INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Verím, že keby som sa vtedy zľakol, kostol nestojí dodnes

Verím, že keby som sa vtedy zľakol, kostol nestojí dodnes

Aj vďaka nemu sa Petržalka ocitla na stránkach a vo vysielaní svetových médií. Aj jeho zásluhou stojí Kostol Sv. rodiny a historická návšteva Svätého Otca Jána Pavla II. v roku 2003 bola pre celé Slovensko úspešne zvládnutým a dôstojným podujatím. Ale aj skôr ako sa František Kollár pustil do tohto svojho, doslova životného, diela, menil život Petržalčanov k lepšiemu. Začínal skromne vo svojom dome a okolí, dnes je aj jeho meno nezmazateľne zapísané v histórií nášho sídliska.

Ste obyvateľom Petržalky ale neuspokojili ste sa s pasívnou úlohou, rozhodli ste sa život Petržalky ovplyvňovať? Čím sa to začalo, čo bola vaša prvá aktivita?

Nie som pasívny človek, nebol som ním nikdy. Mojim krédom je – ukáž, čo vieš a nespoliehaj sa na iných. Naopak, ostatných musíš nadchnúť pre dobrú vec. Keď som sa začal angažovať v Petržalke, začínal som postupne – prácou v dome na Osuského ulici, kde som býval. Najprv som bol členom výboru domovej samosprávy a neskôr jej predsedom. Nebola to ľahká úloha, ale spolu so susedmi sa nám podarilo zveľadiť dom aj jeho okolie. Keď už bolo upratané, bol čas aj na zábavu. Organizovali sme majálesy, v zime sme zase pre domom postavili a vyzdobili vianočný stromček a k nemu si urobili vianočný večierok. Náš dom dokonca navštívil prezident SR a bola to poriadna udalosť. Keď som susedom povedal, že do nášho domu príde na návštevu prezident, neverili. Poprosil som ich, aby si na poschodiach urobili poriadok a taký vyupratovaný, čerstvo vymaľovaný panelák ste ešte nevideli. A koľko panelákov v Petržalke, v Bratislave či na celom Slovensku sa môže pochváliť prezidentskou návštevou?

Mám to v sebe zakódované, že ľudí treba potešiť, ukázať im, že aj medzi činžiakmi sa dá „robiť“ kultúra. Keď som tieto podujatia navrhoval, ľudia súhlasili, ale mali obavy, či to zvládneme. Ale ja som len povedal – nebojte sa, bude to dobré.

Návšteva bývalého prezidenta Rudolfa Schustera
Návšteva bývalého prezidenta Rudolfa Schustera

V roku 1999 ste dostali Ocenenie osobnosť Petržalky, ako si spomínate na tie časy?

Ocenenie som dostal za angažovanie sa v oblasti medziľudských vzťahov a spolunažívania. To asi preto, že vtedajší aj súčasný starosta Vladimír Bajan si všimol, že na Osuského sa dejú všelijaké veci dovtedy nevídané v Petržalke. Bola za tím kopa práce často na úkor rodiny a voľného času, ale mal som z toho radosť.

Vaše majálesy boli ozaj legendárne.

Bola to krásna tradícia a ľudia sa na ne vždy tešili. Všimli si nás aj tlač a televízie. Snažil som sa, aby bol, vždy zaujímavý program i hostia – Robo Kazík, Marcela Laiferová, Oto Weitter, ľudoví rozprávači, ľudové kapely a aj missky, aby ľudia videli, aké sú u nás pekné dievčatá. Bola to naša odmena za prácu, ktorú sme urobili v dome a okolí. Ľudia boli pyšní, že u nás na Osuského sa deje taká sláva. Niekedy si zaspomínam a keď si pozerám kazety a vidím veselé tváre zabávajúcich sa ľudí – boli to nezabudnuteľné časy.

Ste aj jedným z tých, vďaka ktorým stojí v Petržalke Kostol Svätej rodiny. Nebolo to však jednoduché, však?

Farnosť Sv. rodiny, vo svojich začiatkoch nemala svoj stánok. Stretávali sme sa v DK Zrkadlový háj raz týždenne v nedeľu na omšu. Nemali sme iné priestory na stretávanie, jedine počas týždňa u pána farára Jozefa Karáča v byte. Mne sa podarilo vybaviť, aby sme sa mohli stretávať v pivničných priestoroch na Osuského ulici, kde som na tieto účely zariadil jednu miestnosť. Postupne vznikla farská rada a po čase ma Jožko Mikloško, bývalý veľvyslanec Vatikánu, navrhol za jej predsedu. A tak sa to celé začalo – rozhodli sme sa totiž postaviť pre našu farnosť kostol. Samozrejme nebolo to bez problémov, ale každá veľká vec je najmä o prekonávaní problémov. Na zelenej lúke sa začal ten zázrak posviackou pozemku. To bolo v roku 2001 a v roku 2003 už kostol stál. Ale poviem vám úprimne, že som často celé noci nespával a rozmýšľal, ako vyriešiť problémy, čo sa nám stavali do cesty. Ale to zlé spomínať nebudem, to si vezmem so sebou do hrobu. Teraz chcem myslieť len na to dobré. Ľudia robili do neskorého večera, unavení, ale s láskou, každý zo seba vydal maximum.

s fárárrom Jozefom Káráčom
s fárárrom Jozefom Káráčom

Kostol je zároveň pripomienkou, pre mnohých nezabudnuteľnej návštevy pápeža Jána Pavla II. Ako ste túto veľkú udalosť v dejinách nielen Petržalky, ale aj celého Slovenska prežívali vy?

Čo sa týka návštevy Svätého Otca Jána Pavla II. to bolo podľa mňa zadosťučinenie pre všetkých Petržalčanov. A povedal by som aj odmena. V roku 2003 si ma zavolali bývalý arcibiskup Ján Sokol a vtedajší veľvyslanec Vatikánu Henryk Nowacký a zaujímali sa, ako pokračujeme s prácami na výstavbe kostola. Povedal som im pravdu, že je to ťažké, ale že to musíme zvládnuť. A otec arcibiskup mi na to povedal, že keby už kostol stál, príde na Slovensko vzácna návšteva. Ale že keď ešte nie je hotový, nemá kam prísť. Rovno som sa ho spýtal či myslí Svätého Otca a začal som ho ubezpečovať, že v potrebnom termíne bude kostol určite hotový. Žiadal som ho, aby pápeža pozval k nám, že my Petržalčania to všetko zvládneme. Presviedčal som ich o tom do neskorej noci, aby dali Petržalke šancu. Súhlasili, a tak som informoval starostu Vladimíra Bajana. V máji 2003 prišla delegácia z Vatikánu obzrieť miesto, kde sa malo celé podujatie uskutočniť. Ja som zvolal ľudí zodpovedných za stavbu kostola a pokračovali sme raketovým tempom. Zrazu si ma však opäť zavolali do Trnavy a povedali, že nie je podmienkou, aby bol kostol dostavaný úplne. Vraj ho prikryjeme celtou a bude. Lebo nie sú peniaze.

To mohlo byť pre vás úľavou, aspoň ste sa už nemuseli obávať šibeničných termínov na dokončenie kostola.

Naopak, bolo pre mňa ako zaucho. Všetko sa vo mne v tej chvíli vzbúrilo. Vravím im, to v žiadnom prípade, kostol musíme dokončiť. Pýtal som sa, či chcú Svätého Otca vítať s celtami na kostole. To by bola hanba pre celú Petržalku. Ostro som to odmietol a povedal, že na stavbe sa bude pokračovať a nič nás nezastaví. Cítil som, že keby som sa zľakol a ustúpil, kostol by nebol dostavaný možno ani dnes. Niečo mi vravelo, neboj sa a bojuj ďalej. Dnes viem, že som mal pravdu. Veľmi dôležité bolo, keď v júni 2003 vyšiel v Petržalských novinách článok o tom, že Ján Pavol II. príde do Petržalky. Bol to rozhovor so mnou a ľudia mi vraveli – Fero ty si blázon, do Petržalky, do tej džungle narkomanov – a neviem ešte akých nadávok sa nám ušlo. Ale čím viac sa návšteva blížila a aj po nej začali byť ľudia ako vymenení. Petržalčania ožili, celá mestská časť získala novú dimenziu. Ľudia k sebe boli milší, chodili ku stavenisku, pozerali ako stavba rastie a v tvári som im videl radosť. Som hrdý, že o návšteve som vedel ako prvý Petržalčan, že som bol pri tom od úplného počiatku. A som hrdý aj na to, že som dokázal, že aj jeden človek môže pozitívne ovplyvniť celú Petržalku. Od rána do večera na poradách, na stavbe, rodina ma videla len v nedeľu pri obede. Veľmi ďakujem mojej manželke Evičke a dcére Lenke, že mi to tolerovali a verili, že robím správnu vec nie pre seba, ale pre ľudí.

Ale rád by som spomenul aj starostu Vladimíra Bajana. V tých časoch som ho dokonale spoznal a zistil som, koho máme za starostu. Že je to výborný človek s veľkým srdcom. Každý deň sa zaujímal ako pomôcť pri prípravách a všetko svoje úsilie vtedy vložil do dôstojnej reprezentácie Petržalky tak, že sa nemusela hanbiť pred celým svetom. Dôkazom boli noviny z Ameriky, Kanady, Nemecka, Rakúska, Poľska či Čiech, ktoré sa pochvalne vyjadrovali o tom, ako Petržalka návštevu pápeža perfektne zvládla.

A čo dnes, máte ešte sily a chuť ovplyvňovať život Petržalky?

Hoci sa už blížia moje 60. narodeniny, chvalabohu mám dobré zdravie, zdravú rodinu a prácu, ktorú mám rád. Stále sa stretávam s úprimnými ľuďmi a Petržalčanmi, ktorí na mňa nezabudli. Teším sa z každého prežitého dňa s rodinou. Mám želanie, aby sme my Petržalčania boli k sebe takí milí a ohľaduplní ako pri návšteve Svätého Otca. Vtedy ste boli všetci perfektní, aj dnes vidím, že po tejto návšteve je Petržalka iná, lepšia a lepší sú aj ľudia v nej.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201