INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Odhalili takmer zabudnutý koncentračný tábor v Petržalke

Odhalili takmer zabudnutý koncentračný tábor v Petržalke

„O podtábore Auliesel vieme iba málo. Pomenovali ho podľa osady, kde sa nachádzal. Slovenský názov lokality je Starý Háj a bola na polostrove, ktorý vytváralo rameno Dunaja, dnešné Chorvátske rameno. Tábor bol umiestnený v objekte č. p. 1588 – v bývalej mliekarni vdovy Márie Ajpek na Richthofengasse 19. Pred vojnou sa ulica volala po Jurajovi z Poděbrad, po vojne ju premenovali na Povstaleckú. Zástavbu ulice zbúrali pri výstavbe sídliska. Nachádzala sa v miestach medzi ihriskom základnej školy na Gessayovej ulici a domovými blokmi na Námestí hraničiarov. Tábor mal 300 až 350 väzňov ubytovaných v pivnici, na povale a v sklade. Kúrilo sa iba v sklade a bolo tu umiestnených asi 100 ľudí. Ostatní boli vystavení chladu – niektorí zamrzli v spánku.“ – Existenciu nacistického koncentračného tábora na území hlavného mesta a prvé mená jeho obetí odhaľuje verejnosti po prvý raz Židovské komunitné múzeum. Múzeum sídliace na Heydukovej ulici, v jedinej synagóge v Bratislave prináša od piatka 29. mája do 11. októbra výstavu Engerau – Zabudnutý príbehPetržalky. Oživuje tak osudy židovských väzňov z Maďarska, ktorí tu žili a väčšina aj zahynula od decembra 1944 až do konca marca 1945. Židovské komunitné múzeum vybralo túto tému, aby pripomenulo časť bratislavskej histórie, o ktorej sa nič nevie. „Je to príbeh ‘tak ďaleko, tak blízko’. Ľudia si predstavujú 2. svetovú vojnu a všetky tie tragické udalosti ako niečo, čo sa udialo ďaleko odtiaľto, v Poľsku, na východnom fronte a v okolitých krajinách a neuvedomujú si, že priamo v centre dnešného mesta, za mostom, sa odohrala jedna z najtemnejších kapitol 2. svetovej vojny,“ povedal médiám na dnešnej prezentácii riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský.

V decembri 1944 Nemci do Petržalky (v tom čase Engerau), deportovali okolo 1 700 až 2 000 mužov z maďarského územia, ktorí podľa rasových zákonov nacistického Nemecka napĺňali definíciu Židov. Pôvodne to mal byť pracovný tábor, v ktorom mali židovskí väzni stavať tankový obranný val proti príchodu Červenej armády. „Ako sa ukázalo neskôr, Červená armáda si tento val ani nevšimla. Val bol v podstate zbytočný a celé poslanie tohto tábora bolo ťažkou prácou, podvýživou decimovať mužov tu umiestnených. A skutočne niekoľko sto z nich je pochovaných v masovom hrobe na petržalskom cintoríne,“ konštatoval Borský. Každodenný teror a vraždenie väzňov príslušníkmi jednotiek Sturmabteilung a nacistickými dozorcami však z neho spravili koncentračný tábor. Najmasovejšia likvidácia väzňov sa uskutočnila len takmer mesiac pred koncom druhej svetovej vojny, už s postupujúcim príchodom Červenej armády. Na Veľký piatok 30. marca 1945, necelý týždeň pred oslobodením Bratislavy, dozorcovia masovo vyvraždili väčšinu tábora a ostatných vyhnali na pochod smrti až do Bad Deutsch-Altenburgu. Jednou z výziev projektu bolo identifikovať miesta engerauského tábora na dnešnej mape Petržalky. Najväčším problémom bolo, že sa nezachovala mapa Petržalky z obdobia počas nacistickej okupácie a väčšina ulíc bola po roku 1945, premenovaná. V spolupráci so Slovenským národným archívom sa napokon podarilo lokalizovať, kde sídlilo šesť podtáborov, ošetrovňa aj veliteľstvo tábora. Väzni boli ubytovaní priamo v susedstve civilných obyvateľov vtedajšejPetržalky. Napríklad podtábor Fürst sa nachádzal v dnešnom areáli Incheby, podtábor Schinawek, kde bolo toľko väzňov, že spali aj v sede, v stajni, na betónovej dlažbe len vo vlastnom odeve, sídlil na dnešnom parkovisku Incheby, podtábor Leberfinger zas na Tyršovom nábreží. Dnešné miesta nacistického tábora sprítomňujú na výstave fotografie Illah van Oijen, bratislavskej fotografky narodenej v Holandsku, ktorá sa špecializuje na fotografiu verejných priestorov.

Na výstave Engerau – Zabudnutý príbeh Petržalky si bude verejnosť môcť prvýkrát prezrieť osobné dokumenty táborových väzňov. Boli pre nich to najcennejšie, čo si mohli nechať, príkladom je fotografia dcérok Zoltána Szegedina s rukou napísaným textom: Katóka vo veku troch rokov, Terike vo veku jedného roka. Sú tu aj dva poštové lístky písané detskou rukou otcovi Mártonovi Herczfeldovi, korešpondenčný lístok patriaci Istvánovi Horváthovi, kam si hladujúci v tábore zapisoval jedlá, po ktorých túžil: marhuľový lekvár či makové rezance s cukrom. Nechýbajú pohľadnice od blízkych, osobné doklady ani ochranné listy Švajčiarskej konfederácie a Svätej stolice patriace väzňom. Dokumenty zachránil petržalský hrobár Leopold Prepelica a prešli cez mnoho rúk, vrátane zbierky Eugena Bárkánya, ktorá bola kedysi uložená v dnes zbúranej neologickej Synagóge na Rybnom námestí a Eugen Bárkány z nej chcel spraviť židovské múzeum.

Vedecký výskum dokumentov k výstave uskutočnila etnologička Monika Vrzgulová, ktorá pôsobí v Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied a v Dokumentačnom stredisku holokaustu. Podľa nej sa vďaka zachovaným dokumentom dostávajú na svetlo sveta individuálne príbehy, vracia sa identita obetiam, ale určujú sa aj tváre páchateľov. Osobné dokumenty väzňov z koncentračného tábora sa vystavujú vďaka spolupráci so Slovenským národným archívom (SNA), kam sa časť Bárkányovej zbierky dostala za doteraz neznámych okolností, bez zaevidovania a objavili ju len pred niekoľkými rokmi. Eugen Bárkány ich po 2. svetovej vojne získal za doteraz nie úplne známych okolností zo Štátneho zastupiteľstva v Bratislave, priblížil médiám osudy dokumentov riaditeľ SNA Radoslav Ragač. Pripomenul, že väčšina ľudí, čo v tábore Engerau zahynula, je neznáma, vďaka dokumentom sa zatiaľ podarilo identifikovať iba pár desiatok obetí.

Na výstavnom projekte sa podieľali aj Ivan Kamenec, Tomáš Lang a Peter Salner. Rakúskym výskumným partnerom je Claudia Kuretsidis-Haider (Ústredné rakúske výskumné centrum povojnovej justície), ktorá roky skúma Engerauské procesy a koordinuje každoročné spomienkové slávnosti na cintoríne v Petržalke. K výstave vyšiel rozsiahly výstavný katalóg s vedeckými štúdiami aj fotografiami vystavených predmetov aj s ich príbehmi. V Židovskom komunitnom múzeu sa dá vidieť od 29. mája do 11. októbra 2015, okrem židovských sviatkov, každý piatok a v nedeľu od 10:00 do 16:00. Viac informácií možno nájsť na www.engerau.info a www.synagogue.sk.

 

  • karolkooo

    to nie su koncentracne tabory, ludia to bezne nazyvaju panelaky… co uz, ze to v petrzalke vyzera ako v koncentraku :(

    • Viera Kuchtová

      to sú priam getá :(

  • Jan Kovac

    na byvalej Povstaleckej to asi tazko bolo…preco sa nikto neopyta starych aulieslakov?

  • Zvedavec

    Stale nerozumiem tomu preco ich posielali do tych koncentrakov. Viem, ze zidov ludia nemali radi, ale pytam sa preco. Len tak alebo mali nejaky dovod?

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201