INZERCIA  +421 905 273 414, +421 905 273 416

Var tak, ako ti huba narástla!

Var tak, ako ti huba narástla!

Nedávno išla okolo istá vzdialenejšia suseda a len tak spoza plota mi oznámila, že sa zastaví na kus reči. Inými slovami – trochu si poklebetiť. Nemám nič proti nečakaným návštevám, klebetenie však nie je moja obľúbená disciplína. Zakrátko to zistila aj ona, a tak aspoň jemne zarýpla do svojej susedy. Tá vraj v nedeľu celé roky na obed nerobí nič iné len zajaca alebo pečené kura. Podľa mňa to má aj svoju výhodu, pri pohľade na tanier nepotrebujete kalendár, aby ste zistili, aký deň práve je. Ale, úprimne povedané, uvedený repertoár by sa nepáčil ani mne.

Potom sa ma tá klebetnica priamo spýtala, ako varím ja. Popravde som vymenoval asi desať jedál, ktoré väčšinou naháňam na sporáku. Ťažko povedať, či ju odpoveď uspokojila, ale po tom, čo sa rýchlo vyparila, som si položil osudovú otázku. Nechcelo by to moje kuchárske umenie predsa len drobnú zmenu? Sám sebe som odpovedal, že áno.

Doteraz som totiž varil takpovediac bez medzinárodnej fantázie, vlastne čo miestny obchod dal. Maximálne tak čosi vylepšené parmezánom, či limetkou namiesto obyčajného citróna. Mimochodom, v dedine som tuším jediný, čo pije dvanástku pivo (objednávajú ho len pre mňa), ostatní sa nadájajú desinou, aj tá je vraj drahá. No čo už. V telke som si pozorne pozrel zopár programov o varení a veselo vyrazil za novými zážitkami.

Potvory mora som vylúčil už v prvom kole, ale s vervou som sa pustil do zháňania rukoly, bazalky, rozmarínu, medvedieho cesnaku, šafranu, saturejky, anízu, badiánu, dokonca aj ďumbiera, mozarelly, gorgonzoly, čedaru, goudy. Škoda že nemám lepší prehľad o ingredienciách v Portoriku alebo na Novom Zélande. To by bolo ono. Chýbať však určite nesmela ani panenská sviečková, mäsiarka má frajera na bitúnku, a extra panenský olivový olej. Všimli ste si, že Slováci radi stupňujú prídavne mená – dobrý, lepší, najlepší – a Taliani zasa olivové oleje? Obyčajný, panenský, extra panenský. Aj ten tretí sa mi podarilo zohnať.

Ale poďme rovno k veci. Podľa príslušných receptov niektoré časti jedál vraj treba na záver zapiecť v rúre. Moja mama vždy piekla v trúbe a pretože som to po nej zdedil, žiadnu rúru nemám, môžem ju zohnať akurát tak na miestnom šrotovisku. Tejto časti kulinárskej exhíbicie som sa teda jednoducho vyhol. Je pravda, príprava mi trvala zhruba päťkrát dlhšie ako v telke, ale výsledok stál za to. Panenka na tom extra oleji, jemne prepečená, špeciálne upravené zemiaky, šalát z rukoly, kadejaké lístočky ako ozdoby, všetko ani nebudem spomínať – skrátka dobroty á la Michelin. Akurát tá porcia sa mi zdala, nielen vzhľadom na vynaložené financie, viac ako detská.

Môj pes, zvyknutý na to, že okrem bežnej porcie sa z môjho obeda či večere vždy niečo ujde aj jemu, sa začudovane pozeral – teraz nič! Ja som však bol vrchovato spokojný. Dokonca som chcel zavesiť nad dvere tri hviezdičky, ako v špicovom hoteli. Len tri preto, lebo riad po sebe som musel upratať aj umyť. Od úmyslu s hviezdičkami ma však odradil fakt, že po skvelom obede mi už podvečer v bruchu výrazne začala vyhrávať celá cigánska kapela. A tak som ju musel upokojiť dvoma dlhými klobásami s horčicou a chlebom. To však nič nemení na tom, že občasné odbočenie v gastronómii je na prospech veci. V bežnom živote sa však budem aj naďalej držať imperatívu z titulku.

Čo dodať na záver? Ak si niekde na exotickej dovolenke objednáte miestnu špecialitu, vypýtajte si zároveň aj zoznam ingrediencií. Pre prípad, že by sa vás na to v miestnej nemocnici pýtali. Ale inak, dobrú chuť!

 

Redakcia: Kutlíková 17, 852 50 Bratislava, 02/ 638 352 95, e-mail: petrzalskenoviny@gmail.com
Šéfredaktorka: Gabriela Belanová, Príjem inzercie:0905 273 414, 0905 273 416
Vydavateľ: Mestská časť Bratislava–Petržalka, Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava, IČO: 00603201