INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Sami proti sebe?!

Sami proti sebe?!

Tohtoročné leto bolo naozaj horúce. Také vraj dlho nebolo. V Bratislave zvlášť. Grády navyše jej pridala i téma – odpájanie sa bytových domov  od systému centrálneho zásobovania teplom (CZT) v prospech výstavby domových kotolní. Komíny nalepené na paneláky, a v Petržalke zvlášť. Už ako kolorit. Ak sa to doteraz dialo sporadicky, už by to malo byť systematicky. Postarala sa o to menšina bratislavských poslancov, ktorá odhlasovala 25. júna na rokovaní Mestského zastupiteľstva uznesenie č. 231. O čom je, sme uverejnili v predchádzajúcom čísle PN v príspevku navrhovateľa onoho uznesenia –   Odpojenie sa od dodávateľa tepla bude ľahšie. Dnes prinášame ďalšie pohľady. 

Komentár Miroslava Kota, generálneho riaditeľa Veolia Energia Slovensko, a.s.

Likvidácia CZT je likvidáciou majetku Petržalky

Kľúčovým dôvodom existencie systémov centrálneho zásobovania teplom (CZT) je ich opodstatnenosť v mestskom prostredí, kde z hľadiska ochrany životného prostredia (redukujú existenciu lokálnych zdrojov znečistenia ovzdušia) a energetickej efektívnosti (ich existencia je nevyhnutnou podmienkou pre využitie tzv. odpadového tepla z výroby elektrickej energie resp. priemyselných výrob) predstavujú jediné doteraz známe technické riešenie, ktoré je súčasne aj nákladovo primerané.

Likvidácia tohto systému sa uskutočňuje okrem iného aj odpájaním sa jednotlivých objektov, budov, najmä bytových domov od centrálneho zdroja tepla. Nahrádzaním  CZT inými, individuálnymi zdrojmi tepla, konkrétne domovými kotolňami, sa nielenže zvyšuje environmentálna záťaž dotknutého územia, ale pokiaľ ide o Petržalku, aj súčasne likviduje potenciál vysoko účinnej kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla 18-nástich kogeneračných jednotiek v 18-nástich petržalských kotolniach.

Kogeneračné jednotky, ktoré sme do kotolní nainštalovali pred dvomi rokmi, výrazne zhodnotili energeticko-tepelný kapitál Petržalky. Rozsahom, účinnosťou, ekologickými a bezpečnostnými parametrami tvorí dnes tepelné hospodárstvo Petržalky originálny, bezkonkurenčný systém CZT, a nielen v strednej Európe. Svedčí o tom aj nedávna návšteva japonských expertov.

Nie všetci obyvatelia si uvedomujú, že systém CZT, jeho hnuteľné a nehnuteľné aktíva v hodnote desiatok miliónov eur, sú majetkom mestskej časti – majetkom Petržalky. Akú spoľahlivosť majú v jeho užívaní, aký komfort im poskytuje, aké ďalšie benefity má obec z jeho prenájmu.  Či si uvedomujú, že každé odpojenie budovy, domu od systému CZT ho oslabuje, znehodnocuje, likviduje. Na škodu celej Petržalky, na škodu všetkých Petržalčanov.

kotolňa, komín, panelák

Sú domové kotolne aj bezpečné?

Je prekvapujúce, že v diskusiách o domových kotolniach sa prehliada problém ich bezpečnosti. (Možno nevedome, alebo skôr  úmyselne.) Zariadenia na výrobu tepla sú  „vyhradené technické zariadenia“. Musia byť spoľahlivo stavebne a technicky zabezpečené. A v rámci CZT preto podliehajú pravidelným a prísnym kontrolám. Centrálny systém zásobovania teplom v Petržalke spĺňa všetky požadované parametre bezpečnosti.

Inak sú na tom domové kotolne. Zvyčajne sa inštalujú v pivničných priestoroch, na miestach, ktoré slúžili iným účelom. V pôvodných projektoch budov sa nezvažovalo, že raz v nich môžu byť umiestnené zariadenia s hrozbou, nebezpečenstvom výbuchu. Napriek tomu sa domové kotolne naďalej schvaľujú, zdanlivo sú v súlade s rôznymi normami. Umiestňujú sa v priestoroch, ktoré stavebne nie sú v súlade s požiadavkami bezpečnosti (absentujú výbuchové steny, ktoré by usmernili výbuch a zabránili deštrukcii stavby nad priestorom kotolne).

Práve bezpečnosť má byť tou  podmienkou, ktorú treba v stavebnom konaní skúmať prednostne,  bez jej splnenia sa v konaní nemá nepokračovať. Dotknutými osobami, účastníkmi konania by mali byť aj obyvatelia susedných bytových domov, tiež sú vystavení potenciálnym hrozbám.

Význam tepelných rozvodov

Tepelné rozvody sú inžinierske siete tak ako vodovody, kanalizácia, elektrické a plynové siete a telekomunikačné spojovacie zariadenia. Pri výstavbe nových objektov nik nediskutuje o pripojení sa na kanalizáciu alebo vodovod, naopak dožaduje sa od mesta, obce existencie týchto sietí.

Napríklad v susednom Rakúsku je v prípade stavby na pozemku s prístupom na CZT pripojenie povinné, a to aj v prípade výstavby rodinného domu. Rovnako povinné je aj vo väčšine ekonomicky vyspelých krajín, ak možnosť pripojenia sa k CZT v konkrétnej zóne existuje.

Ďalší príklad z Dánska. Hlavné mesto Kodaň a jeho okolie má od roku 1984 projekt spoločného CZT. Doteraz sa naň pripojilo 97 % všetkých budov, a to nielen novopostavených, ale i historických, ktoré sa renovovali, vrátane kráľovských palácov. Bolo to rozhodnutie primátorov a starostov piatich dotknutých miest v rámci plánu vybudovať čisté, environmentálne priateľské mesto.

Zásobovanie teplom z CZT je vecou verejného záujmu žiť v čistom a bezpečnom prostredí. Každé odpájanie od tohto systému je v rozpore s verejným záujmom a jeho dôsledky jednoznačne ekonomicky poškodzujú väčšinových spotrebiteľov využívajúcich CZT.

kotolňa, komín, panelák

Nielen mýty, ale už i klamstvá

Vlastníkom bytov a nebytových priestorov sa pri rozhodovaní či sa odpoja od CZT a uprednostnia vlastnú domovú kotolňu, podsúva najmä ekonomický argument – zníženie ceny tepla. Ide o falošný argument, lebo skutočnosť je úplne iná.

Efekt individuálnej kotolne –  ako výsledná cena tepla – sa zvyčajne prezentuje iba cenou paliva, nákupom zemného plynu, teda ako variabilná zložka, kým ostatné náklady (náklady na výstavbu, prevádzku kotolne, jej opravy a údržbu, revízie), ktoré sú druhou, fixnou zložkou ceny tepla, sa prenášajú do fondu prevádzky, opráv a údržby, z ktorého sa spoločne i uhrádzajú. To je to okamžité 40-percetné fiktívne zníženie ceny tepla, ktoré sľubujú spoločnosti inštalujúce individuálne domové kotolne.

V podstate je to však iba prenos fixnej zložky tepla z CZT do fondu prevádzky, údržby a opráv. Keďže väčšina vlastníkov bytov nie je v týchto ekonomických vzťahoch zorientovaná, prijíma takto zmanipulovanú „cenu tepla“ ako skutočnú a konečnú. Obyvatelia bytového domu si  však neuvedomujú, že cez tento fond tak platia aj časť nákladov za teplo, čo je v rozpore § 10 ods. 3, 6 zák. č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré vyslovene zakazujú úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.

Prezentovaná výška úspor je teda fiktívna. Navyše cena tepla z individuálnych zdrojov na rozdiel od ceny tepla z CZT nepodlieha žiadnej kontrole zo strany ÚRSO alebo iných kontrolných orgánov, výstavbou samostatnej kotolne tiež zaniká akákoľvek ochrana spotrebiteľov pred svojvoľným zvyšovaním cien zo strany dodávateľa a zmluvného prevádzkovateľa individuálnej kotolne. V prípade, že si kotolňu prevádzkujú obyvatelia bytovky sami hoci  len poučení dodávateľom, zvyšuje sa riziko zlyhania systému a život ohrozujúcich stavov.

Uznesenie pre niekoľkých,  ale proti väčšine

Ak prijalo Mestské zastupiteľstvo hl. mesta SR Bratislavy kontroverzné uznesenie, v ktorom žiada starostov mestských častí, aby „jednotnom postupe“ pri rozhodovaní v oblasti tepelnej energetiky v skutočnosti uprednostňovali budovanie individuálnych domových kotolní a likvidovali tak systém centrálneho zásobovania teplom, potom takéto uznesenie je jednostranné, presadzujúce pod rúškom ochrany záujmov obyvateľov obchodné záujmy predajcov individuálnych kotlov. Uzneseniu nepredchádzala nezaujatá, najmä  odborná diskusia zahŕňajúca otázky územného plánovania, kvality životného prostredia v mestskej zástavbe, nezohľadňovali sa progresívne technické riešenia, ktoré  vyhovujú  požiadavkám a ekonomickým záujmom mestských častí.

Systémy CZT sú v nejednom prípade majetkom mestských častí a nájom a iné poplatky za ich prevádzku tvoria nezanedbateľnú položku v príjmoch mestských častí. Je nepochopiteľné, ako sa mohlo prijať tak závažné uznesenie bez predchádzajúcej odbornej diskusie a konzultácie s dotknutými starostami mestských častí, ktoré svojimi dopadmi  ekonomicky poškodí  väčšinu obyvateľstva (vlastníkov bytov a spoluvlastníkov bytových domov využívajúcich systém CZT), ešte viac zaťaží životné prostredie a výrazne nepekne zmení aj tvár mesta – architektúru bytových domov, obnovených panelákov.

Miroslav Kot,

generálny riaditeľ Veolia Energia Slovensko, a.s.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201