INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414 

Tak, ako sa máte?

Tak, ako sa máte?

Utorňajšie ráno je daždivé, na zastávkach autobusov hlúčiky pracujúcej Petržalky. Drobná tmavovlasá jemná pani si počká na svoj spoj tak ako už viac ako šestnásť rokov. V hlave si rekapituluje, čo ju dnes čaká. Dnešný deň je vyhradený ambulancii, preto sa vo svojej pracovni zastaví iba na chvíľku. Prebehne písomnosti, spravuje laboratórium s 23 laborantkami a laborantmi, primariát s 3 lekármi a 6 vysokoškolákmi, spolupracuje so všetkými oddeleniami nemocnice. Vybaví naliehavé telefonáty, zaznačí si úlohy z nich vyplývajúce. Sestrička zatiaľ v ambulancii urobí dohodnuté odbery. Ona ešte absolvuje „sedenie“, kde spolu s tímom lekárov zhodnotia, ako ubehla noc, v akom stave majú pacientov, aké úkony si budú jednotlivé stavy vyžadovať, ku komu bude treba zvolať konzílium. Potom už beží s mobilom na uchu do hematologickej ambulancie. Primárka laboratórno-diagnostického oddelenia a špeciálnej transfúziológie Kliniky hematológie a transfúziológie LF UK, SZU a Univerzitnej nemocnice v Bratislave MUDr. Marcela Skraková.

Mária Ťakušová a MUDR. Marcela Skraková

Pozdraví sa so svojou sestričkou Máriou Ťakušovou, pôvodne sestričkou z Kramárov. Prišli sem, do vtedy novej Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, medzi prvými zamestnancami. „Som s pani primárkou dlhšie ako so svojím mužom,“ povie vecne sestrička. Aj preto je súhra medzi nimi očividná. Na stolíku má primárka štôsik chorobopisov, v počítači prehľad o každom pacientovi, ktorého dnes vyšetrí, skontroluje. „Naši pacienti majú aj iné primárne ochorenia, preto je dôležité poznať aj ich základnú diagnózu,“ hovorí primárka a starostlivo hodnotí každú zmenu v laboratórnych údajoch z odberov krvi. Rovnako starostlivo sa zahľadí do každej tváre – lebo chorobu vie rozpoznať aj podľa farby pokožky, výrazu, držania tela. Každého pacienta privíta, usadí, všíma si zmeny v jeho správaní, v tom, ako o svojom neduhu hovorí, ako ho znáša. A každému, ak treba, okrem lieku odporučí aj prípadné odborné vyšetrenie. „Aby sme niečo nezanedbali,“ hovorí. Takmer všetkých štyridsať pacientov, ktorých v ten deň vyšetrí, pozná už osobne! Jeden mladý muž jej prináša darček – svoje svadobné oznámenie. „No vidíš, a ja si ťa ešte pamätám, keď si prišiel s mamičkou ako šesťročný, mal si na plieckach nejaké červené bodky, mamička si myslela, že od školskej tašky…“ usmieva sa na čerstvého absolventa doktorandského štúdia a budúceho ženáča. „Tak, zatiaľ je všetko výborné, želám ti veľa šťastia a kontrola o rok,“ povie mu a podá ruku. Privíta aj staršieho opáleného pána v mikine a bermudách. „Tak ako sa máme, pán doktor?“ Starý pán zažartuje, čo ho trápi: tie dievčatá na Kuchajde, čo nemajú ani tridsať… „Ahá, a vy ste ročník 1930,“ smeje sa primárka. Potom sa už vážne venuje jeho problému. Má primárka ešte aj dnes prípady, ktoré si nosí domov a nevie sa s nimi vyrovnať? „Mám, nikdy som si nezvykla na ťažké diagnózy. Keď vidím tie zlé hodnoty laboratórnych vyšetrení krvi, nie sú to pre mňa iba čísla, vždy mi naskočí tvár, postava, osud, ktorý toho človeka čaká. A neviem sa s tým vyrovnať…“

Mudr. Marcela Skraková

Sama to vo svojom rodinnom živote nedávno zažila. Dcéra, krásna, dovtedy zdravá, tanečnica z Lúčnice. Druhé dievčatko, ktoré porodila, malo práve päť týždňov, keď ju prepadla zimnica a nahmatala si hrčky nad kľúčnou kosťou. Primárka, lekárka, bola v tej chvíli najmä mamou a babičkou, ktorá musela všetky slzy vyplakať do svojho vnútra – pre dcéru musela byť silná. Vedela, čo to znamená, ale vedela aj to, že táto choroba je už liečiteľná. Len neprepadnúť panike a nepoddať sa. S dcérou prešla úskaliami liečby, dnes je, chvalabohu, zdravá a zdá sa, že mala šťastie, ktoré však nechce zakríknuť. Sama Barborka hovorí: „V sile a láske mojich najbližších bola aj moja sila, ktorá mi pomáhala bojovať. Tá sila ma drží dodnes.“

Na lekárov sa dnes kdekto čertí, ale aj oni sú predovšetkým ľudia, aj oni musia vybojovať svoj každodenný zápas, ženy-lekárky sú stále aj dcéry, manželky, mamy. Len pritom nalievajú silu aj nám ostatným. „Ja som už aj babička, nevidieť dva týždne vnučky, to je pre mňa normálny absťák. Keď ma Dorotka a Terezka objímu a tá staršia povie: ty si naša zlatá babička, veľmi ťa ľúbim a mladšia ma osloví baba, babka – no, nič krajšie nepoznám…“

Marcela Skraková dostala od rodičov veľmi pevný základ, obaja jej vštepili, že ľudská bolesť je nedeliteľná, rovnako zasiahne mňa ako teba. Precítiť ju, vnímať a dokázať pomôcť, treba považovať za dar, hovoril jej otec aj mama, ktorá tiež celý svoj život pracovala v nemocnici ako správkyňa. Mravné dedičstvo si dcéra chráni. Bez ohľadu na sociálne postavenie pacienta venuje sa každému úplne rovnako zodpovedne.

Od júna tohto roka ja MUDr. Marcela Skraková držiteľkou ocenenia Osobnosť Petržalky. Kto ju pozná, vie, že zaslúžene.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 416,  0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201