INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Čo rozdáš, to sa ti vráti

Čo rozdáš, to sa ti vráti

Maja Velšicová má zaplnenú fejsbúkovú stránku. Prihlásilo sa jej už päťtisíc priateľov. Ale ona nemá vo zvyku niekoho odohnať, ani nechať ho čakať na priedomí. Založila si stránku ďalšiu – a aj tá sa zapĺňa. Pri rannej káve si vždy pozriem, kam zase tá Majka vycestovala, koho zase potešila. Lebo že teší, to viem z rodinnej skúsenosti: moja švagriná Eva nevynechá jediný jej koncert, jediný jej kabaret.

O Majka, čo myslíš, je to nostalgia za vlastnou mladosťou, čo tak priťahuje k tebe tvojich divákov a poslucháčov?

– Myslím si, že je to skôr aktuálna potreba ľudí stretávať sa v priateľskom prostredí. Také sa nám podarilo vytvoriť v ružinovskom dome kultúry a v iných kultúrnych domoch, kde znejú piesne, na ktoré seniori radi spomínajú a spájajú si ich so svojou mladosťou, ale aj nové piesne, nové príbehy. ktoré mnohí prežili. A, samozrejme, je tu aj túžba zasmiať sa, a tak ľudí rozveseľujem aj slovom. Takže máš pravdu, je v tom  aj kus nostalgie.

O Na oslavu tvojej osemdesiatky (!) prišli bývalé kolegyne a bývalí kolegovia. Zuzka Lonská, Olinka Szabová, Dušan Grúň, Karol Konárik, Robo Kazík, ale aj herci Ľubo Gregor a Oldo Hlaváček… bolo ich počas toho večera, ktorý trval do hlbokej noci, plné javisko. A bolo cítiť prajnosť – tá možno najviac prekvapuje, lebo šoubiznis je vraj nemilosrdný…

– Áno, je! Ale v nás ešte zostalo aj trocha prajnosti jedného voči druhému. A hlavne pocit, že sa navzájom potrebujeme. Napokon – dopraješ a bude ti dopriate. Veď srdce diváka je veľké a zmestíme sa doň mnohí…

velsicova

O Dosiahla si priazeň publika, dnes v  TVŠláger svojím stále mladým hlasom udržiavaš plameň. Ale veď ty si bola, Majka, aj dobrá herečka, hrala si s takými hviezdami, ako Martin Gregor, Milan Lasica, Július Satinský… Nemrzelo ťa, že si hrala menej, než na čo si mala?

– V našej práci musíš mať okrem talentu aj šťastie. Jeden ho má viac ako ostatní. Nenastúpiš do toho správneho vlaku a už ho nedohoníš. Mala som menej príležitostí, to je pravda, ale keď som ju dostala, tak som sa snažila, ako keby už ďalšia nikdy neprišla. Úspech sa neodpúšťa. Ale  o priazeň diváka som nemala núdzu.

O Keď chcel ísť tvoj starší syn Boris na herectvo, odhovárala si ho – že je to profesia, kde treba mať aj šťastie. A predsa si ho neodhovorila…

– Neodhovorila  ani moja mama mňa, tak som to vzdala. Lenže potvrdilo sa, že  herectvo sa mu veľmi zišlo  v živote pri tom povolaní, ktoré teraz má.

O Mám rada tvoj zmysel pre humor – napríklad aj v tej životne najťažšej chvíli si ho prejavila. Keď si svojho muža Michal Slivku na druhý breh vyprevadila s fotkami jeho fanúšičiek v náprsnom vrecku bieleho divadelného kostýmu.

– To preto, aby mu bolo veselšie. Vždy mal okolo seba krásne ženy a ja som v tomto smere bola veľkorysá. Lebo on nebol ten, ktorý ich uháňal, ale nezaprel v sebe večného Rómea… A v bielom obleku, v ktorom tri dni predtým hral, si odniesol aj trocha potlesku….

O K tým fešandám – v jednom rozhovore si povedala: keď Mišo tie krásne ženy od seba neodháňal, tak som ich bila ja…  To naozaj?

– Naozaj! Bolo to v našich začiatkoch manželstva, kedy som ešte mnohé nevedela riešiť inak. Ale bolo to na niečo dobré, lebo som si získala rešpekt a to nielen u neho.

O S Michalom Slivkom ste boli kabaretní aj manželskí partneri, no ty si ani po jeho náhlom odchode nešla „do penzie“. Vládzeš? Máš na to návod?

– Milujem diváka, najmä toho usmiateho…a keď si so mnou  diváci spievajú piesne, ktoré pre nich píšem,  a ja viem o čom, lebo som to sama prežila, tak  tá odozva je veľmi srdečná a ja cítim ako  ma to dobíja.

O A ako sa učíš texty? Pamäť je predsa aj pre mladšie ročníky zradná. A ty napríklad v divadelnom predstavení Najstaršie remeslo máš dosť veľa textu, nehovoriac o pohybe na scéne.

– Herec musí mať túto danosť. Musí obetovať čas a učiť sa. Nedovoliť mozgovým bunkám, aby zleniveli. Ale, priznám sa, že mi to dá zabrať čoraz viac!

O Raz sme boli spolu v cukrárni a mne sa páčilo, že nedržíš žiadne diéty. Proste vieš, že príťažlivosť je inde, nie v kilách. Bola si vždy taká? Alebo je to múdrosť veku?

– Mám iné priority. V mojom prípade je to zdravie. Zmúdrela som v tomto smere. Mnohé diéty, ktoré som absolvovala, poznačili človeka. Vždy doplatia na to zuby, vlasy, oči a ja som rada, že ich mám – a zdravie vôbec – v primeranom stave k môjmu veku.

O Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal ti na návrh Občianskeho združenia Melódia odovzdal titul Seniorka roka. V tej Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca som vnímala prajnosť, na ktorú som sa pýtala na začiatku rozhovoru. Ako je to možné, že na iných miestach sa dá zlosť a neprajnosť priam krájať? V čom to, podľa teba, je?

– Dáš – dostaneš.  Zlej energii sa vyhýbam. Ak zasievaš zlé  semeno okolo seba, nemôžeš zožať dobrú úrodu. Za ocenenie “ Seniorka roka 2016“ som veľmi vďačná a zaväzuje ma byť inšpiráciou pre tých, čo si myslia, že život sa končí nejakým číslom. Teraz sa seniorsky vek posúva, možno aj o 20 rokov, a ja si myslím, že každý môže aj v neskoršom veku byť užitočný.

O Svoje fanúšičky a fanúšikov prídeš do Petržalky potešiť 17. novembra – tak ich teraz pozvi…

– To urobím veľmi rada. Neprídeš – nezažiješ! A je škoda nevyužiť peknú chvíľu, ktorú život ponúka. Zaspievať si  s Gizkou Oňovou, Mirkom Švábom, Martinom Jakubcom, zatancovať s Jarkom Moravčíkom,  bude iste príjemné, veď dobrá nálada posilňuje zdravie a pieseň – je zázrak!

Ďakujem, nech Ti slúži zmysel pre humor a veľa šťastia

Za Petržalčanov

Gabriela Rothmayerová

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201