INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Dana je hrdý na pôsobenie v Petržalke

Dana je hrdý na pôsobenie v Petržalke

Trénera Štefana Danu najčastejšie stretávame na štadiónoch, najmä na  stretnutiach mládeže.  Pomaly už štyridsať rokov sa jej venuje a stále ho to baví. Plne si totiž uvedomuje, aká dôležitá je práca s talentmi a ich výchova. Preto sme sa s týmto Petržalčanom porozprávali o príprave mladých futbalistov.

Kde všade ste doteraz trénovali?

– Som rodákom z Bratislavy a od roku 1971 bývam v Petržalke. Futbal som hrával za Podunajské Biskupice a na vojenčine za Duklu Čáslav. K trénerstvu som sa dostal tak, že na podnet Viliama Nagya som mu v roku 1978 v ZŤS Petržalka začal robiť vedúceho mužstva žiakov. Keď z klubu odišiel Vladimír Volanský do  TJ Spoje, tak som prebral jeho tím starších žiakov.  V ZŤS Petržalka som prežil prakticky celý svoj trénersky život a na to som veľmi hrdý. Tento klub sa vzorne staral o mládež, hoci sme pracovali v ťažkých podmienkach, keď sme väčšinou trénovali v Sade Janka Kráľa. Po rozdelení ZŤS s Interom nastali ešte horšie časy, lebo žltočierni nám zobrali najlepších hráčov. Napriek tomu sme konkurovali bratislavským a aj západoslovenským mužstvám, mali sme  totiž možnosť výberu šikovných chlapcov.  ZŤS chválim aj za to, že ich vedenie nám dovolilo ísť s chlapcami od prípravky až po dorast. To bola veľká výhoda, takto som sa dokonale s nimi spoznal a mohol som na nich vplývať nielen po futbalovej, ale aj  po osobnostnej stránke.  Petržalský klub potom prešiel pod názov Artmedia, neskôr vystupoval pod hlavičkou MFK a FC. Bol som v ňom 34 rokov, okrem toho som rok pôsobil v FC Ružinov. Tam som trénoval mladší dorast a od záveru minulého roka som  s radosťou zakotvil v MŠK Iskra Petržalka, kde mám na starosti starších dorastencov.  To bude určite už moja posledná trénerská zastávka. Vo svojej kariére som mal pod palcom doteraz 562 detí, to je magické číslo, na ktoré som veľmi hrdý.  Vo svojich zápiskoch mám každý jeden zápas aj so zostavami, svoju prácu robím so srdcom a láskou, ináč by som toľké roky nevydržal pri trénerstve.

Vašimi rukami prešlo dosť hráčov, ktorí sa objavili na ligovej scéne, a stali sa z nich aj uznávaní reprezentanti…

–  Boli to Valachovič, Šebo, Mikulič, Kontár a viacerí ďalší. Zaujímavé je tiež, že neskôr sa títo moji chlapci výraznejšie presadili aj v iných športoch. Jozef Pelikán a Andrej Benda žali úspechy v atletike, obidvaja boli reprezentantmi. Jaroslav Šálka prerazil v hokejbale. Takisto musím zdôrazniť, že keď ZŤS Petržalka prvý raz postúpili do federálnej ligy, tak vo svojom strede mali viacerých odchovancov. Šoltésa, T. Chovanca, Magulu,  Tótha, Lancza a ďalších. Vtedy aj v oveľa horších podmienkach vyrastali dobrí hráči, v súčasnosti nie je šanca, aby z petržalských klubov boli takýto nasledovníci. Jednak hrajú nižšie súťaže a keď sa niekto lepší objaví, tak odíde do väčšieho klubu.

Čo považujete za najdôležitejšie v práci s mládežou?

–  Predovšetkým dobrý výber v prípravke, to znamená, že podľa môjho názoru nezamerať sa na chlapcov, ktorí veľmi dobre ovládajú loptu, ale sú troška slabšie pohybovo nadaní.  Preferovať hlavne  treba rýchlych, dynamických, lebo táto vlastnosť im vydrží aj v staršom veku.   Samozrejme, v mužstve musia byť aj takí, ktorí sú futbaloví, dávajú hre svoju tvár, ale prevahu by mali mať rýchlostné typy chlapcov. Taký je aj svetový trend. Poviem jeden príklad z minulosti. Inter v súboji prípraviek Petržalku jasne zdolal, ale keď  sa tieto tímy stretli už na úrovni žiakov, tak sme si zo žltočiernych urobili doslova srandu, lebo sme tak výsledkovo dominovali.

MŠK Iskra Petržalka
MŠK Iskra Petržalka

Čo najviac chýba súčasným chlapcom v porovnaní s ich predchodcami?

– Rozdiel je veľký, lebo doba sa veľmi zmenila, súčasným chlapcom chýba predovšetkým ochota chodiť na tréningy, venovať sa futbalu. Deti sú zanedbané hlavne po pohybovej stránke, lebo na základných školách hodiny telesnej výchovy im zrejme nič nedajú. Žiaľ, taká je realita,  bojím sa dať chlapcom urobiť kotúľ, aby sa pri tomto cvičení nedolámali. Keby rodičia deti na autách nevozili na tréningy, tak by  zrejme neprišli. To voľakedy neexistovalo, všetci sa tešili na spoločné tréningy. Vtedy som vôbec nepísal dochádzku,  teraz mám blok plný poznámok, kto všetko chýbal. To je neskutočný stav, za takejto situácie obdivujem funkcionárov, ktorí petržalské kluby držia nad vodou.  Pritom mládež má vytvorené podmienky chodiť na tréningy a vo futbale aj niečo dokázať. Žiaľ, viacerí to nevyužívajú, lebo sú zahľadení do počítačov a telefónov.  V minulosti bolo v Petržalke sedem klubov –  ZŤS, Matadorka, Pravda, ČH, Starý Háj, Ovsište, Spoje. Teraz  je tu FC Petržalka akadémia, MŠK Iskra a FK Scorpions. Nepochopiteľné je aj to, že ideme na zápas a k dispozícii mám desať hráčov.  Pritom každá veková kategória má trénera, takže je zabezpečený program jej prípravy.  Keď som začínal s trénerstvom, v Petržalke bolo 21 škôl, všetky som obehal a na výber mi prišlo 300 detí!  To bolo v roku 1982, stále si teda myslím, že lepšie je ísť do školy, predstaviť sa, ako dávať do novín inzeráty, že sa robí výber detí do prípraviek, či do žiackych tímov.

MŠK Iskra Petržalka sa orientuje hlavne na mládež,  ako sa vám pracuje so starším dorastom?

– V MŠK sa cítim tak dobre, ako v niekdajších ZŤS či v Artmedii. Je to taký rodinný klub, predseda klubu Miroslav Karas je veľmi seriózny človek, to isté platí aj o tajomníkovi Tomášovi Lojdlovi, ktorý ma zlanáril, a ktorého som tiež trénoval. Prišiel som do mužstva, ktoré malo skóre 6:103, ale postupne sa situácia zlepšuje a stabilizuje. Keď som sa v MŠK objavil, tak sa do tímu vrátili niekoľkí chlapci, ktorí v ňom skončili. Začal som pracovať s desiatimi  hráčmi, teraz ich už mám osemnásť.  Som presvedčený, že III. dorasteneckú bratislavskú ligu zachránime.  V stredu 13. januára sme sa s chuťou pustili do zimnej prípravy, absolvujeme ju v domácim podmienkach na našej umelej tráve.

Aká je vôbec perspektíva petržalského futbalu?

– Žiaľ, všetko je to o peniazoch a o celkových podmienkach. Na dedine sa kluby tešia slušnej podpore, zatiaľ čo tri futbalové kluby v najväčšej mestskej časti na Slovensku živoria a nemajú takú podporu, akú by si zaslúžili.  V Petržalke sa okrem hokejbalu nehrá žiadna najvyššia súťaž  a to je smutné konštatovanie.

Bilancia Štefana Danu s jeho mužstvami počas doterajšej trénerskej kariéry: 730 zápasov, 430 víťazstiev, 89 remíz, 211 prehier. Skóre 2184:1012.

 

 

 

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201