov. Odvtedy uplynul dlhší než polstoročný čas.

My si na ňu počkáme…

Je to Bratislava, a v nej Petržalka, a bolo to minulý týždeň na Jungmannovej ulici, na novučičkej, ešte „nepoužitej“ zastávke budúcej električky. Pod prístreškom sedí na lavičke mladá žena, na kolenách má dieťa, vedľa nich „zaparkovaný“ kočík. Nakláňa sa k dievčatku, niečo jej hovorí. Sú tu dve, samé, samučičké. Podídem bližšie. Oslovím ich. „Ale najskoršia električka pôjde v máji, možno až v lete…“. Mladá žena zdvihne hlavu, usmeje sa a povie: „Nevadí, my si na ňu počkáme…!“ 

„Nevadí, my si na ňu počkáme...!“ - zastávka na Jungmannovej ulici.
„Nevadí, my si na ňu počkáme…!“ – zastávka na Jungmannovej ulici.

Sídlisko – stavenisko a nádej v istote

Tá bezstarostnosť, toľká nádej, ba istota mamičky dva a polročnej dcérky, rodáčky z Trstenej, ktorá prišla do Bratislavy pred desiatimi rokmi, aby sa ako rodina zabývali v našej Petržalke, mi pripomenula epizódy spred troch – štyroch desaťročí, keď sme my prichádzali ako prví osídlenci do Petržalky. Keď v nej takmer nič nebolo okrem panelákov a jednej telefónnej búdky pre 50 – 100 tisíc obyvateľov. Aj vŕzgajúce a poruchové autobusy jazdili  pravidelne – nepravidelne. Tiež nie všade. Ak sme z nich vystúpili na druhom brehu Dunaja, v meste, boli sme nespochybniteľne  identifikovaní podľa počasia – mali sme zaprášenú alebo zablatenú obuv. Tak sa menila aj legenda o stvorení sveta, že kým človeka Boh stvoril z hliny, potom Petržalčana z prachu… A bolo!

Prvá zastávka za Starým mostom - Viedenská (Sad Janka Kráľa)
Prvá zastávka za Starým mostom – Viedenská (Sad Janka Kráľa)

Prečo idem takým oblúkom na tému dokončenia I. etapy trate električky zo Šafárikovho námestia v Starom meste cez „nový“ Starý most do Petržalky na Bosákovú ulicu, ba ešte ďalej až na zastávku Jungmannová, kde práve sedí mladá mamička s dcérkou?  Že kolaudovanie ani nie dva a pol kilometrovej trate budúcej električky, ktorá len toť, 16. februára, absolvovala na nej prvú technicko-bezpečnostnú skúšku, jazdu, je vo vyjadrení mladej mamičky pokračujúcim generačným posolstvom túžby a nádeje, len v inom čase. Dočkať sa električky. Ako ďalší dátum a skutok dejín Petržalky. Lebo aj my sme ešte nedávno s rovnakou nádejou, trpezlivosťou a povedzme neskromne, i skromnosťou, čakali a túžili, čo v Petržalke raz bude, čo do nej príde – a priam s istotou sme vedeli, že to raz bude, raz príde. Že sa oplatí na tú chvíľu čakať, nenáhliť sa, hoci ( videli sme na našich deťoch), život okolo nás a my v ňom každým dňom utekal. Nevadí, počkáme si, tiež sme odpovedali tým, ktorí čudácky krútili hlavami nad našimi osudmi, či až trestom bývať  „v tej Petržalke“.  Lebo slovo žiť si vtedy nik netrúfal hoci len zo zdvorilosti vysloviť. A nevedeli, že my naozaj žijeme, aj práve tým čakaním… Ak k tomu došlo, tak sme sa svojsky, tak petržalsky, tešili, že po činžiakoch pribúdajú školy, škôlky, jasle, zdravotné strediská, otvárajú sa provizórne či trvalé obchody, obchodíky, kultúrne strediská, že fungujú aké – také služby, robia sa cesty, upravujú chodníky, stavajú autobusové zastávky. Ba i pribúdajú telefónne búdky na styk s ostatným svetom tam, za Dunajom. Veď predsa Petržalka, sídlisko – stavenisko…

Zastávka na Bosákovej ulici.
Zastávka na Bosákovej ulici.

Tak sme ten čas vyčkali

Aj električkový. Bol a je dlhý, s prevahou nudný, hoci v istých chvíľach a situáciách turbulentný, konfliktný. Roky bol len v slovách, koncepciách, ktoré ako vznikali, tak aj náhlivo zanikali, bez viditeľných skutkov. Až tak, že sa Petržalčan, miestny i mestský poslanec Oliver Kríž nerozpakoval použiť i takéto prirovnania: Transsibírska magistrála, najdlhšia železničná trať na svete meria 9 288 km, vedie z Moskvy do Vladivostoku a stavali ju 25 rokov; Pacifická železnica, ktorá prepojila východné pobrežie (Atlantik) so západným pobrežím (Pacifik) merala zhruba 2 850 km a jej výstavba trvala  6 rokov. A o koľajovom systéme v Petržalke s úsekom  7,8 km sa diskutuje už 40 rokov…

Ale: I. etapa už existuje, Starý most i trať sú v procese kolaudačného konania.  Hoci nik nevie povedať, skôr si netrúfa vysloviť termín, kedy pôjde električka po trati „naostro“ a začne voziť nielen Petržalčanov z Petržalky a do Petržalky, i keď len tri či štyri zastávky.  Hovorí sa o máji, júni, lete…  Ak som na titulnej strane tohto čísla Petržalských novín uviedol, že 31. marec 2011 bol tým „svetelným dňom“, keď sa zásadne rozhodlo v mestskom zastupiteľstve o bytí a nebytí, o električke v Petržalke, patrí sa aj po piatich rokoch poďakovať 37 mestským poslancom, ktorí v prítomnom počte všetci hlasovali ZA. Z nich 10 poslancov zastupujúcich Petržalku. Osobitne patrí vďaka poslancom Miestneho zastupiteľstva v Petržalke za podporu. Bez vkladu oboch zastupiteľstiev by to bolo ťažšie, ak by vôbec čosi bolo.

Bolo to volebné obdobie vzájomnej propetržalskej zhody. Ale tiež i neúnavnosti, presviedčania, spoločného ťahu primátora Milana Ftáčnika a starostu Vladimíra Bajana. Nemali to jednoduché, električka mala a stále ešte má, a zrejme i bude mať nemálo odporcov, mudrlantov, samozvaných odborníkov – amatérov. Len s námahou vyslovujem aj prudšie označenie – zlomyseľníkov, hlupákov a  škodcov. Ktorí znechucovali,  znevažovali, odhovárali a ohovárali, vypisovali kade tade sťažnosti aj udania, ba sa tým na sociálnych sieťach aj vystatovali, ako to tomu či onomu „naložili“, čo prekazili, čomu podľa nich „zabránili“.  Niekto až – do Bruselu či v Bruseli… Nech je preto súdržnosť a ozajstná petržalskosť  vtedajších poslancov mestského a miestneho petržalského parlamentu odkazom súčasným poslancom. Je prečo. Petržalka to bude potrebovať, od nich vyžadovať. Pred nami je II. etapa trate električky. Je dlhšia a končí až v Janíkovom dvore… (Viac TU)

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201