INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Čože je to stovka?

Čože je to stovka?

Keď som zazvonila pri dverách, pani Mária Callmayerová práve varila obed. Pôvabná, elegantná, drobná dáma s bezchybným účesom sršala optimizmom a neuveriteľnou energiou. To, že pred pár dňami oslávila stovku, by ste jej určite nehádali. Rozhovor s ňou mi pohladil dušu. Z minúty na minútu vo mne stúpal obdiv k tejto dáme, ktorú rany osudu nepoložili na kolená, skôr ju posilnili.
„Viete, prežila som dobrý život. Aj so smútkom a problémami, ale najmä s láskou. S láskou k životu a k ľuďom,“ usmieva sa pani Mária. „A to je možno recept na dlhý život,“ dodáva. A určite aj optimizmus, ktorý jej nikdy nechýbal.
Pani Mária sa vyučila za krajčírku, hoci chcela byť učiteľkou. Mamine rozhodnutie ale bolo jednoznačné – ona žiadnu študovanú dcéru nepotrebuje! Zo Zavaru sa rodina čoskoro presťahovala do Bratislavy a pani Mária sa skôr považuje za Bratislavčanku. Veď tu začala spoznávať svet, tu sa stretla so svojím manželom, tu porodila svoje deti – dcéru a syna. A tu ju aj zastihla vojna a vypočúvanie ne gestape. Hoci sa podpísalo pod jej zdravie, rozhodne ju nezlomilo.
Vojnu potom dožila aj s manželom v Rakúsku, lebo tam jej muž mal vlastne celú rodinu. Tam pani Mária aj šila a bola taká dobrá, že dostala ponuku odísť do Londýna a otvoriť si tam vlastný salón. Callamyerovci sa ale napokon rozhodli, že sa po vojne vrátia domov, do Bratislavy. K rodine, ku koreňom. „Priznám sa, že ak mi je niečo v živote ľúto, tak to, že som ten Londýn nakoniec odmietla,“ usmieva sa pani Mária. „Ale, ani na život v socializme sa nesťažujem. Prežila som ho aktívne, tak, ako som chcela. A to som ani nemusela byť v strane,“ dodáva.
Angažovala sa vo zväze žien, v Červenom kríži, pomáhala najmä ženám, organizovala všelijaké krúžky, výlety. Aj manžel frfľal, že je málo doma. O tom, že práca v týchto organizáciách priniesla úžitok naozaj mnohým, svedčí aj množstvo medailí a ocenení, ktoré pani Mária dodnes s hrdosťou opatruje.
Svoje sté narodeniny oslávila skutočne parádne. S deťmi, vnúčatami, pravnúčatami i prapravnúčatami. Manžel sa jej jubilea nedožil, zomrel už pred štvrťstoročím. Najviac ju ale prekvapili susedia. Päťdesiat jej ich prišlo zagratulovať domov. Vchod bytovky na Farského 6 bol plný. Nechýbali darčeky, ani muzika, ani slová plné obdivu a lásky. Jej susedia o pani Márii hovoria ako o veľmi usmievavej a milej dáme a ona zas na nich nedá dopustiť. Ako povedala, „ja som bola k ľuďom po celý život dobrá a ľudia sú teraz dobrí ku mne“.
Za všetkých Petržalčanov jej pevné zdravie, pretrvávajúci životný optimizmus a elán zaželal aj starosta Petržalky Vladimír Bajan.
Oslavy utíchli a pani Mária opäť žije svoj každodenný život. S krížovkami, pri ktorých sa aj zlostí, keď nevie nejaké cudzie slovo alebo zemepisný názov, pri televízore, kde sleduje najmä kvízy. „Tie mám najradšej, lebo sa pri nich stále niečo naučím a cibrím si aj svoju pamäť, svoj mozog,“ hovorí. Správy veľmi nesleduje, lebo sa jej neveľmi páči, že sa hovorí len o tom, čo všetko zlé sa stalo. Z pani Márie hovorí životná múdrosť, ale aj taká normálna ľudská skromnosť. Priznám sa, že jej závidím jej rozhľad, nadhľad, energiu a elán. To dnes totiž chýba aj oveľa, oveľa mladším.
Želaním pani Márie je, aby si v takejto kondícii požila ešte päť rokov. A my jej želáme, aby sa jej to nielen naplnilo, ale aj o nejakých pár rokov posunulo.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201