INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Odpovedá právnik

Odpovedá právnik

Ako skončiť v spoločnosti – Pred piatimi rokmi som s dvoma priateľmi založil spoločnosť s ručením obmedzeným.  Spoločnici mali dodať financie a ja know-how. Keď už nemali záujem firmu dotovať, dostal som tri mesiace na to dokázať, že firma pôjde. Jeden zo spoločníkov vybavoval alebo mal vybaviť spísanie majetku a bankrot firmy, keďže tam boli aj nejaké dlhy, ktoré sa riešia na polícii. Chcem z firmy vystúpiť, ale so spoločníkmi sa nedá dohodnúť ani na rozhovore, nieto ešte na stretnutí. Ako sa v takomto prípade dá vystúpiť zo spoločnosti?

Viliam (gmail.sk)

Pri zakladaní spoločnosti s ručením obmedzeným medzi primárne úkony patrí spísanie spoločenskej zmluvy, ktorá upravuje vzájomné vzťahy medzi jednotlivými spoločníkmi. Na otázku by ste teda mali nájsť odpoveď aj vo vašej spoločenskej zmluve, ktorú ste so svojimi spoločníkmi uzavreli v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Spolupráca spoločníkov je na začiatku zvyčajne veľmi dobrá, podporená optimistickými výhľadmi do budúcnosti. Skôr či neskôr však môžu nastať rôzne problémy, ktorých riešenie je možné nájsť v spomínanej spoločenskej zmluve a v príslušných právnych predpisoch. Ak nastanú nepredvídané ťažkosti, nemôže si žiadny z účastníkov povedať, že spoločnosť opúšťa – účasť spoločníka v spoločnosti nemôže zaniknúť jednostranným prejavom jeho vôle. Spôsob zániku účasti spoločníka v spoločnosti upravuje § 148 Obchodného zákonníka. Ako bolo povedané, spoločník nemôže jednostranne zo spoločnosti vystúpiť. Má však možnosť navrhnúť súdu, aby zrušil jeho účasť v spoločnosti, keď od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby v nej zostal. Dôvody v predmetnom návrhu môžu byť rôznorodé, ale vždy musia byť vážne, napríklad zdravotné, právne a pod. Medzi ne však nepatria nezhody medzi spoločníkmi alebo hospodársky úpadok spoločnosti.

Jednoduchšia cesta k ukončeniu vašej účasti ako spoločníka v spoločnosti vedie cez ustanovenie § 115 Obchodného zákonníka a to písomnou dohodou o prevode obchodného podielu. Pravda, toto platí iba v prípade, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Tento krok však podľa vašich riadkov nie je aktuálnym riešením. Nakoľko ide o kauzu, ktorú z bližšie neurčených príčin rieši aj polícia, odporúčam celú záležitosť dať do rúk advokáta.

Jednou vetou

Alena F. (centrum.sk): Problémom so stavebnými úpravami vo vašom bytovom dome som sa na základe niekoľkých, postupne zasielaných otázok, venoval v tejto poradni viackrát. Cieľom právnej poradne je na základe zaslanej otázky poskytnúť právnu radu a v rámci daných možností, vyplývajúcich z poskytnutých informácií, navrhnúť riešenie právneho, resp. práva sa dotýkajúceho problému. Na vaše viaceré problémy v danej veci ste dostali odpoveď v zmysle formulovaných otázok. Redakcia neposkytuje právne konzultácie, v prípade potreby odporúčam využiť platené právne služby. Pokiaľ ste v danej veci mali podozrenie z chybného postupu pri stavebných úpravách v bytovom dome, mali ste možnosť využiť zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/93 Z.z. v platnom znení (ďalej len „zákon“), danú možnosť a požiadať súd, aby vo veci rozhodol. Záverom k vašej poznámke o pozemku pod bytovým domom: Požiadať o prevod spoluvlastníckeho podielu pozemku prislúchajúceho k domu je právo, nie povinnosť vlastníka bytu. V prípade, že vlastník toto právo nevyužije, jeho vlastníctvo je chránené právom zodpovedajúcim vecnému bremenu na pozemku a je zapísané v katastri nehnuteľností. Vlastník, ktorý si neodkúpil pozemok pod bytovým domom, neplatí za jeho užívanie, nakoľko podľa § 23 ods. 5 zákona vzniká pri prevode bytu k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu – bezodplatné vecné bremeno podľa § 151n Občianskeho zákonníka spočívajúce v povinnosti vlastníka pozemku strpieť stavbu na pozemku. Vo výpise z LV nájdete zápis – právo stavby na pozemkoch s ich číselným označením. Z povedaného vyplýva, že vlastník bytu nemusí mať uzatvorenú nájomnú zmluvu ani zmluvu o vecnom bremene.

Zúfalá (gmail.com): Príslušné ustanovenia Zákona o rodine upravujú vzájomnú vyživovaciu povinnosť aj medzi ostatnými príbuznými. Podotýkam, že predkovia a potomkovia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť len v prípade, ak ju nevyhnutne potrebujú. V rámci pokrvných rodinných väzieb a rodinnej súdržnosti by však nemalo byť vylúčené, aby blízka rodina pomáhala otcovi, ktorý je vo výkone trestu, v plnení vyživovacej povinnosti na vaše dve maloleté deti tak, ako vám pomáhajú vlastní rodičia. V prípade, ak sa s hmotne zabezpečenými svokrovcami nedohodnete na participovaní na výžive ich vnúčeniec, odporúčam osloviť advokátsku kanceláriu.

 

Poradenstvo na tejto strane poskytujeme bezplatne, osobné konzultácie či už bezplatné alebo ako platené právne služby neposkytujeme. Autor nepreberá zodpovednosť za komplexnosť odpovedí, nakoľko tieto sú limitované formuláciou otázok.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201