INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Každý deň je niečo dobré

Každý deň je niečo dobré

Čím je, čím bol viac? Cyklistom, trénerom, funkcionárom, novinárom? Nedá sa o ňom neosobne. Poznáme sa tri a pol desiatky rokov. Ako kolegovia z redakcie Smena. Bol to čas, keď ešte nebol mobil, internet, digitálny diktafón. Nanajvýš fax. A keď sa popoludní rozbehli redaktori športového oddelenia po štadiónoch, do služby prichádzal on. Karol Pátek – Osobnosť Petržalky 2013 za mimoriadny prínos v oblasti cyklistiky, jej propagácie a výchovy mládeže k športu.

Večer a v noci zachytával výsledky zápasov, redigoval komentáre, vymýšľal titulky, do klávesníc písacieho stroja ťukal texty rýchlosťou 400 úderov za minútu. Keď bolo treba, stenografoval. Za minútu dokázal len jemu zrozumiteľnými hákmi-bákmi zachytiť až 110 slov. Keď som prvý raz zbadal tohto nápadného dlháňa, zato však mlčanlivosťou skôr nenápadného, skromného človeka, netušil som, že je to „ten“ známy Karol Pátek. Celkový víťaz jedného ročníka pretekov o Pohár Hlasu ľudu, víťaz etapy pretekov Okolo Slovenska, účastník majstrovstiev sveta v cyklistike – v časovke družstiev spolu s legendárnym Jánom Smolíkom. S tým „smolíčkom-pacholíčkom“, ktorý v roku 1964 vyhral Preteky mieru Varšava – Berlín – Praha. Pre vtedajšiu generáciu detí a mlaďasov bol práve Smolík dnešným Saganom. Tým je povedané všetko. Zároveň dešifrované aj ako pretekársky vrcholové cyklistické obdobie Karola Páteka.

Čo /ne/dáva cyklistika

Žil ňou 15 rokov ako pretekár. Cestár, fyzickými danosťami žiadny šprintér ale tempár – s očami okolo celej hlavy. Veď v pelotóne stačí centimeter nepozornosti, sekundy ospanlivej únavy, alebo aj sebectvo až bezohľadnosť a ľudia padajú na cestu ako domino. Niekedy s ťažkými a trvanlivými následkami. Karol nemá rád slovo prehra. Každé dosiahnutie cieľa, aj toho bez vavrínu, považuje za víťazstvo. I keď nie súťažné, ale osobné. Že to človek dokázal. Poznáme to. Ako diváci okolo trate či pred televíznou obrazovkou. No, šliap, ešte, pridaj, už len pár metrov… povzbudzujeme, až kričíme na Petra Sagana či Petra Velitsa. Prečo to nejde?

– Keď dochádzajú sily, nepomôže ani prísľub najdrahšieho mercedesu. Nohy stuhnú, akoby si ich nemal, pľúca sa vyprázdnia, zdá sa že už nedýchaš. A chýba meter, dva, zachytiť sa za toho pred tebou… Ale nejde to. Telo povedalo koniec. Nie definitívny, ale dovtedajšiemu tempu áno. Je to ako v živote. Musíš spomaliť, zmierniť. Ísť toľko, na koľko máš. Alebo sa vzdať. Aj to príde na um. Priam sa núka. Treba však niečo napochytro zapiť, zajesť, na niečo príjemnejšie pomyslieť. A najmä zmieriť sa, že nebudeš na špici. Môžeš však dôjsť… Cyklistika mi mnoho dala. Vedieť sa sústrediť, orientovať, predvídať. Aby človek nespanikáril, keď niekto v živote ako pelotóne pred ním „hodí vlnu“.

Víťazná 7. etapa Karola Páteka na cyklistických pretekoch Okolo Slovenska v roku 1965 s dojazdom na bratislavskom Tehelnom poli.
Víťazná 7. etapa Karola Páteka na cyklistických pretekoch Okolo Slovenska v roku 1965 s dojazdom na bratislavskom Tehelnom poli.

Naturalizovaný Petržalčan ako Staropetržalčan

On a jeho rodina nemajú korene pôvodu na tomto brehu Dunaja. Zapustili ich. Nie novodobo, sídliskovo, ako súčasné desaťtisíce, ale repatrianstky. Karol mal 6 rokov, keď sa rodičia, Moravania, v roku 1948 presídlili do Petržalky. Najskôr do prenájmu na Sofijskej ul., potom kúpili rodinný dom. S tým čo k Petržalke neodmysliteľne patrilo. Záhrada a v nej marhuľové stromy. Na skok do parku. Keď však príde reč na tento najstarší verejný park v strednej Európe a aký chýr sa s ním spája, teda jeho svojskú petržalskú ochranu pred „mešťanmi“ z druhého brehu rieky, Karol sa iba usmeje.

– Áno, park bol náš. Hoci sa Petržalka ako najväčšia dedina hneď po vojne stala súčasťou Bratislavy, Petržalčania sa stále považovali za dedinčanov. Kúrilo sa drevom, ktoré sa rúbalo a nosilo z okolitých lesov, bol som hrdý, že mám drsné, mozoľnaté dlane, žilovité ruky. V škole, do ktorej som chodil na „bratislavskej strane“, som ich ukazoval spolužiakom, dokazoval, že som dedinčan, žiadny mešťan. Takí boli aj ostatní petržalskí chalani. Chodili v otrhaných kraťasoch, dnes sa tomu hovorí „in“, ak stretli niekoho cudzieho v parku, hodili s ním drsnejšiu reč. Ale chuligáni to neboli. Iba hrdí Petržalčania, ktorí sa chceli odlišovať. Čo-to z toho, v pozitívnom zmysle, majú aj súčasní Petržalčania. Najmä mladší, už ako jej ozajstní rodáci.

Tu, v Petržalke, na kľukatých lesných cestách, v kukuričných poliach, v okolí Šutrovky (Veľkého Draždiaka) a súčasného závodiska sa začala kariéra cyklistického reprezentanta Karola Páteka.

– Teší ma, keď zasa vidím Petržalčanov na bicykloch. Plná hrádza, nové cyklotrasy. Je tiež na to dobrý čas. Máme Petra Sagana. Sám viem, čo to znamená mať vzor. Cyklistika sa uskutočňuje v tom najprirodzenejšom prostredí, ideálne v prírode. Je to najprirodzenejšia činnosť ľudského organizmu – pohyb. Zmena prostredia, nachádzanie nových miest rozširuje poznanie človeka, povzbudzuje myseľ, schopnosťami sa prekonávajú vzdialenosti, prekážky. Cyklistike vďačím za mnoho, aj za to, že môj život má zmysel. Ak sa ma ktokoľvek spýta, ako sa mám, odpovedám, že výborne. Pritom žijem priemerný život súčasníka. Žijem ho nádherný, lebo som nepolepšiteľný optimista. Viem, sú aj ťažké dni, ale každý deň je niečo dobré…

Petržalka, kde žije celý svoj život, je mu bytostne blízka ako obyvateľovi, vrcholovému športovcovi i pedagógovi. Po skončení vrcholovej športovej kariéry roky pôsobil bývalý cyklistický reprezentant ČSSR ako tréner cyklistov Interu Slovnaft Bratislava a neskôr aj ako tréner mládeže. V roku 2011 ho zapísali do Siene slávy Slovenského zväzu cyklistiky.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201