INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Na dedine hrmí trochu inak

Na dedine hrmí trochu inak

 

Prázdniny. Úžasné  slovo.  Naporúdzi sú  však aj iné podobne vzrušujúce. Napríklad Vianoce či  nedeľa. Tiež sľubujú  veľa, takú silu ako slovo prázdniny však nemajú.  Nielen čo sa týka dĺžky, ale ani obsahu. Za čias mojej mladosti, čiže hlboko v minulom storočí,  bol  tento zázračný čas presne vymedzený. Júl,  august a hotovo. Prvého septembra sa išlo do školy.  Výnimkou bola len nedeľa, pretože do práce sa do roku 1968 chodilo aj v sobotu.  Luxus s dvojdňovým voľnom  bude teda  onedlho mať  významné okrúhliny. Tohto roku  prvý september pripadne na štvrtok, z čoho usudzujem, že nástup do školy sa hromadne odohrá až v pondelok, teda septembra piateho. Nejaké zdôvodnenie sa už nájde. S výberom miesta prázdninového pobytu v tých dávnych  časoch nikto vedu nerobil. V zásade boli len dve možnosti takého detského relaxu: pioniersky tábor a starí rodičia.

V pionierskom tábore som nikdy nepobudol,  hoci šatka pionierska moju hruď  občas zdobila. Povinne  v školskej lavici. Kto ju uviazanú nemal, tomu súdružka učiteľka Pilná udelila čierne body. Ak dosiahli určitú výšku, museli ste si dať  prsty dohromady a nastaviť ich smerom hore. Hovorili sme tomu hruška. Špeciálne upravená trstenička potom vykonala svoje. Aj tak sa pestovala láska k tejto milej organizácii.  V mojej detskej hlave sa preto  vcelku logicky usídlila myšlienka, že v takom tábore sa dejú ešte horšie veci. Navyše od navrátivších sa spolužiakov som  získal informácie o tom ako dennodenne už skoro ráno, občas navzdory vetru a dažďu, vztyčovali  trojfarebnú zástavu vtedajšieho  Československa. A okamžite potom radostne a odhodlane pionierskym  spôsobom zapeli aktuálny budovateľský hit.

Dnes tu máme  letné tábory. Alebo detské, či ako sa im hovorí . Pionierske už  veru nie.  A záujem o taký pobyt je naozaj slušný. Zákonní zástupcovia svojich ratolestí  si musia dobre rozmyslieť kam na tie dva mesiace  umiestniť pokračovateľov rodu.  Čo sa mňa týka, byť tak  kedysi mojím rodičom, seba samého by som bez dozoru nikam nepustil.  Rodičia určite vedeli, čoho  všetkého sa môžem  len tak bez predchádzajúceho varovania  dopustiť, túžba mať zopár týždňov  odo mňa  pokoj však zrejme bola silnejšia ako opatrnosť.

Mladý človiečik počatý, odkojený a rastúci v paneláku, ľahko nadobudne dojem, že prírodné živly vonku fungujú  vlastne len tak akoby. Keď mrzne, páli slnko, leje a fučí, v takom  bytíku zo všetkých strán, zospodu i zvrchu obloženom  vankúšikmi iných  obydlí,  to vyzerá,  že sa nič  zvláštne nedeje. Treba len dobre pozatvárať okná a je to.

A na dedine sú potom spomínané deťúrence  vyvalené  z toho,  že príroda funguje  naozaj.  Minulé leto prišla k istému spoluobčanovi z našej dediny na pár dní  mladá mestská slečinka, budúca fiflenka. V jeden slnečný deň sa z ničoho nič prihnala riadna búrka. Blesky šľahali, hromy duneli, dážď bubnoval na všetky okná , múry, všade.  Vtedy si domáci všimli, že slečinky nikde. Kričali, behali, hľadali . Aj na ulici. A nič. Až keď všetko tentoraz naozaj prehrmelo, vysvitlo, že mladá dáma celý čas-nečas strávila učupená v pivnici. Na kontrolnú otázku, prečo zaliezla práve tam, odpovedala vskutku interesantne.  Vraj  mala strach preto, lebo na dedine hrmí a prší  oveľa  horšie  ako v meste.

Asi by si cez prázdniny mala poriadne prečítať text štátnej hymny. Zistila by, že u nás hromy bijú  divo. Ale inak si s ostatnými môže vychutnávať šťavnaté ničneučenie.

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie: 0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201