INZERCIA   +421 905 273 416, +421 905 273 414 

Emócie? Na čo sú?

Emócie? Na čo sú?

V dávnej minulosti sa pračlovek riadil najmä emóciami. V súčasnej dobe naše správanie podriaďujeme viac racionálnemu uvažovania a emócie idú bokom. Zo všetkých strán počujeme, neplač, nehnevaj sa, príliš sa neteš, aby si nebol sklamaný, nesmúť príde niečo lepšie. Vylúčiť prežívanie emócií z nášho života je však extrémne a nezdravé riešenie. Tak ako emócie mali pre človeka vždy význam (rýchla reakcia bez rozmýšľania či uvažovania – strach či hnev – reakcia útek či útok) tak sú potrebné aj pre nás v tejto dobe. Emócie sú vstupným signálom tela a mozgu, že sa niečo deje, dobré alebo zlé.

Často sa v poradni stretávame s rodičmi alebo deťmi, čo si zakazujú prežívať emócie, nevšímajú si ich, neprikladajú im dôležitosť. Niekde vnútri sa im zbierajú a potom ich zaplavia a veľmi uškodia. Tak ako rozum aj emócie sú súčasťou nás a majú svoju úlohu. Situácia – dieťa s niečím zúrivo nesúhlasí, hádže veci okolo seba, zjavne prežíva emóciu hnevu. Čo sa týka emócií, v tomto momente dieťa potrebuje, aby bolo v tejto emócii pochopené, prijaté  (Vidím, že sa hneváš;  Je mi to ľúto, vidím, že je to pre teba ťažké/nepríjemné;  Čo by si teraz potreboval?  Reakcie na hnev dieťaťa môžu byť rôzne, závisia od situácie). Treba si uvedomiť, že samotný dospelý má veľakrát čo robiť, aby zvládol svoju emóciu hnevu. Dieťa sa zvládať svoje emócie len učí. Často si ani nemusí byť vedomé toho, že práve je ovládané hnevom či zúrivosťou. Treba si dať pozor, aby ste mu vo chvíli jeho emočného záchvatu nezačali dohovárať, či vysvetľovať, čo má či nemá robiť – dieťa nie je schopné v tej chvíli vás vnímať, rozumom/ rozmýšľať.  Je dobré počkať kým silná emócia odznie a pomôcť ju dieťaťu zvládnuť  (najlepšie už hore spomenutým spôsobom).  Ak zakážeme prejavy hnevu (nerob to,  prestaň,  ak budeš ďalej rozhadzovať veci,  nepôjdeme von),  prežívaná emócia ostane vnútri dieťaťa a inými, často nevhodnými spôsobmi sa prejaví na inom mieste (dieťa sa uzavrie,  je podráždené,  agresívne,  je často choré).

Prežívanej emócii sa často nevenuje dostatočná pozornosť a naše dennodenné fungovanie sa postupne nastavuje len na rozumové prežívanie a signály predstavujúce to, že prežívame nejakú emóciu (úsmev,  plač,  krik,  stuhnuté svalstvo,  zvýšená podráždenosť,  zrýchlený tep) si nevšímame. Naše telo to však všetko vníma a postupne potlačené emócie napĺňajú pomyselnú krehkú nádobu v našom tele. Ak sa nádoba naplní po okraj, pretečie, praskne.

Ako takúto nádobu preventívne vylievať? Venujme pozornosť prejavom emócii, viac si ich všímajme. Doprajme si plakať, keď nám niekto ublížil, smiať sa, keď sa nám niečo podarilo, byť nahnevaný, smutný ak sme niečo, niekoho stratili. Zastavme sa a vnímajme súvislosť, prečo sa mi trasú kolená, keď vchádzam do práce alebo do školy. Prečo kričím doma, hneď ako prídem z práce. Prečo sa usmievam vždy, keď vidím toho chalana zo susedného vchodu.

Zachovajme si rovnováhu a toľko času, koľko venujeme v dnešnej dobe rozmýšľaniu, venujeme aj vnímaniu a prežívaniu emócií.

 

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201