INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Tak vinšujeme vám – Krásne Vianoce, v rodine pohodu a darov horu

Tak vinšujeme vám – Krásne Vianoce, v rodine pohodu a darov horu

Jedinečnosť vianočných sviatkov pretrváva stáročia a nech zrod tejto krásnej tradície pripisujeme príchodu Spasiteľa alebo iba cirkevnej snahe nahradiť pohanské oslavy slnovratu v časoch christianizácie Ríma niečím duchovnejším, v jednom sa zhodneme. Mali by to byť sviatky pekné, prežívané v rodinnom kruhu plnom lásky, človečenského porozumenia a pokoja v srdci každého z nás. A zhodneme sa ešte v tom, že čaru atmosféry Vianoc prispieva aj umenie načúvať svetu vôkol nás. Prijímať dobro, ale dobro aj dávať nielen vo forme podarúnkov, ale najmä v obyčajnej všeľudskej vzájomnosti. Štedrým dňom nastáva čas sviatočných chvíľ pre všetkých ľudí dobrej vôle. Nech čas ten vianočný pretrváva v nás čo najdlhšie. Tak si zaželajme.

Vraví sa, aký kraj – taký mrav. Toto slovenské príslovie platí aj pri vianočných zvykoch. V každom kúte Slovenska, od východu po západ, od juhu po sever, od dedín až po veľké mestá rezonujú v tieto najkrajšie sviatky roka zvyky, nesúce sa stáročiami ako jemná pavučina utkaná z ľudskej pamäte. Obsiahnuť všetky by nebolo ľahké, pretože nielen regióny, dediny a dedinky, ale aj jednotlivé rodiny majú svoje tradície. Tie zdedené, ale aj zmixované prinesenými zvykmi z iných rodín. Takže po odpoveď na otázku aký (ne)tradičný zvyk dodržiavate vo vašej rodine, sme sa vybrali na internet. A tu je niekoľko z nich.
Mladý muž z Martina načrel džbánom svojich vedomostí do histórie. Ako napísal, nezvyčajný vianočný zvyk tretiny sveta je už to, že kresťania oslavujú pohanský slnovrat a myslia si, že vtedy sa narodil spasiteľ. Ďalší mladoň, ktorého názor sme našli, sa postrehom k netradičným zvykom na rozdiel od nebeských výšin držal skôr pri zemi. Presnejšie pri stole. Prezrádza, že u nich doma začínajú štedrú večeru Becherom, potom nasleduje oblátka, kapustnica, šalát a rezne bravčové alebo kuracie. Mamka propagačne pripraví aj filé, vraj aby sa na nich predkovia zo záhrobia nehnevali. Dojeme, upraceme riady, dáme po koláči a ideme k stromu. Posedíme, tešíme sa z darčekov. Azda mu stále chýbajúce ponožky Ježiško prinesie aj tento rok. Pri mene dvanásťročnej devuchy sme sa dozvedeli, že u nich doma papajú namiesto kapra moriaka. Dôvod zmeny lahôdky na tanieri je jednoduchý, ocino neholduje kaprom. Morku si na štedrovečernom stole nájdu aj v rodine na Záhorí, pre zmenu tam zasa kapra nemusí mamka. Slečinka od niektorej Bystrice sa čuduje, akých to dnes máme ľudí, ktorí sa za zvukov tíško znejúcej Tichej noci nepustia do jazernej dobroty, ale za tradíciu považujú hocakú jedlú náhradu. Nechápe aké sú to Vianoce bez kapra.
Proti gustu žiaden dišputát. Sedemnástka z Košíc si namiesto zemiakového šalátu na tanier k rybe netradične naloží tradičné slovenské jedlo – fučku. Zemiaková kaša nie je extrémna požiadavka postpubertálneho veku, ale nemám rada majonézu, vysvetlila odklon od rodinného menu. Vraj Rusnáci na Vianoce jedia pirohy, čuduje sa Nevedko, čo z jeho pohľadu nie je to pravé tradičné. My nie sme Rusnáci, ale tiež papkáme pirohy, vyznáva sa žena s priznaným vekom dvadsaťpäť rokov. V zapätí dodáva, že tak robia z úcty k dvom starým mamkám z východu, ktoré majú takú obyčaj. Úcta k tradíciám cez pirohy nie je na zahodenie.
Naši jedia bobáľky s kyslou kapustou, len ja ich jem s makom, priznáva neznámy jedák konzumný nesúlad rodinného krbu. Bobáľky lekvárové či zemiakové s cibuľkou boli a sú neodmysliteľnou súčasťou štedrovečerného menu na východe Slovenska, poúča oponentov iný gurmán a dodáva, že dobou sa to mení, stačí sa spýtať starých rodičov čo jedávali ako deti. Zemiakový šalát tam asi nebude, dedukuje. Skôr šošovica, rybacia polievka, krupica, sušené ovocie, vianočka a kysnuté koláče. Aj z chudoby sa rodí tradícia.
Počas večere máme zapálenú sviecu a pod obrus dávame šupinu z kapra, približuje magickú atmosféru Štedrej večere Fero z Bratislavy. Edo z Malaciek k šupinám pridáva aj rituál prekrojeného jabĺčka, Mária zo severu Slovenska zasa fúkanie do sviece. Zvyk pred večerou každému členovi rodiny priviazať nohy o stôl symbolizuje súdržnosť rodiny. Na akej reťazi musí byť priviazaná mamka, ktorá sa stará o stolovníkov, Ivo z východného Slovenska nenapísal.
Tradície sa rôznia ako ľudia, ktorí ich vytvárali a dodržiavajú. Všetkých však spája príťažlivé čaro Vianoc, ukryté v odkaze dávnych storočí.

Malá abeceda Veľkých sviatkov
Adventný veniec
Adventný veniec v podobe adventného lustra, ozdobeného jedľovými vetvičkami a mnohými sviečkami, zavesil po prvýkrát asi v roku 1860 Johan Hinrich Wichlern v domove pre opustené deti. Každý deň zapaľovali novú sviečku tak, ako dnes deti otvárajú dvierka na adventnom kalendári so sladkosťami.
Cesnak
Táto plodina bola odpudzovačom diabla. Aby neprišli zlí duchovia, museli sa ním natrieť zámky na dverách domu, maštale i závory na chlievoch.
Med
Podľa starých povier, pred večerou dostal každý od najstaršieho člena lyžicu medu na oblátku, aby mu med po celý rok pripomínal, že má pracovať ako včely a pochopiť, že je krásne žiť v „sladkej“ rodinnej zhode. Otec rodiny alebo matka urobili na čelo každému stolovníkovi znak kríža, aby boli pokorní a dobrí ako med.
Oblátky
Sú súčasťou stredoveku a symbolizujú prístup kresťanov k eucharistii, svätému prijímaniu. Telo Ježiša Krista predstavuje oblátka, ktorá sa je s medom a cesnakom.
Ryba
Ryba je kresťanský symbol, prví kresťania ju používali ako poznávacie znamenie najmä v časoch prenasledovania. Obligátne vianočné jedlo, vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom, sa u nás udomácnilo až v druhej polovici 20. storočia.
Tichá noc
Skladba je počas Vianoc už desaťročia celosvetovým hitom. Text uzrel svetlo sveta v rakúskom Lungau, kde ho v roku 1816 napísal duchovný Joseph Mohr, melódiu k pôvodnej básni skomponoval organista Franz Xaver Gruber.
Vianočná guľa
Fúkaná guľa z jemného skla sa zrodila v roku 1889, kedy si Francúz Pierre Dupont dal patentovať jej výrobu.
Vianočná hviezda
Jedna z najkrajších vianočných dekorácií – rozkvitnutá „vianočná hviezda“ – známa ako vianočná ruža, bola v časoch Aztékov symbolom nového života pre bojovníkov, ktorí padli. Jej expanzia sa začala v 19. storočí.
Vianočný stromček
Starí Kelti používali ozdobený stromček pri uctievaní boha Slnka a večného života, katolícka cirkev ešte v 16. storočí považovala jeho zdobenie za pohanský zvyk. Prvý stromček vraj ozdobili a rozsvietili v roku 1570 v Brémach. V našich krajoch sa začal natrvalo udomácňovať až od 19. storočia.

Múdrosť vekov
Pri Štedrovečernom stole by nemal sedieť nepárny počet stolovníkov, nepárneho by si určite odviedla Smrť.
(S prihliadnutím na našu zdravotnú starostlivosť je dobré dodržiavať zvyk a prestrieť tanier s príborom navyše.)
Kto nikomu nič na Štedrý deň nedaruje, príde na mizinu a dočká sa biedy.
(Čo dôchodca, to lakomec)
Keď sa nohy štedrovečerného stola obtočia cvernou, domu sa celý rok vyhnú zlodeji.
(Neplatí v prípade nebankoviek)
Mince alebo rybie šupiny položené pod tanier prinášajú do domu peniaze.
(A vraj sitká, cétečka, tunelovanie eurofondov a iné výmysly!)
Psovi, kocúrovi, gunárovi a káčerovi je dobré dať cesnak, aby boli ostražití.
(A čo strážcom zákona?)

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201