INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

 Hudobné kino – Bratislavská lýra VIII.

 Hudobné kino – Bratislavská lýra VIII.

Bratislavská lýra bol v rokoch 1966 až 1989 najpopulárnejší a najobľúbenejší festival populárnych piesní v Česko-Slovensku, ktorý sa konal každoročne v Bratislave. Na lýre vyrástlo niekoľko generácií interpretov a autorov a dodnes je pre nich nezabudnuteľným odrazovým mostíkom v ich kariére. Ovplyvnil nielen dianie na tejto festivalovej scéne, ale aj vývoj populárnej hudby v ČSR od 1966 až po Nežnú revolúciu.

Producent seriálu Patrik Pašš: „Bratislavská lýra mi vstúpila do života ako 15-ročnému chlapcovi, bol to mimoriadne silný kultúrny fenomén, ktorý ovplyvnil myslenie mnohých ľudí na Slovensku, nebol to šoubiznis, bola to kultúra a my sme práve tomuto aspektu v našom seriáli dali obrovský priestor, pretože veľká väčšina ľudí vníma spevákov a ľudí, ktorí pôsobia v populárnej hudbe, tak zhora, aké šaty nosia, kto s kým má pletky. Ale málo ľudí vie, čo si títo ľudia ako kultúrni pracovníci myslia o dobe, ako sa na veci pozerajú. Toto je práve to cenné, ktoré v tom seriáli je, odkrývame myslenie týchto ľudí na pozadí historických udalostí.“

Dramaturgia Domu kultúry Lúky zaradila filmový cyklus Zlatá lýra do svojho programu. Pravidelne v mesačnej periodicite prináša divákom výpovede viac ako 200 jej účastníkov, ktoré sa podarilo zachytiť v unikátnom 10-dielnom dokumentárnom cykle. Podujatie je realizované s láskavým zvolením Trigon production a Slovenského filmového ústavu.

Pozývame vás v piatok 6.apríla o 19. hodine na ôsmy večer Hudobné kino – Bratislavská lýra VIII. do Domu Kultúry lúky na Vígľašskej ulici. Jeho hosťom bude textár JÁN ŠTRASSER, ktorý pred samotným premietaním osobne priblíži divákom hudobný, kultúrny a spoločenský život vtedajšej doby v konfrontácii so súčasnosťou. A ako dokument hodnotí?

„Filmový dokument Lýra má svoj zmysel, ako všetko, čo mapuje našu kultúrnu históriu. Áno, ten dokument je vcelku výstižný, aj keď je na môj vkus trochu priveľmi oslavný. Lýra mala aj svoje temnejšie stránky.“

– Ak by ste mali porovnať súčasnosť a minulosť, čo sa týka kultúry a kultúrnosti a to nielen v hudbe, v čom vidíte najpodstatnejší rozdiel?

„Odpoviem metaforou. Občas dostávam otázku, aké sú dnešné texty pop music, sú lepšie a či horšie, ako v minulosti? Pod minulosťou tí, čo sa pýtajú, myslia roky pred Nežnou revolúciou. Odpovedám: v zásade sú horšie (česť výnimkám). Ale pozor, keby som si mal zvoliť, či má byť totalita a lepšie texty, alebo sloboda a horšie texty – tak nech je sloboda a horšie texty!“

– Spolu s Milanom Markovičom ste tvorili politický kabaret. Vraví sa, že politickej satire sa najlepšie darí v totalite, lebo musí hľadať sofistikované spôsoby, ako mocných zosmiešniť a ujsť ich odplate (viď Satinský a Lasica). To platilo aj za Vladimíra Mečiara. Dnes sa u nás politickej satire darí, zdá sa, len mimo hlavných médií, medzi ľuďmi, profesionálni herci a „zabávači“ sa jej takmer nevenujú. Prečo je to tak?

„Politická satira stratila svoj raison d´etre. Mainstream ju nepotrebuje, lebo ten chce „čistú“ zábavu, hoci aj hlúpu.  A tých „okrajov“, kde by satira mohla fungovať, je dnes najmä na internete toľko, že sa v tom už nikto nevyzná. Ale politická satira neumrela, dokonca pritvrdila – pozrite si hoci Cynickú obludu a viete, o čom hovorím.“

Ján Štrasser (1946) bol na prelome sedemdesiatych rokov redaktorom časopisu Mladá tvorba, neskôr divadelným dramaturgom na Poetickej scéne a počas vojenskej služby pôsobil vo Vojenskom umeleckom súbore.

 V rokoch 1987 – 1990 bol redaktorom časopisu Slovenské pohľady, v rokoch 1990 – 1993 jeho šéfredaktorom. Od roku 1993 pracoval ako publicista a novinár pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa. Písal texty pre politický kabaret Milana Markoviča (Večery Milana Markoviča). Od roku 1997 do roku 2004 bol redaktorom týždenníka Domino fórum. V súčasnosti je v slobodnom povolaní.

 Jeho publicistická tvorba zahŕňa okrem fejtónov aj novinárske texty. Vydal jedenásť básnických zbierok, niekoľko kníh piesňových a publicistických textov a sedemnásť kníh rozhovorov s významnými osobnosťami slovenského kultúrneho a spoločenského života. Prekladá z ruštiny a s Petrom Zajacom z nemčiny. Písal aj piesňové texty k muzikálom či hraným filmom, napríklad Cyrano z predmestia, Neberte nám princeznú, Niekto ako ja.

 Ján Štrasser je prekladateľ, spisovateľ, textár, básnik, redaktor, divadelný dramaturg a novinár. Je päťnásobným držiteľom ceny Jána Hollého za umelecký preklad. Ocenenia – Cena Ivana Krasku, Cena vydavateľstva Smena, Cena Jána Hollého, Cena Zory Jesenskej, Ruská štátna Puškinova cena, Cena Dominika Tatarku…

Michaela Dobríková

Foto- archív

Vydavateľ: NIVEL PLUS s.r.o., Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava
Redakcia: Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, email: petrzalskenoviny@gmail.com, tel.: 02/62801182
Šéfredaktorka: Ingrid Jarunková
Inzercia: 0905/273 414, 0905/273 416

Používanie Cookies a podmienky pre spracovanie osobných údajov: kliknite SEM.
Všeobecné obchodné podmienky