INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Bratislava nie je dedina

Bratislava nie je dedina

 Presne rovnaký text  ako v titulku sa nedávno skvel na transparente v sále, kde rokovali poslanci bratislavského Starého Mesta. Nad hlavou ho s trochu jedovitým výrazom v tvári držal občan, ktorý zrejme chcel ovplyvniť  tých, čo rozhodovali. Išlo o to,  či v danej chvíli schvália  úpravu  zatváracích  hodín  podnikov v tejto mestskej časti  na desiatu večer,  alebo nie. Poslanci schválili, starosta  všeobecne  záväzné nariadenie napokon  nepodpísal. Všetko zostáva po starom. Aj to, že podaktorí majitelia radšej  zaplatia pokutu, ale otvorené budú mať dlhšie. A podaktorí majitelia okolitých bytov si to, tak, ako doteraz, zliznú. Prípad však  vraj  ešte bude napínavý.

Možno teraz čakáte, že ako rozhodca zoberiem píšťalku, zapískam a ukážem na toho, kto v tomto prípade fauloval. Nič také. Možno i  preto, že aj ja som kedysi bol účastníkom  podobnej  hry. Bývali sme vtedy so ženou na druhom poschodí paneláka v Petržalke. A takmer priamo pod našimi oknami sa nachádzalo  isté zariadenie slúžiace na osvieženie tela. Aj alkoholickými nápojmi. Vonku  so stoličkami a stolmi pre návštevníkov, ktorí túžili po menej zafajčenom vzduchu.

Zaujímavé veci sa na danom mieste  zvyčajne odohrávali až po záverečnej. Nadránom,  alebo skoro ráno, čo prevádzkovatelia  pri najlepšej vôli nijako  nemohli ovplyvniť. Azda len tak, že by tam vyžrebovaný zamestnanec zostal strážiť až do otvorenia.

Všetko sa zvyčajne začínalo drobným šramotom, pripomínajúcim rozkladanie vecí na stole. Potom  krátke ničnehovoriace ticho a z ničoho nič akoby ste zapli rádio. Poriadne nahlas. Pre nedoslýchavých. To medzi sebou, zrejme po rýchlom požití niečoho podobného jedlu a niečoho podobného vínku alebo čomu,  prítomní odštartovali výmenu názorov a skúseností. A zvyčajne zapeli aj nejakú pesničku. Zatiaľ ešte širokej verejnosti neznámu, prípadne známu, no známu ako sprostonárodnú.  Čo sa na danom mieste dialo skutočne, presne nevedel nikto.  Všetko totiž decentne zakrývala strieška.

Poliatie studenou vodou preto neprichádzalo do úvahy, rovnako ako telefonát na políciu. V tomto bode sa postihnutí dohodli, že volať  je  zbytočné, lebo návštevníci by aj tak uniformovaným  ufrngli pred nosom.  Všetko sa napokon vyriešilo akosi samo. Ranní hostia prestali s návštevami raz a navždy. A nikto dodnes nevie prečo.

Vrátim sa  však k tomu transparentu. A síce otázkou.  Sme  my,  žijúci na dedine,  horší ako nejaká Bratislava? Tak to teda veru nie. Dedina nie je  žiadny zapadákov. Aj my tu máme škandály a škandáliky.  Prirodzene, aj s nočným hurhajom a muzikou. Niekoľko nočných hudobných výstrelkov, hoci na súkromných pozemkoch, už riešila aj polícia.

Niektoré babizne z našej dediny, čo doma vládnu rukou železnou, by určite rady zariadili skoršie zamykanie krčiem. Máme ich dve a k tomu ešte aj bar. Ani jednej  z tých báb však doteraz neprišlo na um zájsť s takou požiadavkou aj na obecný úrad. To by im neprešlo len tak. Dokonca ani doma nie.

Čo sa týka futbalových derby zápasov, to podstatné  hulvátstvo  sa udeje priamo v areáli ihriska. Pokiaľ viem, nikto v dedine zatiaľ pred  ani po zápasoch pohostinské zariadenia nedemoloval. Nezasahovala ani  polícia na koňoch. V tomto smere ešte máme čo doháňať. To je holý fakt.

Čo sa týka problému so sedením, popíjaním a hulákaním v uliciach Starého Mesta, možno stačí, aby poslanci ešte  chvíľu počkali. Vyrieši ho, asi  tak, ako v Petržalke,  niekto iný. Teda, aspoň načas. Napríklad  sneh  a mráz. Možno.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201