INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Ad: Čo dá električka Petržalke?  Kto chce Petržalčanov vykoľajiť

Ad: Čo dá električka Petržalke? Kto chce Petržalčanov vykoľajiť

Do redakčnej pošty sme dostali veľa názorov na petíciu, ktorú spustili ochranári v súvislosti s výstavbou električky – a do ankety, ktorú vyhlásila aj v PN petržalská poslankyňa Pätoprstá, sa doteraz cez redakčný mail zapojilo 45 Petržalčanov, z ktorých väčšina chce park a nie električku s cestou. V žiadnom prípade nechceme brzdiť diskusiu, nevšímať si názory Petržalčanov – ale nechceme byť ani populistickí a vyvolávať plané nádeje u ľudí. K názorom, ktoré uverejňujeme na iných stranách tohto čísla PN preto vyberáme z diskusných príspevkov tie, čo najviac charakterizujú dve skupiny ZA a PROTI.

Kto vezme na seba zodpovednosť?

Pôvodne som chcela písať o psoch, o skúsenostiach s tým, ako sú mnohí majitelia nezodpovední. Vyburcovali ma názory tých diskutujúcich, ktorí tvrdia, že nedovolia, aby im zastavali miesto, ktoré považujú za rekreačné, oddychové, ktoré by malo byť „parkom“. Široký pás vyčlenený desaťročia na stavbu metra, potom električky… Prechádzam tadiaľ dennodenne, je zanešvárené burinou, cigaretovými ohorkami, psími exkrementami, pretože „milovníci parkov“ si nevedia po svojich miláčikoch upratať. V Petržalke bývam od roku 1982. Prežila som si, tak ako mnohí iní, všetky jej bolesti a trápenia, s ktorými sme sa pasovali. Rozkopané prístupové cesty, sem-tam na terase obchodík či večierka, drogy a drogoví díleri… Petržalčania dostali asi najviac sľubov zo všetkých obyvateľov iných miest. Chcete bezpečné bývanie? Bude. Ale zabezpečili sme si ho sami. Chcete sa rýchlejšie presúvať do centra? Budete mať metro… električku… nič… električku… Odžili sme si to a vydržali v nádeji, že to raz bude lepšie. Bolo. Ale začali pribúdať autá, psi, cezpoľní nájomníci bytov, ktorým je fuk, či sa niečo postaví alebo nie. Mladí odchádzali na druhý breh alebo za hranice. A začali pribúdať aj petície proti. Proti stavbe garážového domu, proti plavárni, proti električke… Ich organizátori akože dali moc do rúk občanom – keď chceme, nech to je, keď nechceme, nebude to! Neviem si predstaviť, kto napokon zoberie na seba zodpovednosť a povie, ktorá skupinka a jej názory vyhrali, kto, kedy a či ich bude aj realizovať. Prečo tie pochybnosti? Pretože tridsať rokov počúvame to isté – a okrem rečí a sľubov sa v skutočnosti nič neudialo. Som presvedčená, že električku potrebujeme, že potrebujeme aj viac parkovacích miest, parkovacie domy, plaváreň, sprístupnený Starý most – ale to naozaj po viac ako dvoch rokoch terajšej „vlády komunálnych politikov“ sa nás idú pýtať, ako to chceme a či naozaj? Na čo čakali doteraz? Preboha, to sa po toľkých rokoch znovu vraciame na začiatok? Zvolili sme si primátora a poslancov, aby za nás riešili problémy – tak nech svoje rozhodnutia, ako ich riešiť, nehádžu na hlavu ľudí a nepoužívajú ako hlavnú pracovnú metódu alibizmus!

Mária Sečovská

Park ako východisko z biedy?

Pohádal som sa zo susedom. Kvôli petícii o električke. A pohádajú sa aj iní – celá Petržalka. Čo je to za nezmysel dať na výber: park alebo cesta? Každý si predsa vyberie park. Čo je to za všeľudové handrkovanie sa o niečom tak vážnom, ako je vybudovanie električky, resp. bulváru, ktorý by si Petržalka zaslúžila. A už dávno to tu malo byť! Mám uveriť tomu, že až teraz páni politici zistili, že projekt je zlý, že by bolo hádam najlepšie – povedané s iróniou – keby ho nakreslili obyvatelia Petržalky?! Čo rodina, to názor, projekt, potom by sme vypísali petíciu, či sa výsledkami súťaživých občanov budeme zaoberať a kto…

Vážení, mám psa, s radosťou ho chodím vyvenčiť k Chorvátskemu ramenu – do jamy. Je to pohodlné – aj keď magistrátom občas nepokosené. Ale ak mi dáte na výber, či vybudovať z tej jamy moderný bulvár – s električkou, zeleňou, oddychovými zónami – alebo ju nechať v tomto stave, vyberiem si bulvár. Sám som sa rozhodol, že budem bývať v hlavnom meste, na sídlisku Petržalke – nepoznám lepšie bývanie – máme Chorvátske rameno, jazerá, parky, lužné lesy… A chcem, aby sme mali aj dopravu na úrovni 21. storočia. Bez budovania a rozkopávok to asi nepôjde. Ani bez ciest… Mimochodom, sused mi povedal, že chcem, aby sa zničila príroda. Poslal som ho do Sadu Janka Kráľa – nech sa pozrie. Máme krásny park – a nie sú peniaze ani na to, aby sme sa oň starali.

Ondrej Farkaš

Mali by rozhodnúť občania či odborníci?

Nech už čítam akékoľvek, články, diskusie a v nich predstavené návrhy. Stále mi nie je jasné, ako chce táto cestná komunikácia odľahčiť stred Petržalky, keď je sama vedená jej stredom. Samotné ukončenie cesty je navrhované niekde v miestach, kde sa nachádza Einsteinova ul., Starý most podľa posledných správ bude slúžiť len pre MHD, cyklistov a chodcov. Predsa máme k dispozícii štyri mosty, most Lafranconi a k nemu vedúca Ensteinova a zo stredu sídliska Bratská ulica, most SNP na ktorý sa napája Panónska cesta, most Apollo a Prístavný most na ktoré sa napájajú Einsteinová a Dolnozemská cesta, kde to je ráno kritické už teraz. V Petržalke je dostatok komunikácii, aby sa aj ľudia zo stredu Petržalky vedeli napojiť na tieto cesty.

Čo sa týka električky, prvá etapa má viesť po Bosákovu ulicu, kde by ľudia prestúpili na autobus a ďalej pokračovali domov. Podľa mňa tu nastáva ďalší problém, a to v tom, že dopravný podnik by musel zreorganizovať jednotlivé spoje tak, aby sa cestujúci z tejto zástavky dostal v normálnom čase už bez ďalšieho prestupu domov, čo si neviem pri dnešných podmienkach predstaviť. Ja sa pýtam prečo, keď momentálne tento „koridor“ obsluhuje linka č. 95 a pred uzatvorením Starého mosta priamo previezla ľudí vo veľmi krátkom čase do mesta. Nech sa opraví most a linku č. 95 vrátia na pôvodnú trasu. Druhá etapa električky je zatiaľ hudba budúcnosti, keďže vieme, aká je finančná situácia v EU a vlastné zdroje na to nie sú.

Som zástanca toho, aby sa v tejto oblasti Petržalky od Bosákovej ulice až po koniec Petržalky zachoval tento „pás“ zelene, ktorý už teraz slúži na oddych veľkej časti Petržalky. Argument o náletovej zeleni ja na pousmiatie. Veď čo iné by tam momentálne malo rásť keď tam je stavebná uzávera, takže či už stavať alebo nejaké úpravy zelene sú na danom mieste zakázané. Prečo to ale nezmeniť a niečo s tou zeleňou nespraviť, vybudovať parky, ihriská, cyklistické cesty, chodníky pre chodcov, výbehy pre psov. To je to, čo podľa môjho názoru obyvatelia potrebujú a nie komunikáciu, ktorá Petržalku pretne na dve časti a premení ju na niekoľko rokov opäť na jedno veľké stavenisko! Mnohí Petržalčania sú zo Starej Petržalky, žijú tu rodiny ktoré tu vychovali nejednu generáciu, tak im neberte možnosť vyjadriť sa a možno aj nesúhlasiť zo zámerom zastavať túto plochu. O takejto obrovskej stavbe, ktorá má zasiahnuť do života obyvateľov, by si mali rozhodnúť samotní obyvatelia Petržalky, nie magistrát, poslanci, inžinieri, developeri…

Peter Brunovský

Rameno je už dnes chrbticou Petržalky

Som sklamaná z magistrátom prezentovaného návrhu nosného dopravného systému. Som sklamaná zo spôsobu komunikácie, ktorú mesto s obľubou skloňujúc transparentnosť vedie so svojimi obyvateľmi. Sklamali ma aj aktivisti, ktorí akoby len mlátili slamu, bez jasných návrhov na to ako a za aké peniaze je možné zrealizovať mestský park, ktorý by som si aj ja v lokalite želala. Mám obavu, že aj keď uspejú dopadne to podobne ako s herňami, síce sa žiadne megakasíno nepostavilo, no po sídlisku nám otvárajú stále nové a nové prevádzky. Som mamička a Petržalčanka, ktorá tu vyrástla a rozhodla sa, že toto je najlepšie miesto pre výchovu svojich detí. Bývam blízko Chorvátskeho ramena a dovolím si tvrdiť, že jeho atmosféru poznám lepšie ako dopravný inžinier, či aktivista žijúci na druhom konci Bratislavy. Ja tu skutočne trávim takmer každý deň a z osobnej skúsenosti môžem povedať, že brehy ramena, nie sú vyhľadávané len psíčkarmi, ale i rodinami, zaľúbenými párikmi, partiami kamarátov, športovcami a dôchodcami. Chápem, že Petržalka potrebuje dopravné riešenie počítajúce s budúcim rozvojom sídliska, len si nemyslím, že by to malo byť na úkor straty jedného z benefitov, ktoré bývanie v nej ponúka. Z Chorvátskeho ramena je už dávno „chrbtica“ Petržalky, možno nie dopravná, ale snáď rovnako dôležitá. Chrbtica prirodzene spájajúca rôzne skupiny obyvateľov a reprezentujúca to, čím je náš domov charakteristický – obrovskou pestrosťou nás Petržalčanov.

Janka Prokopová

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201