INZERCIA +421 905 273 414, +421 905 273 416

Petržalské sochy a čo s nimi bude?

Petržalské sochy a čo s nimi bude?

Možno si ešte spomeniete ako v roku 2011 pri stavbe predajne Lidl v Ružinove staviteľ zničil sochu Jozefa Jankoviča. Ako ospravedlnenie spoločnosť Lidl financovala vydanie 5-zväzkovej publikácie o sochárskych dielach na území Bratislavy v rokoch 1945-2012. Jej autorkou je, dcéra dnes už nebohého J.Jankoviča, Sabina Jankovičová a  Roman Popelár. Ich súpis vznikol z reálnej potreby zmapovať sochárske diela v Bratislave. Žiadna centrálna evidencia moderných sôch totiž dovtedy neexistovala. Tento stav viedol v praxi k ich zanedbávaniu, ale aj  nenávratnej strate. Čo potvrdzuje i petržalská skúsenosť.

J.Jankovič vytvoril umelecké dielo aj pre naše  sídlisko, hliníkovú realizáciu, ktorej návrh v 70-tych rokoch vyrobil pomocou počítača. Umiestnená bola v Zrkadlovom háji na budove zdravotného strediska až kým ju nedemontovali kvôli oprave budovy. Späť už ju však nevrátili a jej osud je neznámy. Pravdepodobne skončila v zbere.

Takýto údel umeleckých diel v Bratislave nie je vôbec výnimočný. Mnohé zmizli bez stopy, k iným sa nik nehlási a postrádajú akúkoľvek starostlivosť. Vlastník nejasný, autor často neznámy, financie na obnovu chýbajú. Aj o týchto problémov sa posledný novembrový štvrtok diskutovalo na Petržalskom historickom večere na tému Petržalských sôch.  Podujatie organizoval Petržalský okrášľovací spolok a hosťom bola práve Sabina Jankovičová.

Fenoménu sochárstvo v architektúre sa venuje už od doktorandského štúdia. Podľa jej slov má Petržalka, na rozdiel od napríklad Dolných Honov, Devínskej Novej Vsi alebo Karlovej Vsi a jej časti Dlhé Diely, pomerne vysoký počet umeleckých diel. Počas výstavby sídliska boli dôsledne umiestnené nielen v rámci verejných priestranstiev, ale aj v každom areáli, alebo interiéri školy. Mnohí umelci, ktorí boli v komunistickom Československu z ideových dôvodov nežiaduci mali povolené tvoriť takéto umelecké diela (často anonymne).

zľava I.Plšeková, S.Jankovičová a moderátor večera Ernest Húska

S.Jankovičová“ „V 70-tych rokoch nastáva rozmach tvorby v rámci nárastu výstavby, ten kulminuje v 80-tych rokoch. Je možné konštatovať, že k monumentálnej tvorbe na Slovensku prispeli rôznym podielom všetci výtvarníci žijúci v tomto období.  Sochárske diela na území Bratislavy zastupujú rozmanité výtvarné prejavy v celej škále od abstrakcie po idealizovaný realizmus, čiže od experimentovania po diela poplatné oficiálnej ideológii. Zastúpené sú všetky názory a autori všetkých generácií. Oficiálne presadzovaným štýlom zostáva socialistický realizmus viditeľný v pomníkovej a pamätníkovej tvorbe, ale celkovo sa obdobie 70-tych a 80-tych rokov paradoxne vyznačuje pluralitou foriem výtvarného umenia vo verejnom priestore.“

Politici sa snažili umením „skrášliť“ sídlisko. V časoch kedy sa šetrilo pri výstavbe na všetkom, sa umeniu tento trend vyhol. Naopak umelec mal podľa zákona  0,5 až 2% z ceny stavby (podľa dôležitosti stavby) isté.  Dnes je kvalita moderných umeleckých diel vďaka chýbajúcim pravidlám často horšia ako v 80-tych rokoch.   Aj preto vznikla pri Mestskom ústave ochrany pamiatok Bratislava komisia zložená z odborníkov, ktorá sa snaží, okrem iného, pomôcť aj pri regulácií umiestňovania nových umeleckých diel. (Na ich web stránke ale v časti Evidencia pamätníkov, pomníkov, výtvarných diel a pamätných tabúľ, Petržalka medzi mestskými časťami chýba.)

Dievčatám od akad. sochára Juraja Hovorku, starostlivosť prospieva. Bez grafitov sú oveľa krajšie.

Bratislavské mestské časti potrebujú pomoc i pri pasportizácií umeleckých diel na svojom území. Mnohé sú nepriznané, MČ ich nemajú v súpise majetku. A financie nemajú ani na to aby sa starali aspoň o tie ktoré v evidencii majú.

Z debaty návštevníkov večera o petržalských sochách zazneli návrhy, aby boli v prvom rade všetky diela v Petržalke priadne označené, aby obyvatelia vedeli aké dielo je súčasťou ich bezprostrednhoé okolia a kto je jeho autorom. Ďalej aby petržalskí poslanci každý rok vyčlenili z rozpočtu  pár tisíc eur do fondu, z ktorého bude starostlivosť o tieto diela financovaná. A aby Petržalka spolupracovala s odborníkmi, ktorí by jej pomáhali riešiť problematiku starostlivosti o umelecké diela, ich rekonštrukcie, či prípadné premiestnenie na vhodnejšie miesto, alebo inštaláciu nových. Podľa diskustujúcich by stálo za zamyslenie aj to, že by si domové samosprávy „adoptovali svoje umelecké dielo“ a prispievali na jeho údržbu z fondu opráv. Na konci stretnutia Iveta Plšeková z Petržalského okrášľovacieho spolku uviedla, že sa usilujú o reedíciu petržalskej časti publikácie Sochárske diela na území Bratislavy, 1945 – 2012, keďže je v súčasnosti nedostupná. Kým sa im to podarí, môžete si spraviť virtuálnu prechádzku medzi petržalskými  ale aj bratislavskými dielami na stránke www.supissoch.sk, ktorá k publikácii patrí. Zoznam na stránke nie je kompletný a mnohé údaje chýbajú. Čiastočný súpis ale bez mien autorov nájdete aj na oficiálnej stránke Petržalky, www.petrzalka.sk/samosprava/pamatihodnosti/.

Na záver už len informácia že umeleckým dielam na našom sídlisku sa dlhodobo venuje  Petržalčan Martin Kleibl. Zmapoval ich fotograficky i textom vo svojej knihe Petržalka – prekvapivý sprievodca mestskou časťou, ktorá je nevšedným turistickým sprievodcom Petržalkou. Obsahuje viac než tristo fotografií, predstavuje jednotlivé časti Petržalky a ich históriu, zvláštne časti publikácie sú venované napríklad vojnovej okupácii Petržalky, ale aj utopickým projektom, akými bola medzinárodná urbanistická súťaž či výstavba metra.

 

Vydavateľ: NIVEL PLUS s.r.o., Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava
Redakcia: Ivanská cesta 2D, 821 04 Bratislava, email: petrzalskenoviny@gmail.com, tel.: 02/62801182
Šéfredaktorka: Ingrid Jarunková
Inzercia: 0905/273 414, 0905/273 416

Používanie Cookies a podmienky pre spracovanie osobných údajov: kliknite SEM.
Všeobecné obchodné podmienky