INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Čo sme tu mali pred slovíčkom WOW?

Otázku z titulku som si položil okamžite po skončení rozhovoru redaktora televízie s jemne zaoblenou a nejemne namachlenou asi tridsiatničkou. No, rozhovoru! Redaktor povedal akúsi polovetu-polootázku a dotyčná hystericky vykríkla – wow. Keď sa to opakovalo asi štyri razy po sebe, redaktor sa spýtal, či a prečo má tá namachlená rada slovíčko wow. Odpoveď ma naozaj okúzlila. Vraj preto, lebo to slovo je správne americké. Tak!

Z celého som nadobudol dojem, že musí mať aspoň dvadsať významov. Čerta starého! Po dlhom pátraní som totiž zistil, že vlastne znamená jediné – ohromný úspech. Škoda len, že som si nezapamätal tie vety, čo zožali taký veľký obdiv. Do konca života som nimi mohol vlastné poslucháčstvo ohurovať.

Ak dovolíte, vrátim sa o dobrých pár rokov späť. Povedzme o takých šesťdesiat. V tom čase na poliach, sčasti ešte súkromných, ale zväčša už družstevných, ležalo na jeseň plno tekvíc rôznych veľkostí a farieb. Nakoľko tam nikto ani omylom nestrážil, zvyčajne sme ich premiestnili na vlastný dvor, povyberali zrniečka, usušili ich, a z tekvice urobili strašiaka. Zuby zo zápaliek a dovnútra sviečku.

Až po dlhých rokoch som sa spoza mláky dozvedel, že to bol vlastne akýsi halloveen, o čom sme, prirodzene, v tých časoch boja rozkvitajúceho socializmu so zahnívajúcim imperializmom nemali ani tušenie. Ešteže nám tí Američania aspoň s odstupom času otvorilli oči. A nebyť ich, dnešné deti u nás by možno o tekviciach skoro nič nevedeli. Na rovinu však treba povedať, že sviatok štrašidiel, čiže akýsi halloveen, dávno, pradávno predtým vymysleli starí Kelti.

Alebo také pukance. Na jeseň sa vždy na dedine lúpala a následne, ako sa hovorilo, moržovala a sušila kukurica. Z nej sme si vypražili pukance a tie potom pojedali v kine. Písal sa asi tak rok 1952-1955. My sme však okrem nedokonalej ruštiny iných jazykov neznalí, nevedeli, že pojedáme popcorn. Ak by sme to nejakou náhodou vedeli, mohli sme byť, aspoň na dedine, už v tom čase svetoví.

Skúste dnes, len tak zo špásu, zájsť do príslušného zariadenia a vypýtať si tam pukance. Odpoveď by som si naozaj rád vypočul. A len tak na okraj, akési predpražené popcornové pukance dnes už dostanete aj v obchode. Pekne zabalené vo vrecúšku. Na pár minút ich šupnete do mikovlnky a je to. Až tak ďaleko sme to aj u nás, prosím pekne, dotiahli.

Pred časom som si kdesi prečítal, alebo vypočul, že na Slovensku sa ohlásila skupina ľudí, ktorí chcú, aby sme aj u nás oslavovali Deň nezávislosti. Nedozvedel som sa však, nezávislosti od čoho. Osobne by som zopár nápadov mal. Ak ide o americký Deň nezávislosti, tiež nie som proti. S jedinou podmienkou: že aj Američania budú spolu s nami každoročne oslavovať Deň slovenskej fujary.

Začal som našou televíziou a ňou aj skončím. V reklamnom spote sa mladý muž zastrája, že si nechá narásť takú bradu ako Santa. Aby aj tu boli tie správne Vianoce. Že by sa americký Santa Claus hotoval na stretnutie s naším Ježiškom na bojovom poli? To vari predsa len nie …

Ak ste tieto moje úvahy dočítali až do konca, žiada sa mi zvolať to všadepoužiteľné WOW.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201