INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Odkazy priamo  do neba

Odkazy priamo  do neba

   No, prosím! Dušičky, čiže  Pamiatku zosnulých a Sviatok všetkých svätých, máme úspešne za sebou. Až na drobné problémy, tie však nestoja za reč.  Mnohí  nostalgicky, so smútkom zaspomínali. Podaktorí  si vydýchli, že to konečne  majú  z krku.

Najskôr pár slov z histórie  a potom  niečo o súčasnosti.

Sviatok Všetkých svätých vo východnej cirkvi oslavujú od  štvrtého storočia, v západnej od  storočia siedmeho. V Rímskej ríši  ho po prvý raz zaznamenali 12. mája 609.  Na 1. novembra ho posunul pápež Gregor  III. už  o pár rokov , Gregor  nasledujúci  ho rozšíril na celú cirkev o rokov  sto. Zaujímavé je, že práve 1. novembra  sviatok zosnulých , no omnoho skôr, oslavovali  Kelti. Bola to príležitosť, aby sa zišla celá roztrúsená rodina. A tak to funguje aj dnes.   Vlastne, malo by.

Ponúkam tohtoročnú  osobnú  skúsenosť. Z jedného okna vidím priamo na príjazdovú cestu k cintorínu. Trochu som počas sviatkov čumel tým smerom. Na autách by ľudia najradšej chodili až k hrobom, lenže, nedá sa. Z toho prostého dôvodu som videl , čo nesú. Od obyčajnej kytice, až po veniec veľký ako traktorové koleso.  Aby bolo jasné, kytice mali  v rukách tí, čo chodia pravidelne, kolesá návštevníci  mimoriadne  zriedkaví.

Medzi nimi určite boli aj takzvaní ročáci.  Tak v dedine  hovoria tým, ktorí sa na cintoríne a v kostole objavia  pravidelne len  raz do roka.  Od hrobov zvyčajne  prchajú už po pár minútach a v kostole sa nahlas nemodlia. Aby tí okolo   nepočuli, ako im modlenie  nejde.  A o spievaní, najmä  z dôvodov textových,   nemôže byť ani reč.

Tohtoročné dušičky istý miestny recesista uzavrel svojsky. Povedal, že predstaviť si vie skoro všetko, len vlastné ležanie  pod zemou  ani po štyroch borovičkách  nie.

Viacerí, ktorých dobre poznám, na cintoríne posielali aj pozdravy hore do neba. Čosi podobné sa v poslednom čase rozmohlo aj medzi futbalistami.  Mnohí po góle ukazujú presne  tým smerom. Aby diváctvu dali najavo, že ten  svoj vytúžený  zásah ako darček  posielajú niekomu, kto už nie je medzi nami.

Tou peknou, potetovanou rukou. Mimochodom, pre začínajúcich a nádejných futbalistov mám drobnú radu: Ak sa od ostatných chcete výrazne odlišovať, upútať divácku pozornosť ešte viac na seba, nedajte sa potetovať. To si určite dnes už  všimne každý.

Podľa novinárov do neba po smrti putoval aj nejeden športovec či umelec. Takže v tejto chvíli tam už bude celkom slušný počet výborných futbalistov, skvelých divadelníkov a vynikajúcich muzikantov. V nebi sa o veci zábavného charakteru naozaj netreba báť.

Hoci, možno mnohí, vzhľadom na účinkovanie tu na Zemi,  ešte  musia absolvovať kvalifikáciu v očistci, prípadne zostúpia  do najnižšej súťaže – priamo do  pekla. Lenže, to my, žijúci, v tejto chvíli ešte nevieme.

Určite ste zachytili, že sa  plánuje, projektuje, cizeluje let  na Mars s ľudskou posádkou.  Prví nadšenci, či zúfalci, kto ako chce, sa už prihlásili. Na Marse chcú  pristáť a žiť. Podľa odhadov treba ešte počkať možno pätnásť, možno dvadsať rokov. Ak sa to podarí, pozdravy smerom hore budeme posielať nielen zosnulým, ale aj živým.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201