INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Pes a leto, leto a pes

Pes a leto, leto a pes

Predpokladá sa, že vo vyše 50 tisíc petržalských bytoch žije s ich obyvateľmi asi 10 až 12 tisíc psov. Evidovaných i neevidovaných.  Aj psi však žijú svoje letá. Iba si ich, na rozdiel od ľudí, svojich majiteľov, pánov, nepochvaľujú, ani naň nerepcú. Majú iné prejavy, ktorým nie vždy človek rozumie. Sprievodcom nám je veterinár MVDr. Milan Švihran z Veterinárnej polikliniky v Jarovciach.

Pes a slnko

Pes ako živočíšny tvor je cicavec. Ibaže zvláštny. Na rozdiel od iných, nemá potné žľazy. Ochladzovanie jeho organizmu je závislé na teplote vonkajšieho prostredia. Ochladzuje sa najmä dýchaním, je to už známy pohľad na dychčiaceho psa s vyplazeným jazykom. Vlhkým, zaslintaným. Je to jediná plocha jeho tela, ktorá mu umožňuje aktívne ochladzovanie. Pasívnym je dotyk so studenou plochou, napr. dlažbou, keď ju pes zaľahne. Alebo tiež, že skočí, resp. sa ponorí do chladnej vody.  Človek sa potí celým telom, ani to mu často  nestačí… Keďže sa pes nevie „ľudsky“ potiť, hrozí mu skoré prehriatie. A je závislé od plemena psa. Severské plemená majú veľmi dobre izolované telo hrubou, hustou podsadou, priliehajúcou na kožu. Tá neprepúšťa slnečné žiarenie. Sú však psi, ktorí nemajú takúto podsadu, ich telo sa rýchlo prehreje. Sú to najmä malé plemená, napr. maltezáci či jorkšíri, ale aj nemecký ovčiak. Horúce slnko, priamy pobyt na ňom, ohrozuje ich život.

Pes a „venčenie“

Povinné prechádzky si zásadne ponechať na včasné rána a neskoršie podvečery, keď slnko zapadá či už zapadlo. Nevyhnutná poludňajšia psia potreba má byť iba odskočením si do tieňa, žiadne povinné polhodinky a kilometre okolo domu, po sídlisku.  Paneláková Petržalka v lete, to je rozpálený betón a asfalt – chodníky, terasy, cesty, schody, čo treba nevyhnutne absolvovať. Nie každého psa možno vziať na ruky, preniesť. Preto človek s obuvou, pes „naboso“.  Ako na tom  pocitovo a najmä bolestne pes je, stačí sa nám len vyzuť…  Pes má popálené, spálené vankúšiky na labkách, od tepla zdeformované pazúriky, otvorené rany, ktoré sú vstupnou bránou rôznych infekcií. Ak je pes prehriaty, rozhorúčený, trasie sa, má zrýchlené dýchanie, zrýchlenú srdcovú činnosť, telesnú teplotu vyššiu ako 39 stupňov C, potom ho treba okamžite ochladzovať. Mokrým studeným zábalom, sprchovaním alebo priamym ponorením do postupne ochladzovanej vody. Pokiaľ teplota neklesne, potom neváhať a urýchlene navštíviť veterinára. Pes môže byť silne dehydratovaný, v ohrození základných životných funkcií. Prvými príznakmi sú apatia, smútok, polihovanie. Nepomôže mu pchanie čumáka do misky s vodou, ani vstrekovanie tekutiny injekčnou striekačkou do papule. Odmietanie prijímania vody môže mať už aj iné vážne príčiny.

 

Pes a voda

Hodiť psa na osvieženie, ochladenie, neočakávané do vody? Áno, deje sa tak. Ak je pes socializovaný na takéto správanie, teda nie je to preň prekvapením, potom možno. Ak nie, po prvom šoku môže pes skolabovať, dostať infarkt. Tak ako človek. Alebo sa utopiť. Nie každý pes je totiž i plavcom, nemusí mať na to okamihové dispozície. Psi majú reflex plávania  od prírody, sú však plemená, ktoré sa od malička nenaučili žiť s vodou, takže môžu mať problémy. Výbornými plavcami sú napr. labradori, tí skočia do vody aj v zime. A ešte niektoré poľovné psi. Preto vrhanie psa do vody nikdy nebrať ako zábavu jeho majiteľa a partie, pokiaľ to nie je hra pre samotného psa… To najdôležitejšie: pes sa nemá zásadne plahočiť vo vodách, kde sa rekreujú, plávajú, kúpu ľudia, najmä deti. Teplá voda je vhodným prostredím na vývoj  a šírenie baktérií a parazitov, ktorých čistotne a hygienicky zanedbaný pes je ohrozujúcim nositeľom.

 

Pes a auto

Sú známe údaje. Ak je vonkajšia teplota 30 stupňov C, potom po desiatich minútach je v aute teplota 37 stupňov, po polhodine 47 a po hodine 57 stupňov C. Pre psa v aute a pre jeho zníženú schopnosť potenia sú tieto teploty z hľadiska zdravotných následkov a ich urýchlenia nebezpečnejšie ako pre človeka. Odskočiť si na nákup, návštevu a nechať psa v aute môže byť aj jeho definitívnym koncom.

Pes a byt

Panelák, pokiaľ nie je zateplený, nemá istú izolačnú vrstvu, doslova nasaje slnečnú horúčavu. Betón ju dokáže dlho udržiavať a vyžarovať do prostredia. Ponechať psa celodenne v byte bez vetrania, s nezastretými oknami, s priamym slnkom do miestností, je značne rizikové. Je vždy lepšie, ak prúdi v byte teplejší vzduch, ako byť v uzavretom priestore, v ktorom sa bez prúdenia teplota postupne zvyšuje. Ak má byt klimatizáciu, rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou by nemal byť rozdielom desiatky stupňov C. Z prevencie proti prehrievaniu organizmu môže nastať jeho podchladenie. S rovnakými dôsledkami pre zdravotný stav psa.

 

Pes a strava a pitný režim

Na rozdiel od nás, ľudí, pes nepotrebuje osobitný letný jedálny lístok. Treba zotrvať pri doterajšej strave a štandardných dávkach, neprekrmovať ho, stále sa vyhýbať mastným a vysoko energetickým potravinám. Čo a koľko toho skonzumuje, už ponechajme na psovi. Je potrebné, aby mal čerstvú a vlažnú vodu. A zásadne, ani len zo zábavy, psovi neponúkať nápoje s akýmkoľvek obsahom alkoholu. Lebo, najmä v lete sa tak deje, najmä podvečer, keď sa pán vyberie s partiou na pivo. Poznám prípady, keď psi uhynuli na cirhózu pečene. Rovnako je zdravotne nevhodné núkať psa sladenými nápojmi. Psovi len a len – vodu…

 

Pes a dovolenka

            Čo so psom počas prázdnin, dovolenky rieši každoročne každá rodina. Ide sa mimo domov, často do zahraničia, k moru. Kde je síce ešte teplejšie ako práve v Petržalke,  ale tiež i vlhkejšie, čo je podstatné pre príjemný pobyt pri mori. Pes je prísne teritoriálny tvor so silným existenčným a emotívnym vzťahom k majiteľovi a členom jeho rodiny. Dlhšie odlúčenie od nich je preň obdobím stresu v cudzom prostredí a nedôvery k cudzím ľuďom, aj keď je to účelové zariadenie pre pobyt psov, tzv. psí hotel. Pokiaľ však pes nie je vnímaný ako záťaž, neobmedzuje pohyb a záujmy majiteľa a jeho rodiny, je na zváženie, pokiaľ je to dopravne a pobytovo možné, vziať na spoločnú rodinnú dovolenku i psa. A ten im nepochybne dá najavo svoju psiu vďačnosť.

Potešujúca novina na záver

Pred zákonom už bude zviera definované ako živý tvor, a nie ako vec, ako je to doteraz. Takúto zmenu po tohtoročnom lete prinesie novela zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorú pripravuje ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201