INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Odvolaný Šurda bol značkou slovenského turfu

Odvolaný Šurda bol značkou slovenského turfu

Keď ho v lete 1989 vymenovali ako čerstvého tridsiatnika za riaditeľa bratislavského Závodiska, starohájsky hipodróm mal ešte povesť provinčnej dráhy aj v československom, nieto v európskom kontexte. Dnes má Marián Šurda 58 rokov a z nich vyše 27 šéfoval slovenskému dostihovému športu. Zaslúžil sa o to, že sa Slovensko dostalo na turfovú mapu Európy a získalo renomé jedného z lídrov v regióne strednej Európy. Stal sa prezidentom Konferencie stredoeurópskeho turfu (KMET) a vlani ho ako jediného z regiónu zvolili aj za člena exekutívy Európskej a stredomorskej federácie dostihových autorít (EMHF). Petržalská dráha je aj bez reprezentatívnej tribúny obľúbenou destináciou jazdeckých hviezd. Prestížne mítingy Turf-Gala a Slovenské derby sú vysoko uznávané aj v zahraničí.  Dýcha to tu srdečnosťou a cítiť správnu atmosféru, tvrdia. Napriek tomu ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) koncom novembra Šurdu z postu riaditeľa Závodiska Bratislava odvolala.

Šurda Marián
JUDr.Šurda Marián

Hovorí sa o vás, že máte výbornú encyklopedickú pamäť. Koľkých pôdohospodárskych ministrov ste vo funkcii zažili?

  • Ak dobre rátam, pani Matečná je štrnásta, ale traja jej predchodcovia viedli rezort dvakrát.

Jeden z nich – Zsolt Simon – vás odvolal už v marci 2012 (10 dní po voľbách), ale jeho nástupca Ľubomír Jahnátek vás o mesiac vrátil do funkcie s argumentom, že ste odborník číslo 1 a „Slovensko si nemôže dovoliť hazardovať s kádrami“…

  • Simon bol hádam jediný minister v histórii Slovenskej republiky, ktorý turfu  Našťastie sa podarilo v parlamente v roku 2006 presadiť do novely zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby zákaz privatizácie dvoch štátnych podnikov: Národného žrebčína Topoľčianky a Závodiska, š.p.. Simon  označil  zaradenie bratislavského Závodiska do zoznamu  za chybu a v druhej ministerskej ére – napriek viacerým pozvaniam – neprišiel ani na jedny dostihy a nápomocný nebol ani pri výstavbe tribúny.

Matečná dostihy neignorovala?

  • To nie. Pani ministerka prevzala patronát nad Cenou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, druhých najvýznamnejších dostihov júnového Turf-gala 2016. Spolu sme odovzdávali čestné ceny víťaznému tímu kobyly Efily zo stajne Lokotrans Slovakia CZ slovenského majiteľa Tibora Cvika zo Šurian. Prevzala záštitu aj nad júlovým Slovenským derby. V osobnom liste mi napísala, že si veľmi váži moju dlhoročnú prácu na čele štátneho podniku, ktorou som – podľa jej slov – dostal slovenský dostihový šport na vysokú športovú a spoločenskú úroveň.

dostihy

Čo sa stalo, že za pol roka zmenila názor?

  • To sa musíte spýtať skôr jej. Ale, ak mám veriť jej vyjadreniu pre agentúru SITA, zrejme sa nechala ovplyvniť generálnou riaditeľkou sekcie rozpočtu Denevou o potenciálnych ekonomických možnostiach štátneho podniku Závodisko. Uviedla, že chce, aby si postupne dokázalo zarobiť nielen na prevádzku, ale aj na svoj ďalší nevyhnutný rozvoj. Čiže – perspektívne sa zrejme neráta s doterajšou štátnou podporou dostihového športu a testácie koní. Samofinancovanie, resp. výrazné zníženie dotácií je však ilúzia vyplývajúca z neznalosti reálií. Ak štát prestane prispievať na dostihy, o pár rokov na Slovensku nemilosrdne zaniknú. A s nimi aj odhadom štyri stovky pracovných miest zamestnancov stajní, trénerov, jazdcov, ošetrovateľov, veterinárov, chovateľov…

Z čoho vychádzate v pochmúrnej prognóze?

  • Všetko závisí od ekonomického potenciálu krajiny a historických daností. Slovensko nie je Hongkong, kde stávkari pretipujú za jeden dostihový míting v prepočte aj 100 miliónov eur a viac. A nie je ani bohatou krajinou ako Veľká Británia, Francúzsko, Japonsko, Austrália, či Spojené štáty, kde majú dostihy obrovskú tradíciu a sú celoročným športom, takže sa na desiatkach hipodrómov konajú na dennej báze. Aby som to nezúžil len na Slovensko, v žiadnej z krajín strednej Európy turf nemá takú bohatú históriu ani tradíciu, aby sa stal fabrikou na peniaze, ako si to niektorí ľudia mylne predstavujú. Už len preto, že v každej je sezónnym športom. U nás organizujeme od apríla do októbra asi 20 dostihových mítingov, čiže v priemere s prižmúrením oka každú druhú nedeľu jeden. To pokladám za optimum vzhľadom na to, že disponujeme len s cca 300 dostihovými koňmi. Už so zohľadnením faktu obľúbenosti našich dostihov v okolitých štátoch, ktoré majú vyššie stavy koní – Česi ich majú približne 1 300, Poliaci 750 a Maďari 500.
zľava riaditeľ Závodiska  a.s. JUDr. Marián Šurda, Ing. Miroslav Piskla, starosta Vladimír Bajan a Jaroslav Brečka
. Marián Šurda, Miroslav Piskla, starosta Vladimír Bajan a džokej Jaroslav Brečka

Koľko peňazí dnes ide z agrorezortu na dostihy?

  • Dotácie z ministerstva pôdohospodárstva na činnosť Závodiska a testáciu výkonnostného potenciálu koní z roka na rok klesajú. V období rokov 2003 – 2010 pravidelne presahovali hranicu milión eur, medzičasom však spadli hlboko pod ňu. V roku 2005 sme získali 1,228 milióna, v roku 2010 ešte 1,113 milióna, ale o rok neskôr po návrate Simona na čelo agrorezortu už len 900-tisíc a predvlani dokonca iba 771-tisíc. Taký prepad je pre malý podnik obrovský. Ale na úrovni dostihov sa to okato neprejavilo. Našťastie sme si v predchádzajúcom období utvorili solídnu finančnú rezervu. Pôvodne sme ju mienili použiť na zariadenia novej reprezentatívnej tribúny, ktorá areálu veľmi chýba. Keď sa jej výstavba zastavila, začali sme rezervu rozpúšťať na činnosť a prevádzku podniku. Viac by sa bola hodila na modernizáciu, technizáciu alebo investície.  Inak by pri výrazne poddimenzovaných dotáciách v posledných rokoch, a to chcem zdôrazniť, podstatne utrpeli dostihy. To som aj v kontexte udržania dostihovej konkurencieschopnosti v rámci strednej Európy nemohol dopustiť. Podotýkam, že Závodisko vytvorí za rok vlastnými aktivitami tržby vo výške 700-tisíc eur, ale tie sú podstatne limitované  sezónnosťou (apríl – október).

Proud Boris s džokejom Lukášom Matuským

Čím si zarábate?

  • Gro tržieb tvorí zápisné a štartovné od majiteľov koní, ďalej sú to príjmy z reklamy, z prenájmu ustajňovacích priestorov, zo stávok, vstupného, či z prenájmu areálu na rôzne spoločenské a kultúrne podujatia. Ruka v ruke s príjmami však rastú aj náklady. Veľa financií zhltne udržiavanie takmer 30-hektárového areálu, ktorý je štátnym majetkom, ale zároveň vlastne aj lesoparkom. Jedni mu hovoria zelené pľúca Petržalky a iní ho chcú speňažiť…. Ak k nám majitelia koní, tréneri a jazdci – a nielen zo Slovenska – radi chodia, tak aj vďaka kvalitnej a dlhodobo udržiavanej  dráhe. Tešilo ma, že  dostihové mítingy majú zo  športových podujatí v metropole Slovenska druhú najvyššiu návštevnosť (priemer 2 500 divákov) po zápasoch hokejového Slovana v KHL.  Atraktívny  prírodný areál sa najmä v letných mesiacoch prenajíma na rôzne spoločenské, kultúrne či záujmové podujatia.V roku 2016 sa tu konal záverečný galaprogram Dní Petržalky, populárny Gurmán fest, beh Crazy colors, festival psov, dvojdňová medzinárodná výstava psov, atď. Sprievodné akcie organizované v areáli slúžia aj na zviditeľnenie hipodrómu, ale veľký ekonomický efekt z prenájmu nie je (cca 25 000 eur). Navštívilo ich spolu 35-tisíc ľudí, spolu s dostihovými mítingami ich do areálu prišlo vyše 80-tisíc.

Ako podporuje štát dostihy v okolitých krajinách?

  • Podľa mojich informácií dostáva maďarský turf od štátu ročne v prepočte okolo tri a pol milióna eur a poľský prostredníctvom štátnej lotériovej spoločnosti viac než dva milióny, štát podporuje dostihy aj v Taliansku, v Írsku, či v susednom Česku, ktoré je stredoeurópskym hegemónom.

Ale aj tam sú kone pre ich majiteľov čisto ekonomicky stratová záležitosť…

  • Všade v Európe. Dokonca aj vo Francúzsku, kde sú dostihy v Európe najštedrejšie dotované, je priemerná návratnosť investícií do tréningu koňa iba tesne nad 50 percent. V strednej Európe je to asi o desať percent menej. Ale vlastniť dostihového koňa je aj o spoločenskej prestíži, krásnych víťazstvách, vzťahu k ušľachtilým plnokrvníkom.

dostihy tribuna petržalka

Nič netrvá večne. Prepriahanie patrí k životu. Zvonka sa však zdá, že vaše odvolanie prišlo z ničoho nič, nečakane. Ako ste ho vnímali?

  • Ako obrovskú krivdu. Mediálne sa, žiaľ,  prezentovalo jednostranne, bez môjho názoru. Týmto rozhovorom ma donútili brániť seba aj šport, ktorému som venoval celý život od školáka odchovaného krásnou konskou tradíciou v Topoľčiankach.  Argumenty o zlých ekonomických výsledkoch sú účelovo podsúvané, pritom vlani Závodisko generovalo po zdanení zisk 3 373 eur (druhý neprivatizovateľný podnik – NŽ Topoľčianky stratu vo výške 269 000 eur, pozn.red.).  Dá sa vytvoriť aj kladný hospodársky výsledok, ale  projekt dostihovej sezóny, vrátane výhier (prize money), majiteľských a chovateľských prémií, počtu dostihových mítingov, počtu dostihov by sa musel už niekoľko rokov zredukovať aspoň o tretinu. Tým by sa vyslal jasný signál k postupnej likvidácii dostihov v SR…  V roku 2016 Závodisku  agrorezort doteraz vyčlenil dotačnú podporu 800 000 eur, rovnakú ako v roku 1998(!), mimochodom miera inflácie za obdobie rokov 1998 až 2016 sa vyšplhala na143 percent… Podotýkam, že Závodisko v období rokov 2000 až 2010 pravidelne vytváralo kladný hospodársky výsledok. Ale pri štandardnej finančnej podpore. A tá sa skončila v roku 2010. Žiaľ, na činnosť a poslanie Závodiska sa nemožno pozerať len cez   excelovské tabuľky, reálie sú totiž úplne iné.  Pritom sezónu 2016 som aj pri plánovanej strate vnímal nielen ja, ale aj mnohí aktéri dostihov, ako jednu z najvydarenejších v histórií.

dostihy

  • Dostihy potrebujú ekonomickú istotu. Veď z verejných prostriedkov sú podporované takmer všetky, aj minoritné športy. Aktuálnou novelou zákona o športe si v horizonte najbližších rokov finančne polepší prakticky celá športová sféra. Nie je dôvod, aby medzi nimi nefigurovali ľuďmi obľúbené dostihy, ako výkonnostné skúšky koní realizované podľa zákona o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat. Nevnímali ma ako  politického nominanta, inak by som ako riaditeľ nevydržal vyše štvrťstoročie. Neprišlo mi zaťažko v deň veľkých dostihov ráno v gumákoch skontrolovať stav dráhy a na obed už v obleku vítať hostí. Celé obdobie som podnik, ktorý plní funkciu najvyššej dostihovej autority, viedol tak, aby bol na úrovni doby. Nepopieram, že som neurobil aj chyby, ale to je predsa ľudské. Slovenský turf i bratislavský hipodróm získali renomé, aké nám porovnateľné krajiny niekedy závidia, na čom mám aj ja zásluhu. Azda trochu neskromne si myslím, že som dokonca bol  ich značkou. Verte mi, najviac to ocení história. Som zvedavý, ako s týmto renomé môj nástupca naloží. Závodisko je špecifický podnik, náročný na riadenie. Potrebuje rešpektovaného  manažéra s kvalitným spoločenským zázemím, odborníka a nie  ekonomického úradníka, ktorého už ministerstvo  na post povereného riaditeľa rýchlo stačilo nominovať. Za 27 rokov som na riaditeľskej stoličke dokázal získať vlastnou iniciatívou od reklamných partnerov a sponzorov 3,7 milióna eur, (nikdy som to nemal ani v pracovných úlohách), daroval som hipodrómu 15 000 hodín nadčasov. Je pravdou, že ma sprostredkovane oslovili s ponukou, aby som pracoval v štátnom podniku ďalej, v odbornej pozícii. To som nemohol akceptovať. Celý môj profesionálny život som na sebe tvrdo pracoval, aby som sa postupne vypracoval na terajšiu úroveň.Vždy som sa snažil byť náročný na seba i podriadených. V živote prídu aj chvíle, keď si človek musí vážiť aj sám seba a teraz tá chvíľa, aj keď je pre mňa veľmi, veľmi ťažká, nastala. Priznám sa, že z atmosféry posledných týždňov, ktorá sa okolo Závodiska vytvorila, dobrý pocit nemám.  Ale odchádzam so vztýčenou hlavou. Hrdo, odborne, slušne.

Neobávate sa, že na hipodróme turfmanov vystriedajú developeri a namiesto dostavby tribúny sa v areáli začne výstavba bytov či kancelárií?

  • Istotne to budem ja i verejnosť sledovať, nie je to také jednoduché. Verím, že Bratislava si tento centrálny dostihový stánok udrží a bude sa ďalej zveľaďovať. Veď  dostihy sú sociálnou potrebou každej modernej spoločnosti, patria ku kultúre národa. Želám dostihovému športu na Slovensku len veľa úspechov.

 kone

Povedali o Šurdovi:

Rüdiger Schmanns, dostihový riaditeľ Direktória v Kolíne nad Rýnom: ,,Šokujúca správa, Šurda je hnacím motorom spolupráce v regióne, všetci si ho veľmi vážime. Slovenské dostihy výrazne posunul k medzinárodnému štandardu.“

Jiří Charvát, prezident Jockey clubu Českej republiky: ,,Bez diskusie schopný manažér, rešpektovaný odborník. Vždy sme vám ho závideli. Také niečo sa nemalo stať.“

István Pécsi, generálny riaditeľ Kincsem Lovas Strategia v Budapešti: ,,Dlhé roky som ho považoval za svoj vzor. Viem, že dostihom obetoval s veľkým entuziazmom celý pracovný život a dosiahol veľa úspechov. Ako je vôbec  možné, že ho zlikvidovali?“

 

JUDr. MARIÁN ŠURDA

Je rodákom zo Zlatých Moraviec (narodený 9. mája 1958), turfový  organizátor,   funkcionár a publicista, od roku 1979 vedúci dostihovej prevádzky a dostihový tajomník  Štátneho závodiska v Bratislave, od júla 1989 do konca novembra 2016 riaditeľ štátneho podniku Závodisko Bratislava, zakladateľ slovenskej dostihovej moderny, pre štarty v Bratislave dokázal získať džokejov svetového kalibru, napr. Lestera Piggotta, či Lanfranca Dettoriho.                Okrem toho viceprezident Únie československého turfu (1991 – 1992), sekretár, neskôr prezident Konferencie stredoeurópskeho turfu (KMET), odvlani člen výkonného výboru Európskej a stredomorskej federácie dostihových autorít (EMHF), predseda dozornej rady štátneho podniku Národný žrebčín Topoľčianky (2000 – 2005), v roku 2006 vyhlásený švajčiarskou spoločnosťou Swiss Turf dostihovým manažérom roka, v r. 2007 ocenený ako Osobnosť Petržalky.

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201