INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Tajné životy neviditeľných žien

Tajné životy neviditeľných žien

Už ste ho videli? Nový seriál na RTVS Tajné životy? Chytila vás atmosféra príbehov z azylového domu a výkony hercov? Možno vás zaujme informácia, že scenáristky Biba Bohinská a Naďa Clontz hľadali podklady aj v petržalskom Krízovom centre Brána do života. „Táto téma je veľmi atraktívna a dokazuje to aj sledovanosť seriálu, ktorá je okolo pol milióna divákov na každý diel. Ale podľa mňa ide o to, ako je téma spracovaná a my sme sa ju snažili urobiť tak, aby sme boli aj pravdiví aj pre diváka dostatočne dramaticky zaujímaví a musím sa priznať, veľakrát sa nám ´zapotili závity´, aby sme to správne namixovali,“ hovorí Biba Bohinská. Prečo práve téma azylových domov, čo ju prekvapilo pri zbieraní materiálu a ako je spokojná s finálnou podobou seriálu, sa dozviete z nášho rozhovoru:

Čo vás inšpirovalo k napísaniu scenára Tajné životy?
Tému psychicky a fyzicky týraných žien, ktoré sú v azylovom dome, som v hlave nosila viac než päť rokov a videla som ju v podobe televízneho seriálu, pretože som ju chcela spracovať v širších súvislostiach, nielen ako deväťdesiatminútový film. Inšpirácia prišla s potrebou o tejto „tabuizovanej“ téme hovoriť otvorene a netváriť sa, že nič také u nás neexistuje.

Zo zakulisia (6)

Ako dlho ste scenár písali? Téma azylových domov je pomerne citlivá, bolo písanie scenára náročné?
Na začiatku sme spolu s Naďou Clontz zbierali materiál, stretávali sme sa s psychologičkou Barborou Kuchárovou, riaditeľkou Brány do života Danielou Gálikovou a jej kolegyňami a veľa sme sa pýtali. Potom sme začali pracovať na tzv. storylinoch, ktoré sú pre scenáristiku základným kameňom, a vtedy sme konzultovali veľa detailov, bez ktorých by seriál nebol taký realistický. Nakoniec sme jednotlivé storyliny spolu so Soňou Čermákovou rozpísali do dialógov. Celý tento proces trval vyše roka. A to sme na tom pracovali takmer každý deň.

Spomínali ste spoluprácu s KC Brána do života v Petržalke, aká intenzívna tá spolupráca bola?
Pre nás bolo veľmi dôležité, že nás v našom projekte podporujú a chápu našu potrebu dopracovať sa k detailom z ich života. Veľa sme počúvali, zbierali sme rôzne druhy informácií od dôležitých až po maličkosti. Ja som chvíľu aj zvažovala, že sa k nim na pár dní nasťahujem, ale potom som to neurobila. Zdalo sa mi to nefér voči ženám, ktoré tam naozaj musia byť. Nechcela som žiadnym spôsobom parazitovať na ich ťažkej životnej situácii.

tajne zivoty

Prekvapila vás realita azylových domov, keď ste sa do problematiky dostali hlbšie? Ak áno, v čom?
Pravdupovediac, prekvapili ma skôr ľudia, ktorí sa tomu venujú bez toho, aby čakali finančné alebo spoločenské ocenenie. Fascinovala ma ich neúnavnosť pomôcť, ich schopnosť nevzdať sa a stále veriť. To sme sa snažili vložiť aj do charakterov niektorých našich postáv – riaditeľky Evy, vychovávateľa Martina a psychológa Jozefa.

Hovorili ste aj s klientkami azylových domov? Ako reagovali na myšlienku televízneho seriálu?
S klientkami azylových domov sme sa nerozprávali zámerne. Keďže sme nerobili dokument, snažili sme sa vypočuť si ich príbehy „zvonku“, od ľudí, ktorí im chcú pomôcť, a na základe toho sme si vyskladali svoje vlastné postavy, ktoré majú podobné, ale nie rovnaké problémy. Nechceli sme nikomu „ukradnúť“ jeho príbeh a použiť ho, pretože ako tvorca môžem povedať, že sa nám to občas stane a ani o tom nevieme. My musíme vytvoriť postavy a príbeh, aby vyzerali ako zo života, ale nesmú byť priamo zo života, pretože život je predsa úplne iný, než príbeh z filmu alebo seriálu.

Je niektorý z príbehov žien v seriáli taký, ktorý sa vás dotkol intenzívnejšie než ostatné?
Ja osobne mám rada postavu Lindy Fisherovej, ktorú hrá Gabika Marcinková, pretože si myslím, že veľa súčasných žien zažíva podobné pocity, keď nad ich životmi a rozhodnutiami vládnu muži pomocou peňazí. A je veľmi ťažké odísť od niekoho, kto vás netýra fyzicky, ale „chce vám len zabezpečiť spokojný a dobrý život“. Otázka osobnej slobody v týchto prípadoch býva veľmi zradná…

Ako ste spokojná s výslednou podobou seriálu?
Som s ním spokojná, pretože každý člen štábu do svojej práce vložil nielen profesionalitu, ale aj srdce. A to sa dnes veľmi nevidí.

Dvanásťdielny seriál Tajné životy je o tajomstvách skrývaných za múrmi domovov, vine a nevine, nádejach a o ženách i mužoch, ktorí v azylovom dome žijú a pracujú. Tajné životy môžete sledovať každú nedeľu o 20.20 h na Jednotke.

tajne zivoty

Seriál nás inšpiroval

Krízové centrum Brána do života sídli v Petržalke už dlhých 14 rokov. Jeho riaditeľka Daniela Gáliková vraví, že sa s požiadavkou spolupracovať na televíznom scenári stretli po prvý raz. S výslednou podobou seriálu je spokojná, podľa nej boli ich informácie veľmi dobre spracované. Na rozdiel od nej, klientky petržalského krízového centra seriál Tajné životy vraj nesledujú. O tom, prečo nie a čo seriál centru priniesol, sme sa porozprávali s Danielou Gálikovou.

brana 011

Bola som veľmi milo prekvapená, že sa chystá seriál, ktorý sa venuje problematike domáceho násilia. Scenáristky Biba Bohinská a Naďa Clontz nás požiadali, či môžu navštíviť naše zariadenie a porozprávať sa o našej práci. Boli to veľmi profesionálne a neformálne stretnutia. Musím povedať, že boli vynikajúco pripravené. Z otázok, ktoré nám kládli, bolo zrejmé, že problematiku o domácom násilí a prežívaní žien v takejto situácii mali naštudované. Bolo zrejmé, že by rady prostredníctvom seriálu vyslali informácie o tejto téme verejnosti.“

V čom konkrétne spočívala vaša pomoc?
Radili sa, ako by sa v určitých situáciách zachovali zamestnankyne a aký postup by sme zvolili pri riešení niektorých prípadov domáceho násilia. Riešili s nami aj technické postupy pri prijatí klientky, podávanie predbežných opatrení, rozvodov, komunikáciu s úradmi. Zaujímali sa nielen o príbehy žien, ale i o záležitosti odborného charakteru. Bola to pre nás veľmi zaujímavá skúsenosť. Pre náš tím to znamenalo aj istú satisfakciu a povzbudenie, že sa téma o domácom násilí dostane do hlavného vysielacieho času a začne sa o nej vo verejnosti viac diskutovať.

Ako hodnotíte seriál ako riaditeľka krízového centra a divák? Pozeráte ho?
S radosťou som si pozrela prvé diely a veľmi sa mi páčia. Musím sa ale priznať, že pravidelne ho nesledujem. Máme však na seriál veľmi pozitívne spätné väzby, ľudia nám oveľa viac volajú a ponúkajú pomocnú ruku.

Pozerajú seriál klientky krízového centra?
Predpokladám, že nepozerajú. Ony samy prežili nie ľahké životné obdobia. Myslím, že naše klientky sa najmä snažia pozerať dopredu a hľadajú vo svojich životoch nové cesty .

Myslíte si, že je užitočné, aby sa o azylových domoch a problematike týraných a opustených žien a detí dozvedala verejnosť aj takýmto spôsobom?
Seriálom sa podarilo tému o domácom násilí na Slovensku priniesť do hlavného vysielacieho času, čo považujem za úžasné. Je dôležité o tejto téme hovoriť nielen na odborných fórach, ale vnášať citlivosť voči domácemu násiliu aj medzi verejnosť. Je veľmi dôležité, aby žena, ktorá zažíva domáce násilie a rozhodla sa pre zmenu vo svojom živote, sa v danom momente necítila osamelá, ale cítila dôveru a podporu inštitúcií a svojho okolia.

Aký je podľa vášho názoru ideálny spôsob informovania verejnosti?
Ideálnym stavom by bolo, keby bola funkčná sieť pomoci pre ženy zažívajúce násilie. Krízové a azylové centrá sú len jednou časťou kolesa pomoci pre obete domáceho násilia. Bez kvalitnej multiinštutucionálnej a medzisektorovej spolupráce a vytvárania kvalitnej sociálnej siete ostanú aj naďalej ženy zažívajúce násilie a ich deti v ohrození.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201