INZERCIA  +421 905 273 416, +421 905 273 414

Čítanie v krvi

Čítanie v krvi

Medzi najprestížnejšie povolania patrí povolanie lekára. Možno preto, že lekár nemôže byť iba zamestnancom. Pacient sa stáva jeho spoločníkom, nemoc nepriateľom, ktorého musia zdolať spoločne. MUDr. Marcela Skraková, primárka laboratórno-diagnostického oddelenia a špeciálnej transfúziológie Kliniky hematológie a transfúziológie LF UK, SZU a Univerzitnej nemocnice v Bratislave, Nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ul. v Petržalke, napĺňa toto poslanie do bodky. Krehké drobné žieňa má v sebe veľkú silu a veľkú empatiu k pacientom. Profesii hematológa sa venuje od roku 1985, teda 28 rokov.

 „Krv nie je voda,“ hovorí slovenské príslovie. Hovorí však o vzťahu, nie o tom, čo nám naozaj prúdi v žilách. Ako je to v skutočnosti s krvou? Nie je voda?

– Hovorí sa, že krv je vzácna tekutina – živé tkanivo, ktoré plní, obnovuje a garantuje v ľudskom tele nezastupiteľné, životne dôležité funkcie: výživnú, okysličovaciu, regulačnú, imunitnú očisťujúcu, ale aj liečebnú a termoregulačnú. Už oddávna považovali krv za životodarnú tekutinu. Vedeli, že unikaním krvi z poraneného tela uniká s krvou aj život. Skladá sa z buniek- krviniek (červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky) a tekutej časti – plazmy, ktorá obsahuje rozličné organické aj anorganické látky (až 80% tvorí voda).

Naozaj sa dá v krvi čítať ako v knižke?

– Áno, dá sa čítať ako v knižke. Vyšetrenia krvnej vzorky – krvného obrazu a iných laboratórnych ukazovateľov nám umožňujú orientačné posúdenie stavu zdravia, resp. choroby, sú základnými ukazovateľmi procesov vnútorného prostredia v zdraví aj chorobe. Spolu s ďalšími zobrazovacími a inými vyšetreniami (RTG, USG CT MR…) nám dávajú možnosť diagnostikovať rôzne ochorenia.

Teraz je v móde „modrá krv“, kdekto si dáva robiť rodostromy a pátra, či nenájde niekde celkom vpredu aspoň kvapôčku… Z literatúry však vieme, že ak sa narodí „modré dieťa“, tak je zle…

– Naša krv je naozaj červená, v tom sme si skutočne všetci rovní… A čo sa týka modrého dieťaťa, zdravotný stav takého dieťaťa je veľmi vážny.

Kedy prvý raz v ľudskom tele možno prečítať informáciu o prípadných vychýleniach z normy? Dá sa to ešte pred narodením dieťaťa z krvi matky?

– Krvotvorba sa začína už počas vnútromaternicového života, najprv vznikajú materské bunky červených krviniek, od 5. týždňa – začiatky tvorby bielych krviniek. V dnešnej dobe vieme odoberať krv aj z plodu, a tak urobiť rôzne vyšetrenia, dokonca podávať aj transfúzie plodu v tele matky. Z krvi matky pomocou genetických testov (DNA analýzy) sa dá zistiť krvná skupinu plodu, resp. pohlavie plodu (ide o náročné vyšetrenia, ktoré sa nevykonávajú bežne).

Nesie si človek spolu s dedičnými znakmi v krvi aj dedičné vlastnosti? Inými slovami – môže za to akí sme naša krvná skupina?

– Každý jedinec má vo vienku dedičné vlastnosti od svojich rodičov, aj krvná skupina je podmienená geneticky. Nemyslím si však, že práve krvná skupina zodpovedá za to akí sme.

To je moja krvná skupina, hovoria si ľudia s príbuznými hodnotami, a je to príjemné. No čo, ak budúcej mamičke povie lekár: nemáte s manželom rovnakú krv (rovnaký Rh faktor)?

– Manželia nemusia mať rovnakú krvnú skupinu, teda ani Rh faktor, napriek tomu môžu mať krásne a zdravé potomstvo. Sú prípady, keď sa u novorodenca objaví tzv. žltačka pri nezhode krvných skupín, ale dnes si vieme poradiť aj s takýmto problémom. Partnera si nevyberáme podľa krvnej skupiny.

Tiež sa o človeku zvykne povedať: s tým nič nenarobíš, má to v krvi. Prečo asi? A môže aj skúsenú hematologičku prekvapiť niečo v krvi?

– Iste, s prekvapeniami sa stretávame. Sú príjemné aj nepríjemné. Stane sa, že príde pacient v dobrom klinickom stave a na základe laboratórnych vyšetrení diagnostikujeme závažné ochorenie. Opačný prípad je príjemnejší, keď neočakávate u pacienta zlepšenie a on sa zrazu cíti dobre a aj výsledky má dobré. To poteší.

Ty sa krvi venuješ od svojich študentských čias, vo svojom odbore si získala dve atestácie a neustále sa vzdelávaš. Zvolila by si si aj dnes tento odbor medicíny?

– Určite áno, toto povolanie ma napĺňa, chápem ho ako poslanie, teším sa z úspešnej liečby, pre mňa je najkrajším pocitom, keď sa moji pacienti cítia dobre.

Tvoja mamička bola správkyňou krompašskej nemocnice, tvoja cesta na medicínu viedla cez túto rodinnú väzbu?

– Ani nie, až v 3. ročníku na gymnáziu som sa rozhodla, že chcem byť lekárkou, dovtedy som plánovala študovať matematiku a fyziku na prírodných vedách. Bolo to veľké prekvapenie pre mojich pedagógov aj otecka , ktorý nebol touto zmenou môjho rozhodnutia nadšený. Časom pochopil, že toto povolanie je krásne, môže, resp. vráti mnohým ľuďom to najcennejšie – zdravie.

Vždy si bola veľmi otvorená hlava, zaujímala ťa škola – vždy si bola výborná žiačka – ale aj spoločnosť, v ktorej žiješ, v ktorej sa pohybuješ. Nikdy ti neboli ľahostajné problémy obyčajných ľudí. Do akej miery ťa v tomto tvojom pohľade na svet a veľmi silným sociálnym cítením ovplyvnili rodičia, otec a mama?

– Je to veľký dar mať vzdelaných a rozhľadených rodičov. No a naozaj im nechýbalo sociálne cítenie, bez ktorého si kvalitného a hodnotného lekára vôbec neviem predstaviť.

Vydala si sa za veľmi talentovaného a vzdelaného človeka, (PhDr. Ladislav Skrak okrem dejín umenia študoval aj filozofiu). Bola si obklopená výtvarným umením, čo okrem iného znamenalo, že o praktické záležitosti si sa pravdepodobne musela vždy postarať ty. Pri dvoch deťoch to asi nebolo jednoduché…

– Možno ťa to prekvapí, ale aj o tie praktické veci sa dnes delíme rovnakým dielom. No a v starostlivosti o deti muž ženu ťažko nahradí. Ale bez podpory manžela by som sa nebola mohla plne sa realizovať v práci.

 Syn Martin je právnik, dcéra etnografka, pedagogička ľudového tanca, etnochorologička, inak aj tanečnica z Lúčnice. Pamätám sa na jej promóciu, bola oblečená v slávnostnom važeckom kroji a veľmi krásna! Netúžili ani jeden vybrať sa v tvojich šľapajach?

– Syn Martin aj uvažoval o štúdiu na medicíne, ale mal aj ako ďalšiu alternatívu právo, pre ktoré sa rozhodol. Myslím si, že urobil dobre. Barborku očaroval tanec a folklór, a tak sa rozhodla študovať na VŠMU pedagogiku ľudového tanca a zároveň etnológiu na Filozofickej fakulte UK. Som rada, že sa venujú tomu, čo ich baví. Ale možno raz v budúcnosti bude kráčať v mojich stopách jedna z mojich vnučiek. Celkovo však považujem za prospešné, ak sú v rodine zastúpené viaceré odbory a profesie.

Dnes si už aj babičkou dvoch vnučiek, napriek tomu sa svojej profesii venuješ naplno. V medicínskych kruhoch máš veľmi dobré meno. Ako vyzerá tvoj deň, kedy sa začína a kedy sa končí?

– Niekedy mi je aj 24 hodín málo, no a, žiaľ, platí to príliš často. Ale moje vnučky si pomaly získavajú svoje samozrejmé popredné miesto. Veď sú to naše rodinné poklady. Je to skutočne naozaj tak, keď sa chceš venovať svojej práci odborne na úrovni a svedomito, tak nepoznáš piatok-sviatok.

V nemocnici na Antolskej v Petržalke pracuješ od jej zriadenia, poznáš mnohých obyvateľov z tej horšej stránky – ako hľadajúcich pomoc v chorobe. Zlepšuje sa ich život? Čo im radíš, kde by si mali najlepšie okysličovať krv? Darí sa im to?

– Tých chorých nám, žiaľ, pribúda. Oplatí sa bežať za svojím zdravím, aktívne sa venovať športovaniu. Ale každý z nás má aj povinnosť pred samým sebou – dbať o prevenciu a nevyhnutné zdravotné prehliadky.

Ďakujem za rozhovor.

 

  • Juraj D.

    Pani doktorku navstevujem uz niekolko rokov a velmi si ju vazim za jej ochotu a pozitivny pristup k pacientom. Je velkou odbornickou a hlavne dobrym clovekom.

  • Juraj D.

    Pani doktorku navstevujem uz niekolko rokov a velmi si ju vazim za jej ochotu a pozitivny pristup k pacientom. Je velkou odbornickou a hlavne dobrym clovekom.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:  0905 273 416, 0905 273 414
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201