INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Joga má byť o zábave a radosti

Joga má byť o zábave a radosti

Žijeme v dobe, kedy takmer na každom kroku vnímame jogu. Tá je už hádam na všetko. Ako sa ale zorientovať v takom množstve a vybrať si tú „správnu“ jogu pre seba? Čo je jej základom, aké sú jej aspekty a benefity? Aj o tom sme sa rozprávali s praktikantom jednej z jej metód. V Petržalke sa narodil, vyrastal, pracoval ako policajt a v súčasnosti učí a študuje jogu. Laci Ankh.

  • Čo je vlastne joga?

Záleží, z akého pohľadu sa na jogu pozeráme. Keď sa povie joga, väčšine ľudí sa v dnešnej dobe vybavia fotografie – flexibilita, ohybné telo, noha za hlavou či stojka. Ľudia si pod pojmom joga predstavujú najmä fyzický aspekt. Ale joga je, vo svojej podstate, nástroj, ktorý má, na základe poznania tisíce rokov starých textov, prispieť k tomu, aby sa zastavil proces myslenia. Všeobecne sa dá povedať, že joga je nástroj na zastavenie myslenia, myšlienok a rozmýšľania, respektíve nástroj na to, ako sa naučiť kontrolovať svoju myseľ. Staré texty tiež popisujú, z akých krokov sa joga skladá, čo by mal praktikant spĺňať, čomu by sa mal venovať, ako by mal postupovať. Môžeme teda povedať, že fyzický aspekt je len jednou z jej častí, jedným z rozmerov jogy. Nie je to len to „fyzické“, čiže to vonkajšie, čo vieme popísať či pomenovať, teda to, na čo my zo „západu“ prirodzene reagujeme. Flexibilita, sila alebo ohybnosť je len prirodzeným následkom jogy, ktorý vzniká pri cvičení. Pozície nie sú ciele jogy, ale je to sprievodný jav toho celého. Má to oveľa širší aspekt.

  • Hovoríš, že joga je akými nástrojom na vypnutie mysle. Nemôžu si to ale niektorí pomýliť napríklad s meditáciou? Tú tiež niektorí vnímajú napríklad ako relax či bezmyšlienkový stav…

Veľmi dobrá otázka, pretože meditácia je jedným z krokov jogy. Rovnako, ako je jednou z jej častí spomínaná fyzická prax. Keby som to mal povedať jednoducho, tak  fyzická časť jogy má pripraviť telo na stav meditácie. Ako meditácia, tak aj joga je nejaký stav, stav bez myšlienok, alebo skôr rešpektovania svojich myšlienok – nie ich analýzy. Joga je nástroj, ako dosiahnuť mimo iného aj stav meditácie a to aj prostredníctvom ďalších prvkov jogy. Je to teda nástroj na to, ako meditovať. Ak by sme si odmysleli fyzickú časť jogovej praxe, tak v podstate akákoľvek činnosť, pri ktorej dokážeme vypnúť myseľ, je na základe jednoduchej definície, podľa spomínaných starých textov, joga. Lebo je to stav, pri ktorom dokážeme nerozmýšľať. Prednedávnom som čítal, že americkí vedci zistili, že keď nás niečo baví a nerozmýšľame pri tom, ale robíme to s nadšením, tak to dosahuje veľmi podobné výsledky ako jogová prax. Bez tej fyzickej stránky, čo je, samozrejme, logické.

  • Kedy je ten „správny“ vek, kedy by sme mohli začať s jogou? Je vôbec taký?

Joga sa môže začať učiť kedykoľvek. V zásade neexistujú obmedzenia, kedy by sa joga nemohla cvičiť. Je to len o tom, že sme veľmi spätí s výzorom toho celého a človek, ktorý je starší, neohybný alebo po nejakom zranení, si povie, že toto ja nedám. Ale jogu môže naozaj cvičiť ktokoľvek a kedykoľvek. Dokonca aj ochrnutí ľudia ju môžu cvičiť. Stačí, aby dýchali a inštruktor, ktorý sa joge venuje a pozná ju detailnejšie, vie, ako môže s daným človekom hýbať, v rytme jeho dychu. A tým cvičiaci robí jogu – prinajmenšom jej fyzickú časť. Isté obmedzenia sú skôr v tom zmysle, že napríklad tehotná žena nebude cvičiť niektoré pozície, ako aj človek, ktorý má nejaké fyzické indispozície, bude limitovaný pri niektorých pozíciách. Ale skúsený človek, ktorý sa joge venuje, vie nastaviť prax podľa možností jedinca.

  • A kedy začať – pýtam sa na to, či začať s cvičením pocitovo, alebo sa máme poddať okoliu a ísť s davom? A ako si vybrať tú „správnu“ jogu? Jej ponúkaných metód je veľa…

Ja som človek, ktorý sa riadi pocitovo. Podľa mňa na toto neexistuje definícia. Keď príde ten pocit, že to vidím a rád by som to skúsil, tak treba ísť za tým. Či to riešiť masovo, lebo teraz je toho naozaj pretlak a joga je už skoro na všetko? Poviem len, že to treba skúsiť. Nikto nemôže povedať, že táto je lepšia ako druhá, sem choď alebo tam nechoď. Ak to tak človek cíti, treba len ísť a skúsiť to. Ak mu to vyhovuje a baví ho to, tak by v tom mal zotrvať. Netreba však zostávať niekde, kde sa pocitovo necíti fajn. Stretol som sa napríklad aj s negatívnymi prístupmi, v štýle, že bolesť lieči alebo že bolesť znamená progres. Ak sa niekto stretne s takýmto prístupom, tak toto určite nie je ten správny smer pre jogu.

  • Všetko má svoj základ. Čo je ním v prípade jogy, nech už si vyberiem ktorúkoľvek metódu cvičenia?

Základom jogovej praxe je dych. Dá sa povedať, že joga je hlavne dychové cvičenie, ak teda odhliadneme od fyzickej praxe. Dych je špecifický a v každej metóde jogy sa môže líšiť. Ale keby som to mal parafrázovať, je to spôsob, ako sa naučiť dýchať v ťažkých podmienkach. Pretože jednotlivé pozície pri cvičení jogy, ktoré sú často ťažké a krkolomné, majú simulovať nejaké ťažké podmienky, napríklad aj v živote. Dych je teda to najdôležitejšie a ja osobne prikladám najväčšiu mieru, dôležitosť a vážnosť práve dýchaniu. My si dnes ani neuvedomujeme, že máme niečo také ako dych a pritom keby sme ho nemali čo i len 5 minút, neboli by sme tu.

  • Vieme správne dýchať? A môže mať zlé dýchanie negatívny vplyv?

Najskôr si treba povedať, čo je správne dýchanie. Lebo západné poznatky dnes hovoria jedno a tisíce rokov stará filozofia hovorí zasa opak. Často sa stáva, že na západe, kde máme veľmi veľa druhov jogy, sa mieša východná filozofia so západnou a západné poznatky sa implikujú do východnej filozofie, aj do fyzickej praxe. Z vlastnej skúsenosti ale viem, že nie vždy to môže robiť dobrotu. Sú metódy jogy, ktoré sú západným cvičením, kde to je v poriadku, lebo vychádzajú zo západných poznatkov. Ale v pôvodnej joge by to nemuselo byť dobré. To znamená, že správny dych nemusí znamenať správny dych pre každého. Pretože nesprávne použitie dychu môže dopomôcť napríklad k tomu, že spadneme, či stratíme koncentráciu.

Najväčšia možnosť na zranenie v joge vznikne vtedy, keď sa zatneme, čiže práve keď zadržíme dych. My na západe robíme prirodzene to, že keď sa dostaneme do stresujúcej situácie alebo sa zľakneme, tak zadržíme dych. Ten ale musí ísť. Aspoň tak je to pri pôvodnej praxi,  ale pri niektorých západných cvikoch môže mať zadržanie dychu svoj význam.

  • Je lepšie, keď človek cvičí doma sám alebo niekde v skupine ľudí?

Určite je to rozdiel či už pocitovo, alebo aj v tom, akú metódu jogy robíte. Skupina nás potiahne, ľudia sa vzájomne podporujú spoločnou energiou, ktorá sa vydá pri skupinovom cvičení. Aby som to povedal prozápadne, tak v skupine podá človek lepší výkon. Doma je to o to ťažšie, že sa musíme presvedčiť, aby sme išli cvičiť. Najťažšie na tom nie je ani tak samotné cvičenie, ale to postavenie na podložku, aby ste mohli začať cvičiť. To odhodlanie si vyžaduje veľa energie. Keď ale začneme, rozbehne sa to samo. Doma je to náročnejšie aj preto, že tam nie je inštruktor. Musíte si poradiť sami, niečo vymyslieť, ale niekedy práve takýmto spôsobom prídete na mnoho vecí. Môžem povedať, že ľuďom raz vyhovuje skupina a byť v kontakte s učiteľom či spolucvičencami, ale neskôr príde čas, keď má chuť byť človek sám. Ono sa to strieda.

  • Keď už si vyberieme cvičenie v skupine, máme ísť svojím tempom alebo byť rovnako rýchli, ako tí druhí a možno byť prvý, kto dokáže dať nohu za hlavu?

Pri západných metódach idú všetci jedným tempom. Je super, ak sa tam ľudia cítia fajn, to je to najdôležitejšie. Je to predsa joga. Prestanú jednoducho myslieť a niekto za nich na chvíľu myslí. To je pre západného človeka obrovský benefit. To, čomu sa venujem ja, je individuálny prístup a nedá sa všeobecne povedať, akým tempom. To závisí od veľa faktorov, ktoré sa môžu odraziť na jeho progrese. Každý by mal ísť vlastným tempom, individuálne. Dôležité je aj to, aby každý chodil k inštruktorovi, ktorý ho bude mať pod dohľadom. Mal by to byť jeden inštruktor, ktorý človeka potrebuje spoznať, jeho telo, ako sa správa, či sa tomu venuje, aké má pocity, čo mu ide hlavou a na základe týchto informácií a skúseností ho môže posunúť ďalej. Každý máme totiž iné videnie sveta, inú skúsenosť, inak sme aj my v rámci praxe rástli. Inštruktora si však musíme vybrať sami a tak, aby nám aj ľudsky sadol. Musíte sa poznať a vzájomne si dôverovať.

  • Všimla som si, že pri niektorých metódach jogy učiteľ žiakovi pomáha. Aká by ale mala byť miera pomoci?

Inštruktor musí vedieť vycítiť, čo si môže dovoliť, a to sa naučí len praxou a skúšaním, kedy dostáva do rúk ten cit. Každý sme iný a každé telo sa správa inak. Joga však nie je o sile, že spravím niečo za teba, niekam ťa dotlačím alebo niekde ťa narvem. Toto joga určite nie je.

A čo dodať na záver?

Joga má byť predovšetkým radosť, aj radosť zo seba. Nejsť cez svoju hranicu a cez sebazapretie preto, lebo to niekto povedal. Treba to brať ako zábavu a úlet z reality. Má veľa benefitov, má  prospech na fyzické telo. Všetko však treba aplikovať s mierou, s prihliadnutím na prostredie, v ktorom žijeme. Joga nie je náboženstvo, joga nie je asketizmus, joga nie je flexibilita… všetko je to len o radosti a šťastí samých zo seba, spoznaní sa a postupnou praxou aj o hlbšom poznaní.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: +421 905 273 414, +421 905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201