INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Jeseň vonku, leto v  duši

Jeseň vonku, leto v  duši

 Vo chvíli, keď píšem tieto riadky, vládne na mojom pozemku úplne iné ročné obdobie ako na susedovom.  V čom je fígeľ? Odpoveď  je celkom jednoduchá.  Zatiaľ, čo sused uznáva meteorologický kalendár, podľa ktorého je jeseň už od prvého septembra, ja sa riadim kalendárom astronomickým, a preto si leto každoročne predlžujem zhruba o tri týždne. Podľa kalendára astronomického  tentoraz teda až do stredy 23. septembra 10.20 letného stredoeurópskeho času.  Presne tak.

Samozrejme, po celý ten čas na oboch miestach fúka, prší a svieti slnko úplne rovnako. Ale ten pocit, že si môžem dovoliť ešte leto, zatiaľ čo druhý má už jeseň, ten stojí zato.

A treba tiež povedať, že na oboch územiach aj čas beží presne rovnako.  Keď už spomínam čas, nedávno som na chvíľu mal pocit, že sa mi podarilo niečo, čo ešte nikomu na svete. Zazrel som totiž postavu v  tričku s anglickým nápisom TIME ako beží popod moje okná. Škoda,  ako vysvitlo,  nebol to sám čas, ale vzdialený sused, ktorý sa ponáhľal do obchodu kúpiť rožky.

Einstein raz  povedal, že čas, to nie sú podmienky, v ktorých žijeme, ale spôsob, akým myslíme. Podľa hodiniek je všetko jasné. Prečo teda niekedy čas beží rýchlo a inokedy pomaly?

Vedci z Minnesoty  v snahe zistiť podstatu  veci, na to išli rafinovane. Skupine pokusných králikov zobrali ich vlastné hodinky a nechali len jedny na stene. Dali im jednoduchú úlohu a po desiatich minútach sa pýtali, aké to bolo. Všetci tvrdili, že fajn. Podobne aj druhý deň. Podľa králikov to však už  bolo nudnejšie. A teraz pozor. Hodiny v prvý deň išli rýchlejšie – o päť minút, druhý deň pomalšie – o  minút desať. A v tom bol ten fór. Keď  hodiny išli pomalšie, bola to nuda. Z toho možno urobiť akýsi záver – že totiž príjemný pocit máme zvyčajne vtedy, ak  sa nám zdá, že čas beží rýchlejšie.

Mnohí by také zrýchlené hodinky radi prijali v sedemnástke. Ale v sedemdesiatke?   Možno by boli vhodnejšie také, čo stoja. Stretol som sa aj s tvrdením, že čas je ako peniaze. Čím ich je na trhu viac, tým majú menšiu hodnotu. Čím dlhšie žijeme, tým sa nám rok zdá kratší. Je to vraj  akási inflácia. Čo vy na to?

V čase mojej ranej mladosti v istom bratislavskom kine premietali avantgardný film. A pretože v tom čase bolo moderné byť moderný, zhliadol som ten film aj ja. Ničomu som, presne tak, ako ostatní, nerozumel. To podstatné však pochopili všetci. Hlavný hrdina bol na začiatku starec nad hrobom a na konci práve zakúšal prvé milostné dobrodružstvá. Presne naopak ako v živote. Dej sa odohrával odzadu dopredu. Všetci sme z toho  boli takí zmagorení, že na ulici nikto poriadne nevedel, kam kráča. Dopredu? Dozadu?

Presne na tento postup som si spomenul nedávno, po skončení futbalového zápasu, ktorý v Trnave  naši odohrali proti Angličanom.  Naši sokolíci, ako ich v návale emócií označil komentátor, pukli jedna, či jeden?, nula. Gólom v poslednej minúte  nadstaveného času.

Škoda, že naša telka neuplatnila rovnaký postup, ako v spomínanom filme. Prenos by sa začal tým, ako sa lopta kotúľa von z našej brány a za stavu nula nula by sa končil zanieteným spevom našej  hymny.

Diváci by sa síce už na druhý deň dozvedeli krutú pravdu, kritickú noc by však strávili v absolútnom pokoji. Aspoň  dočasu.  Slovo dočasne sa neodvážim použiť, pretože má naštrbenú povesť.

Ak sa vás onedlho štvorročný potomok  bude pýtať,  prečo budú Vianoce až o tri  mesiace, nečudujte sa, že sa mu  ten čas  zdá pridlhý.  Je to predsa kusisko jeho doterajšieho  života.

 

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201