INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Na detstvo v Petržalke má krásne spomienky

Na detstvo v Petržalke má krásne spomienky

Rodina Chudybovcov si urobila veľmi dobré meno v dostihovom a jazdeckom športe. Otec Bronislav bol kvalitný rovinový dostihový jazdec a jeho syn Bronislav mladší je už niekoľko rokov  najlepším jazdcom v parkúrovom skákaní na Slovensku. S Chudybom starším, ktorý už 29 rokov býva a žije v Petržalke, sme sa porozprávali o jeho a takisto aj synovej veľmi úspešnej kariére.

o Poviete nám niečo o vašej ceste k jazdectvu?

– Narodil som sa v Poľsku a keď som mal šesť rokov, s rodičmi som sa presťahoval do vtedajšieho Československa. Na Karlovarsku som skončil základnú školu a tam som prvý raz uvidel aj dostihové kone. So starším bratom sme často chodili na dostihy v Karlových Varoch a tak ma to chytilo, že keď sa v mojich 15 rokoch rozhodovalo, čím by som sa chcel živiť, vydal som sa na profesionálnu dráhu dostihového jazdca.

o Ako ste boli spokojný so svojou kariérou?  

– Jazdil som profesionálne do 33 rokov, za ten čas vyhral som viac ako sto dostihov. Keď som sa stal džokejom, bol som neustále v prvej päťdesiatke. Jazdil som hlavne rovinové dostihy, ale sem-tam aj prútené prekážky. Niekoľko rokov som bol prvý jazdec v známej stajni JZD Slušovice. V tom čase sa mi darilo, vyhral som niekoľko klasických dostihov a celkovo ich bolo viac ako sedemdesiat.  V tejto stajni vtedy trénoval legendárny Václav Chaloupka.  Keď sa začali rušiť dostihové stajne, odišiel som do Viedne, kde som bol pracovným jazdcom. Keď mal syn Bronislav tri roky, vrátil som sa domov, aby som sa venoval rodine.

o Vašimi rukami iste prešli stovky koní, ktorý z nich bol najlepší?

– Je to tak, najobľúbenejšieho koňa som mal v Slušoviciach. Volal sa Flit, s týmto žrebcom som bol druhý v československom derby, v St. Leger, vyhral som s ním veľa dostihov doma aj v zahraničí. Bol to nesmierne príjemný kôň, skutočný srdciar, v tréningu s ním nebol žiadny problém a v pretekoch vždy ukázal svoju veľkú kvalitu.

o Prečo ste s jazdením skončili tak skoro? 

Ako džokej som sa dostal do takého štádia, že som nedokázal vo finiši udrieť koňa bičom. Bol som psychicky niekde inde, prestal som  myslieť na svoju kariéru a uvažoval som nad tým, aby som koňovi neublížil. V tom momente musíte prestať jazdiť, lebo nie je možné vyvinúť tlak na seba a na koňa. Počas svojej kariéry profesionálneho jazdca som spoznal veľa zaujímavý ľudí, získal som veľa priateľov, pri tomto športe som dozrel ako jazdec aj ako človek.   

o Ako sa vyvíjala športová kariéra vášho syna?

– Bronislav najprv hral basketbal, hokej, karate, inline-hokej. Každý šport mu išiel dobre, okrem toho skúsil aj kone, potom si však od nich na chvíľu dal prestávku. Keď sa však k nim v ôsmich – deviatich rokov vrátil, tak už pri nich zostal až doteraz.  Tréningovú základňu mal v TJ Žižka Bratislava. Zaujímavé je, že nikdy som ho netrénoval, hoci som mu odovzdal veľa skúseností, ale na jeho prípravu som si najal rôznych ľudí. Som rád, že pri výbere trénerov som mal šťastnú ruku a aj zásluhou nich je v súčasnosti tam, kde je. Mimochodom, som rád, že nie je dostihový jazdec, lebo to je veľká rehoľa, aj keď sa profesionálne živiť parkúrom tiež nie je jednoduché.

o Už takmer osem rokov žije, jazdí a trénuje vo vyspelom Švajčiarsku, kde sa mu celkovo veľmi páči. Prečo sa rozhodol odísť do tejto krajiny v takom mladom veku?

–  Viedlo ho k tomu viac faktorov. Najdôležitejší bol azda ten, že dostať sa na vyššiu úroveň sa väčšinou podarí iba v krajinách, kde má jazdecký šport dostatočne vysokú kvalitu. V súčasnosti v prvej svetovej päťdesiatke je až šesť jazdcov zo Švajčiarska a to hovorí za všetko. V tejto krajine veľa sponzorských peňazí prichádza do jazdectva a zásluhou takých osobností, akými sú Steve Gueardet, víťaz OH 2012, Pius Swizer, víťaz Svetového pohára a ďalší, má tento šport vysokú kvalitu. Broňo v minulosti absolvoval veľa medzinárodných súťaží, všetky štyri ročníky ME mladých jazdcov. Získal na nich dosť priateľov, napríklad top jazdca Martina Fuchsa, vždy ho brali ako rovnocenného rovesníka. V tomto športe  má ambície dostať sa na najvyššiu úroveň. V minulom roku obsadil skvelé štvrté miesto v najťažších a najdotovanejších pretekoch v päťhviezdičkovom Grand Prix v St. Moritz a štartoval aj na Global Champions Tour v Ríme, kde medzi svetovou špičkou skončil na ôsmom mieste.

Chudyba st.

o Bronislava tento rok čakajú MS v USA, ale jeho najväčším cieľom je účasť na OH 2020 v Tokiu…

– Som presvedčený, že cieľom každého vrcholového športovca, a hlavne v jazdectve, je zúčastniť sa na najväčšom športovom sviatku roka – letnej olympiáde. Mne to vychádza tak, že s tými koňmi, s ktorými pracuje, by vrchol mohol prísť práve v čase konania OH. Ak by sa do Tokia kvalifikoval, bol by prvým Slovákom, ktorému sa to v tomto športe podarilo. Pravda, splnenie tohto sna si vyžaduje veľa tvrdej práce, ale aj trocha športového šťastia a tiež zdravie jazdca a jeho koní. Trénuje ich sedem, v podstate je na nohách celý deň.

o Petržalka je už vaším druhým domovom, ako sa vám tu býva?

– Cítime sa tu veľmi dobre, je tu veľa zelene, neďaleká hrádza poskytuje dobré športové vyžitie sa, chodíme na blízke ramená. Broňo tu prežil celé šťastné a krásne detstvo, dodnes rád spomína, ako s chlapcami chodil na zamrznutý kanál hrávať hokej. Bolo to veľmi pekné obdobie.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201