INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Slnko a choré srdce

Slnko a choré srdce

Nadmerný prijem slnečných lúčov nie je rizikovým faktorom len pre pokožku, ale aj pre kardiovaskulárny systém i keď UV žiarenie nepoškodzuje srdce a cievny systém priamo. Horúčavy v kombinácii so slnečným žiarením vytvárajú priestor pre dehydratáciu a následné zdravotné problémy, povedal nám kardiochirurg profesor Viliam Fischer.

Viliam Fischer

Vysoké teploty znamenajú pre každého človeka zvýšenú záťaž. Na dovolenku (nielen) pri mori však odchádzajú aj ľudia s kardiovaskulárnymi diagnózami. Nemali by sa pred odchodom poradiť so svojim lekárom?

– Je rozdiel v diagnóze. K moru predsa nepôjdu ľudia, ktorí čakajú na operáciu či majú ischemickú chorobu srdca alebo chlopňové chyby. Pokiaľ sú postihnuté srdcové chlopne, srdcové tepny alebo majú bolesti v oblasti hrudníka, je potrebné pred dovolenkou navštíviť lekára a v prípade potreby absolvovať konkrétne vyšetrenia. Kardiologický pacient by sa mal vyvarovať pobytu na slnku a rešpektovať pokyny lekára. Takýto pacient nepatrí na pláž, nemôže chodiť do 40 stupňových horúčav. Vhodnejší je nenáročný pobyt na horách. Mnohé takzvané maličkosti, ako napríklad vyššie teploty, môžu mať v konečnom dôsledku nepriaznivý vplyv a zhoršiť pacientovo zdravie. Chorý na srdce by mal svoj zdravotný stav rešpektovať.

Aké lieky by si mal dovolenkár pribaliť do kufra?

– O kardiologickom pacientovi som sa už vyjadril, zdravý človek nepotrebuje žiadne lieky. Vhodné však je pridať si do cestovnej lekárničky niektoré prípravky podľa miesta dovolenky. V Spojených štátoch ľudia nad 50 rokov užívajú anopyrin (aspirínový rad), ktorý zlepšuje prietok cievami, čo odporúčam aj u nás, a to i mimo dovolenkových dní.

Zdravotné ťažkosti môžu postihnúť nielen kardiologických pacientov. Ako postupovať pri nevoľnosti, resp. mdlobách počas dovolenkových dní?

– Záleží od okolností. Mdloby môžu vzniknúť z rôznych dôvodov, napríklad aj z nízkeho tlaku spôsobenom dehydratáciou. Človeku, ktorý upadol do mdloby je potrebné okamžite skontrolovať životné funkcie (vedomie, dýchanie a pulz), uložiť na chrbát so zvýšenými nohami, ovlažiť chladnou vodou a po zotavení pomaly posadiť.

Denne by sme mali vypiť vraj minimálne tri litre tekutín. Odporúčania sú rôzne, existuje však odborná norma platná za každých podmienok, návod kedy a koľko vypiť?

– Zdravie sa nedá normovať. V podstate platí zásada – 70 kg vážiaci človek by mal vypiť aspoň dva a pol litra tekutín denne. Znamená to, že s pribúdajúcou hmotnosťou je potrebné aj adekvátne zvyšovať príjem tekutín. Treba pamätať aj na podmienky majúce vplyv na potenie, napríklad fyzickú námahu a iné okolnosti. Prirodzene, že pri horúčavách sa potreba množstva tekutín zvyšuje. Pocit smädu signalizuje nedostatok tekutín, väčšiemu pocitu treba predísť pravidelným pitím tekutín po celý deň. Najvhodnejšou tekutinou je voda a čaj, je dobré tieto nápoje striedať, pridávať aj minerálne vody. Menej vhodné je pivo, ktoré je vlastne diuretikum spôsobujúce dehydratáciu.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201