INZERCIA  +421 905 273 414,  +421 905 273 416

S kým nám je dobre

S kým nám je dobre

Kvitne levanduľa. Pani Magnová mi cez plot prehodila kytičku. Vŕzga nám brána, pýtam sa suseda, či nemá olejničku. Hneď sa po ňu vrátil. Do schodov vlečie ťažký nákup pani, ktorá má syna ťažkého alkoholika – každú chvíľu leží v škarpe. Odnesiem jej tašky až po dom. Dá mi marhuľu. Pán Machata s košíkom zeleniny rozoberá s pani Vierou H., aké čipky sa nosia na Horehroní. Telefonuje priateľ a hovorí, že našiel stenografický záznam zo stretnutia mladých umelcov v roku 1968. Hovoril tam Tatarka, aj Hykisch aj kde-kto. Tešíme sa z toho. Netuším, koho volia títo ľudia, ani ma to nezaujíma, ale je mi s nimi dobre.

A potom čítam, že ktosi lašoval vo vreckách po nehode ťažko zraneného človeka. S úlovkom sa pochválil v novinách a virtuálny ľud sa ide zjašiť od radosti. Iný (asi mladý) človek si v novinách rypne do súčasných dôchodcov. Žijú si vraj príliš dobre! A na náš úkor, rozhorčuje sa, my nikdy nebudeme mať také dôchodky ako oni. Nečítal, nepozná Dobšinského rozprávku O troch grošoch? Netuší, že tí súčasní dôchodcovia si na svoj dôchodok dávno „odložili“? Žijem ja v tom istom svete? A rozmýšľam – s kým sa budú raz indetifikovať mladí, dospievajúci ľudia?

ARTEM1

Pred siedmimi rokmi podobne rozmýšľal galerista Ľubo Moza. Kto tvorí Slovensko? Tí, čo ospevujú zurčiace potôčiky a belasé vŕšky, alebo nebodaj tí, čo s penou na ústach vybíjajú do klávesnice svoje zlosti? To sú okrajové záležitosti – a predsa sa tvária ako hlavné. Ľubo Moza a jeho Spoločnosť ARTEM prišli s nápadom: vyzdvihnime ľudí, ktorí našli niť a zapojili Slovensko do svetového kultúrneho plátna. Sme malý národ, naším jazykom nehovorí už nikto iný na svete. Mnohé domáce „celebrity“ sú známe tak po hranice Jaroviec – už v Hainburgu by po nich pes neštekol. Sú však osobnosti, ktoré nám otvárajú dvere do salónov, siení, ateliérov Paríža, Londýna, Viedne, či Madridu. Maliari, sochári, grafici, speváci, tanečníci, herci, chemici, fyzici… Na tých nech svietia reflektory, s nimi sa identifikujme! A tak ARTEM už po siedmy raz odovzdala diplomy umelcom šíriacim do našich domovov harmóniu a do sveta dobré meno Slovenska. Tento rok ich bolo dvadsať – toľko, koľko rokov má naša republika. V horúce augustové sobotné popoludnie sa na Západnej terase Bratislavského hradu žiarili hviezdy.

Tu sú:

Televízna hlásateľka Nora Beňačková, keramikárka Libuša Čtveráková, herečka Květa Fialová, výtvarný umelec Viktor Frešo, maliar, ilustrátor a teoretik výtvarného umenia Ľudovít Hološka, pedagogička tanca Dagmar Hubová, svetový odborník v oblasti elektrónovej mikroskopie a básnik Karol Kappeler, herec Juraj Kukura, herec Štefan Kvietik, vedec a autor literatúry faktu Štefan Luby, keramikárka Bernardína Luntnerová, spevák Richard Muller, architekt sklárskej tvorby Štěpán Pala, maliar Vladimír Popovič, tanečník Mário Radačovský, sochár Andrej Rudavský, speváčka Sisa Sklovská, grafička a ilustrátorka Kamila Štanclová, herečka Soňa Valentová, maliarka Jana Želibská.

ARTEM oceneni 2013

Spoznajme (ak sme ju ešte neokúsili) ich tvorbu, bude nám lepšie!

Výstavu ocenených nositeľov Identifikačného kódu Slovenska si môžete pozrieť v reprezentačných priestoroch Západnej terasy Bratislavského hradu. A ešte dôležitejšie je, že sa s ich tvorbou môžeme stretávať denne – len si ich nedajme vziať prehlušujúcim rámusom Prázdnoty.

  • j

    Iný (asi mladý) človek si v novinách rypne do súčasných dôchodcov. Žijú
    si vraj príliš dobre! A na náš úkor, rozhorčuje sa, my nikdy nebudeme
    mať také dôchodky ako oni. Nečítal, nepozná Dobšinského rozprávku O
    troch grošoch? Netuší, že tí súčasní dôchodcovia si na svoj dôchodok
    dávno „odložili“? Žijem ja v tom istom svete? A rozmýšľam – s kým sa
    budú raz indetifikovať mladí, dospievajúci ľudia?

    dobra
    tema na diskusiu. Moj nazor: stat dal byvanie mladym rodinam, ktore
    boli produktivne. A solidarita a udrzatelnost spolocnosti, generacii,
    mozno hovori i o priklade, ktory daju seniori mladym. Co tak priklad:
    Uzivam byt z panelu dvadsat – tridsat rokov a som ochotny ako uspesny
    senior ist byvat do kvalitativne lepsieho – do rodinneho domu – a ako
    som ja dostal, davam ten „dar“ dalej, mladym. Teda: OCHOTA predat za
    rozumnu cenu, nie ZAROBIT na mladej generacii, ktora nema na hypoteku a
    ma odvodmi zivit teraz dvoch senniorov a po par rokov sest…lebo cital
    rozpravku o Troch grosoch… Moj nazor, susenost, ze zial mlada
    generacia je zodpovednejsia ako generacia rodicov, ktora caka, co kto da
    a hlavne nech je to co najvyhodnejsie, najlepsie zdarma, skuste
    porovnat so skusenostou na domovej schodzi, ako sa tam zvacsa rozhoduje,
    mysli…sam som robil chvilu predsedu ako mlady a zazil nevdak, a to
    som usetril vsetkym na predrazenej hypoteke , co si malokto
    uvedomuje….len kritizuje…lebo koesela je blizsia ako kabat…

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414 ,0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201